Dotyk draka - Stano Fatul (recenzia)

Prvý diel série Knihy Lysanthys sleduje príbeh dvoch chlapcov, dvoch bratov, ktorí sa vydávajú bojovať proti zlu.
Zatiaľ čo William je obyčajný chlapec, Drake má v príbehu zohrať veľkú úlohu, pretože je vyvolený, je ochrancom, na ktorého všetci čakali. Ten, ktorý porazí temné sily a vráti krajine pokoj.

Spolu s nimi sa ocitáme na cestách, hľadáme spojencov, utekáme pred nebezpečenstvom, no zároveň mu aj čelíme tvárou v tvár.
William sa ocitne v zajatí a pomocou nového priateľa, ale aj svojej šikovnosti, sa vyslobodí a smeruje do rovnakého mesta ako jeho brat, ktorý zatiaľ v spoločnosti bieleho vlka objavuje svoju silu, cestuje po krajine, spoznáva ľudí, hľadá odvahu bojovať za svoju krajinu, pričom temné sily sa ho snažia získať a zviesť z tejto jeho cesty...

Svet je rýchly, nezastaví sa len preto, že si unavený k smrti, nezastaví sa, aby ti doprial odpočinku. (s. 146)

Kniha začína prológom, ktorý je na môj vkus príliš dlhý a akoby tvoril samostatný príbeh, mimo hlavného. Je síce takým predchodcom toho, čo sa stane, no mala som počas jeho čítania (a vlastne aj počas celej knihy) pocit, že autor sa snaží svoj text čím skôr napísať, zhrnúť všetko do pár slov, vytvoriť akési napätie medzi jednotlivými vetami, no jeho účinok sa vyhol cieľu, pretože vytvoril veľmi chaotickú spleť, ktorá sa síce číta rýchlo, ale detaily čitateľovi unikajú.

Fatul vo svojej knihe hneď skočil do jadra problému, nijak bližšie nevysvetlil mágiu, ktorá sa skrýva v Drakeovi, nevysvetlil viacero situácií, postavy, ktoré si zaslúžili viac pozornosti, aby tak mohol čitateľ tejto knihy si vytvoriť jeden ucelený celok.

I keď som niekde čítala/počula, že sa autor snaží vyhýbať klišé, tak toho klišé je tu neskutočne veľa. Čo na jednej strane nemusí byť až také zlé, ale čoho je moc, toho je moc, ako sa hovorí...

Keďže príbeh má strašne rýchly spád, tak aj celkovo autorove postavy si nedokážete pripustiť bližšie k telu. Drake je jeden nerozumný "hrdina", ktorý sa snaží najprv nesúhlasiť, ale v sekunde si uvedomí, že je to jeho poslanie a každému sa s tým chváli.

Keď človek veľmi chce, prekoná všetky prekážky. So snahou a odhodlaním sa dá dokázať i nemožné. A presne to je môj plán. (s. 87)

Drake teda ani nemá typické vlastnosti ochrancu. Keďže má veľkú silu, tak očividne ju vie aj ovládať, ako neraz aj dokáže, no keď príde "k lámaniu chleba", čiže keď má prísť k boju, tak Drakea vždy zachráni niekto iný. Tak ako to potom je? Dokáže bojovať alebo nie? Alebo to vie iba vtedy, keď sa mu to hodí? Autor nejedenkrát napíše, akú má Drake silu, no veľmi ju nevyužíva...

Jeho postava je veľmi naivná a časom si veľmi namýšľa (on je ten, ktorý je najlepší). A to nehovorím o veľkej obľube sa zaľúbiť do ženy, ktorú vidí prvýkrát.

Celkovo Fatulove postavy sú veľmi nedomyslené. Na jednej strane autor tvrdí, akí sú ľudia nedôverčiví, ako sa pozerajú "cez prsty", no na strane druhej, keď prídu do ich dediny ľudia, ktorým vypálili dedinu, tak doslova lietajú po celej dedine, aby im pomohli.
Alebo keď sa pri nich premení vlkolak na človeka. Najskôr sú ostražití a boja sa, no po prvej vete už mu za niečo ďakujú a zbožňujú ho.

Fatulove postavy teda značne nie sú dokonalé a ani nezachováva to, čo povie. Raz niečo povie, no potom to hneď obráti a nestojí si za tým, čo povedal. Veľmi si teda protirečí a jeho štýl je veľmi nevycibrený (veľmi protirečivý počas celej knihy).

