Bea Abrahamová žila obyčajný život, v ktorom jej nič nechýbalo. Spolu s manželom mali krásne deti a z lásky a súdržnosti, ktoré ich vždy obklopovali, sa rozhodli si jedno aj adoptovať. Ich život v kruhu rodiny bol priam skvelý, ale jedného dňa sa Bea dozvedela, že zdedila polovicu neogotického zámku - predstava, že sa v 21. storočí stane jeho majiteľkou, ju neskutočne lákala, a tak sa spoločne s rodinou dohodli, že sa presťahujú, veď majú na to nárok. Dedičstvo však neobsahovalo len túto nádhernú monumentálnu stavbu, ktorú ako kritička umenia vedela oceniť, ale aj nepríjemnú spoločnosť svojho príbuzného, ktorý sa neštíti svoju nevraživosť dať zreteľne najavo.
Temný zámok má však svoje temné zákutia, nielen temného grófa. V kruhu, ktorý sa zdal nezdolný a pevne držiaci, sa pomaly tvoria trhliny a v členoch rodiny, ktorá vždy držala pokope, sa začnú prejavovať tie najhoršie vlastnosti...
Ako už samotná anotácia napovedá, tak o vášeň, nebezpečenstvo, tajomstvá, lásku, bizarný okázalý luxus a všadeprítomný strach nebude núdza. Všetky vymenované motívy sú v knihe prítomné už od prvej strany a tvoria jej hlavnú líniu.
Postavy sú rôzneho charakteru - všetky sa prejavujú ako rozumné bytosti, ktorým nič nechýba, keď však je na blízku vidina obrovského bohatstva, začínajú v nich klíčiť rôzne ľudské maniere, aby z toho všetkého vyťažili čo najviac.
Až na Mary, ktorej sa rodina postupne akoby obracala chrbtom, pretože ako jediná znáša výkriky bolesti a zúfalstva nepríjemného grófa, ktorý im dáva neustále najavo, že nie sú vítaní.
Bea sa v mladom Rubenovi snaží nájsť len to dobré, komunikovať s ním a nájsť si k nemu cestu, keďže je jej nevlastný brat. Ale aj tieto hranice narazia o múry a jedného dňa sa aj jej zmysel pre lásku a poriadok naruší a ona si uvedomí jeho správanie a snaží sa ochrániť rodinu pred všetkým zlom, ktoré sa v ich príbytku skrýva, pred všetkými tajomnými hadmi, ktoré sú hlavným symbolom rodu von Barevanson.
Prostredie bolo na môj vkus opísané dostatočne, autorka sa snažila dať do pozornosti všetky krásy neogotickej stavby, svoje postavy vytvorila tak, aby vedeli oceniť jej krásu a tajomnosť.
I keď postavy nemali nejakú príliš hlbokú sondu do psychiky, na 264 strán dokázala autorka vytvoriť silné charaktery, ktoré nejde si nezamilovať. V každom vyzdvihla určitú vlastnosť, ktorá dominovala - v Rubenovi krutosť, ktorá bola v dôsledku jeho choroby, v Mary pocit odcudzenia a akého nepatrenia do rodiny, v Nikolasovi túžbu po zisku a splatení svojich dlhov a podobne.
Celkovo publikácia pôsobí akýmsi rozprávkovým dojmom s prvkami 21. storočia. Na čitateľa silne pôsobí túžba odtrhnúť sa od toho, čo by bolo správne, pustiť sa do dobrodružstva, objaviť tajné zákutia veľkého zámku - zvieratá či tajomné miestnosti, zažiť luxus minulých storočí a lásku, ktorá prekoná všetky prekážky, prežiť hoci i smrť, ktorá dokáže život pekne skomplikovať.
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem samotnej autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára