Temné hlbiny - Robert Bryndza (recenzia)

Keď žijete v klamstve, tak vo vás zakorení, že si takmer myslíte, že je to pravda. (s. 389)

Ak sledujete a čítate recenzie odo mňa častejšie, tak viete, že Robertove trilery/detektívky patria medzi moje obľúbené.

Temné hlbiny sú jeho treťou knihou, ktorá sa mi dostala do rúk. Zároveň aj treťou knihou z jeho série s Erikou Fosterovou, preloženou do slovenčiny.

Opäť sa ocitáme v detektívnom prostredí, prostredí plnom tajomstiev, temnoty, smrti...

Erika Fosterová zmenila svoje pôsobisko a teraz rieši drogový prípad, ktorý by mal toho veľa zmeniť. Dôkaz hľadá v nepoužívanom kameňolome, ktorý však skrýva toho omnoho viac ako len jeden dôkaz.

Skrýva totiž kostru dieťaťa. 

"Nechcem, aby ste ma ľutovali.  Ale nesúďte ma. Raz dospejete do bodu, kedy zistíte, že hrať podľa pravidiel vás nikam nedostane..." (s.  122)

Pozostatky sú identifikované ako Jessica Collinsová, sedemročné dievčatko, ktoré pred 26 rokmi zapĺňalo stránky novín.

Erika vidí v tomto prípade omnoho viac. Chce rodine dievčatka priniesť pokoj. Chce nájsť vraha, ktorý dokázal urobiť toto dievčatku, ktoré malo dospieť, užívať si život, mať rodinu, sedieť pri pohári vína s kamarátmi a spomínať na detstvo. 

Vo  svojom vyšetrovaní sa však opäť rúti do klbka tajomstiev, ktoré postupne rozplieta. Avšak niekto si neželá, aby tento prípad bol vyšetrený a urobí čokoľvek, aby Erike skomplikoval nielen pátranie, ale aj život...

Erika je veľmi zaujímavou postavou, ktorá má svoje "muchy", no v čitateľovi vytvára aj viacero otázok, či dokonca miestami isté sympatie. 

Je svojská, cieľavedomá, snaží sa zo všetkých síl, no v živote trošku zlyháva. 

Predsa je len človek "zložený" z citov a jej vnútro nie je na sto percent stabilné.

Čitateľ ma teda náhľad  nielen na vyšetrovanie, ale zároveň odkrýva tajomstvá hlavnej šéfinšpektorky.

To trúchlenie ma vyčerpáva rovnako, ako to, že musím žiť s ranou, ktorá sa nikdy nezahojí. (s. 306)

Autor nám ponúka nielen zaujímavú osobnosť hlavnej postavy, ale zároveň vytvára rôzne charaktery. Ponúka nám pohľad na ľudí, ktorí žijú na okraji, ale zároveň aj na tých, ktorí sú "vyššie".

Celý dej je popretkávaný viacerými odbočeniami, ktoré zavádzajú nielen detektívov, ale aj čitateľa, ktorý si nie je potom istý, kto za tým všetkým stojí.

Bryndza píše veľmi jednoducho, ale pútavo. Jeho knihy nie sú literárny raj, ale sú veľmi čitateľné, zaujímavo spracované, plné myšlienok, charakterov, postojov a hlavne veľa tajomstiev.
Dej dopĺňa nielen odbočeniami v prípade, ale zároveň čitateľovi posúva aj erotickú líniu, problémy v rodine, minulosť, pocity viny, neschopnosť porozumieť, sesterskú lásku, náboženstvo a mnoho iného.

"...Niekedy sa proste človek ocitne v nejakej situácii a musí z nej vyťažiť to najlepšie." (s. 231)

Do svojej knihy sa autor snaží zakomponovať všetky "ľudské strasti". Chce zo svojich postáv urobiť reálne žijúce bytosti, ktoré nie sú dokonalé, múdre a cieľavedomé, ale často ustráchané, zakríknuté, neschopné niečo v živote urobiť, vymaniť sa zo stereotypu.

Temné hlbiny predstavujú veľmi čitateľné dielo, zaujímavá výstavba, rôzne charaktery, životy hlavných predstaviteľov mimo prácu, robia z tejto knihy zaujímavý počin, ktorý si vás získa jednoduchým štýlom písania, zložitým výstavbovým princípom a rôznymi pohľadmi zo strany postáv -  z pohľadu Eriky, z pohľadu bývalej detektívky, ktorá prišla na kľúčový zvrat v prípade, z pohľadu rodiny Jessicy, z pohľadu vraha...
Alebo aj nie?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Grada. Zakúpite si ju aj tu.