Síce sa už od polovice zdá, že jeho štýl naberá na istej štruktúre, no potom opäť uviazol do toho svojho stereotypu a všetko to, čo bolo dobré, pomenil a vznikla zas spleť chaosu.

Čo mu musím ale uznať je to, že prírodu opísal celkom vkusne, i keď nie príliš do detailov, viackrát sa ukázal ako "vykrádač" iných diel, pretože Dotyk draka pripomínalo napríklad Narniu, no dalo sa to v istej miere akceptovať.
Ďalším plusom bolo určite to, že autor striedal pohľady, často aj niektoré z minulosti, tým obohatil príbeh a čitateľ bol viac v napätí a čítal jednotlivé kapitoly rýchlejšie.

...život sa neskladá z dní, skladá sa z chvíľ a pocitov. (s. 62)

V konečnom dôsledku je kniha zmes viacerých príbehov a zbytočného kombinovania viacerých postáv či situácii (ľudia meniaci sa na vlkov, medveďov, škriatkovia, bohovia, upíri atď), ktoré naozaj nepridávajú na originalite, ale skôr tú originalitu autorovi odoberajú, pretože je tam toho príliš - platí zásada: niekedy je menej viac.

Avšak aj napriek tomu, že postáv je množstvo, všetci zlí sú v čiernom (klišé!), je tam akási zrada zo strany priateľstva, príliš ploché vzťahy, veľké časové intervaly, kedy sa nič nedialo, no zrazu prídu na nejaké miesto a zrazu "tí zlí" zaútočia, zlý výber slovíčok, zlá štylistika a aj pár gramatických chýb, tak kniha v konečnom dôsledku nebola až "taká" zlá (i keď zlá je dosť, i keď by som ju hodnotila najmenším počtom, čo by sa mohol v hodnotení dosiahnuť).

Stano Fatul ako začínajúci autor nemá svoj vycibrený štýl, no v istom okamihu ho môžete zbadať, vo svojej knihe sa zameriava na témy priateľstva, odvahy, zodpovednosti, lásky, temnoty, rodiny, avšak veľmi ju komplikuje a akoby miestami ju chcel mať ako zmes všetkého, čo môžete objaviť vo fantasy svete. (Už len čakám, kedy prídu nejaké víly a premiestňovanie!)

Summa summarum autor vytvoril brak, ktorý ešte mohol pár rokov ležať v skrinke zahrabaný pod papiermi, no keby túto knihu nevydá, tak nevie v čom sa má zlepšiť. I keď táto kniha je zlá, tak dokáže vo vás vytvoriť pocit, že chcete vedieť, čo sa stalo s postavami ďalej, chcete vedieť, ako bude postupovať dej a chcete si jednoducho prečítať ďalšiu knihu od neho. Neviem, ako to urobil, ale za to "palec hore"!
Taktiež dobrým "oživením" sú aj krátke štvorveršia na začiatku kapitol, ktoré síce nemajú síce vyvolať vo vás nejaké hlbšie pocity, ale celkovo akoby zhrnuli dej, ktorý bude nasledovať, využil pritom rýmy a aj pár básnických prostriedkov, efekt to nejaký určite má, navyše je to taký menší náznak autorovho štýlu.

Kniha je teda určená skôr pre nenáročných čitateľov, ktorým nevadí, že hlavný hrdina stojí "za nič", pritom jeho brat je väčší hrdina ako on sám, pre čitateľov, ktorí neočakávajú od deja príliš veľa vysvetliviek, detailov, komentárov, pre čitateľov, ktorí chcú si prečítať knihu, ktorá vás akýmsi spôsobom naštve, ale fascinuje zároveň.
Nie som fanúšikom fantasy príbehov, nemám ich ani načítané, aby som vedela, či kniha je dostačujúca, avšak nenaplnila očakávania čitateľa ako som ja (čiže laika vo fantasy knihách) a dej sa pre mňa nestal zaujímavým, i keď osud tejto knihy je značne lákavý.

Nechcem vás však od nej odradiť, pretože z nevysvetliteľných príčin príbeh stále v mojej mysli ostal, a keď poviem, že som zvedavá na ďalší diel, tak hovorím pravdu, no zároveň pevne dúfam, že autor sa konečne rozpísal a svojmu dielu vdýchol pečať individuálnosti a jedinečnosti.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnému autorovi, ktoré nájdete aj na jeho instagrame. Knihu si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve.