nedeľa 2. februára 2020

Patrick Melrose: Štipka nádeje - Edward St. Aubyn (recenzia)

"Existuje toľko druhov snobstva," povedala Jacqueline, "že ich človek ani nemá kedy všetky obdivovať." (s. 65)


Patrick je konečne čistý, je však aj nesmierne unavený. Prežil najťažšie obdobie svojej drogovej závislosti a teraz ho čaká nablýskaná narodeninová párty na zapadnutom anglickom vidieku.
Stretne sa tam viacero postáv z prvej knihy a svoju účasť prisľúbi dokonca aj princezná Margaret.

Opäť sa spolu s ním dostávame do sveta britskej smotánky, ktorý je plný faloše, krívd, uštipačného humoru, ale zároveň aj plný otvorenosti.
Edward má naozaj veľký talent opísať na malom priestore životy rôznych ľudí, ktorí patria do jedného sveta, no pritom sú diametrálne odlišní.

"...som už pristarý na to, aby som zomrel mladý." (s. 179)


Kým v prvej knihe mal čitateľ možnosť nahliadnuť do života osamelého chlapca, ktorého otec nie je ukážkový, zároveň sa dostať do sveta smotánky, tak v druhej knihe sa ocitáme už v hlave dospelého muža, ktorý podľahol drogám a snaží sa zmieriť s otcovým správaním, životom a smrťou.

Tretia kniha sa však líši od predchádzajúcich a autor tentokrát dáva priestor vyjadrenia sa iným postavám. Viac sa dostáva do hláv tejto skazenej smotánky, ktorú zaujímajú len peniaze, snobstvo, faloš a aj strach. Úbohý strach, že prídu o niečo, čo si "zadovážili".


"Ľudia najčastejšie ľutujú, že s niekým vydržali pridlho, alebo že oňho príliš ľahko prišli. Ja prechovávam obidva tieto pocity k jednej osobe." (s. 96)


Štipka nádeje trošku odbočuje od autorovho štýlu, ktorý nasadil pri prvých dvoch dieloch. Je viac chaotická, falošná a čitateľ nevie, čo od nej očakávať. Autor strieda viacero postáv, čitateľ sa pomaly stráca, no na konci sa všetko zleje do jedného celku, v ktorom nájde recipient všetko potrebné, po čom mal núdzu pochopiť.

Odlúčenia, podvody, rozchody, milovanie, snobské správanie, nedostatok empatie a lásky, snaha vymaniť sa zo zlého, to všetko sa skrýva v tejto útlej knižočke, ktorej text je tak pútavý, že sa pomaly strácate a nachádzate v príbehu, a tým objavujete jeho čaro.

"Vyskakovacie nože spomienok, čo ho celý život prenasledovali, sa zrazu opäť zablyskli a umlčali ho." (s. 98)


Menší priestor sa venuje Patrickovej osobe, ktorá sa snaží vymaniť z týchto lží, ktoré ju obklopujú. Snaží sa nájsť správny smer a nepodľahnúť prvotným dojmom, nenechať nič na náhodu a hlavne nebrať si niektoré slová príliš k srdcu.
Znova možno nazrieť do jeho komplikovaného vzťahu s otcom. Či už prostredníctvom toho, že sa dokáže so svojimi nočnými morami s niekým podeliť, alebo tým, že sa ho snaží neustále pochopiť.

Edward St. Aubyn je skvelý autor, ktorý má pútavý štýl písania, priam až esteticky lahodiaci oku, dokáže zmiasť, vytvoriť množstvo pocitov, zasiahnuť tú správnu "strunu". Nesnaží sa vytvoriť prvoplánový príbeh, v ktorom sa zameria iba na jeden typ vzťahu, a to otec a syn, ale zároveň sa snaží nahliadnuť na viaceré problémy, ktoré sa týkajú nielen vyššej spoločnosti.

"Minulosť pred ním ležala ako mŕtvola prichystaná na balzamovanie." (s. 14)


>Sima<

Za  poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára