utorok 26. januára 2021

Zápisky cestujúcej mačky - Hiro Arikawa // recenzia

Na prvý pohľad ma knižka oslovila svojou jednoduchosťou. Tiež tým, že bola ružová a svietila na nej mačička. Knižočka vyzerá nenútene, ukazuje navonok príjemnosť jej čítania a jednoduchý, dojímavý a príjemný príbeh.

Táto knižka nie je len o zvieratkách. Hlavný hrdina v nej prechádza rôznmi životnými fázami a rozpráva svoje príbehy s priateľmi a jeho kocúrmi. Nie je to však ani knižka len o priateľstve. Obsahuje vzťahy všetkých možných kombinácií. Medzi človekom a kocúrom, medzi kocúrmi v spoločenstve, medzi kamarátmi, medzi kamarátmi kocúrmi, medzi mužom a ženou, medzi rodičom a dieťaťom, a tiež mnoho ďalších.

Každý mačkofil si príde na svoje. Či už aktívny, čo si puto medzi mačkou vyskúšal, alebo pasívny ako ja, čo na zvieratká pozerá len z diaľky. Knižka nepustí čitateľa chladného. Rozcíti ho a rozosmeje. Rovnako tiež rozdáva hromady krásnych myšlienok.

Príbeh vidíme ako z podľadu Satorua, tak aj kocúra a plynie veľmi ľahko a rýchlo. Bolo veľmi zábavné sledovať, ako si tie signály môžeme vysvetliť rôzne. Kocúr učí mačiatko loviť, a hneď to vyzerá akoby na seba útočili. Kocúr z tejto knižky je veľmi vnímavý, ľahostajný a individuálny. Nie je zvyknutý na život v klietke, no aj tak si svoje pohodlie veľmi váži a vie, ako sa odvďačiť. Niekedy sa zdá byť táto mačka až príliš všímavá, čož by sme ani nečakali, až mu to ani nepasuje. Na štýl označenia priamej reči a samotný štýl zvieracieho vyjadrovania sa nie je jednoduché si spočiatku zvyknúť. No príde chvíľa, kedy to prestane byť dôelžité. Hlavné postavy sú takto uložené do vyostreného kontrastu, no aj tak spolu tvoria dvojicu priateľov.

Aj napriek jednoduchosti a ľahkosti knižka čitateľa drží v napätí. Zvraty sú vysvetľované veľmi pomaly, spomaľuje ich ešte aj striedanie pohľadov, a odkrývajú pravdu postupne. 

Rovnako chápem, že nie každému sadne nádych strohého uhladeného japonského písania. Autorka do knižky vložila všetok ideál, eleganciu, zdvorilosť, jemnosť, formálnosť a cit. Chápem, že nie každý sa knižkou prelúska až na koniec, niekedy vedela byť až moc pomalá a nudná, no rýchlo sa to opäť napravilo. Autorka živo opisuje krajinu aj prostredie, je veľmi jednodché zaľúbiť sa do mora i do kopcov.

V knižke však nenájdeme neutrálne pasáže. Nájdeme tu dojímavé scény, smutné príbehy, vyostrené konflikty, ľudskú nedokonalosť aj úprimné obavy. Opisuje reálne prekážky každodennosti. Nikto presne nevie, prečo sa Satoru rozhodne zveriť svojho milovaného kocúra do opatery kamaráta. Nikto nevie, čo sa stalo, až kým nepríde koniec, ktorý nenechá oči suché. Príbeh je skutočne veľmi dpjímavý a chytí za srdiečko.

Knižka je úžasným oddychovým čítaním na tieto usedené dni. Je nositeľkou hodnôt úprimného vzťahu a spriaznených duší. Knižka je o sústavnej ceste k pokoju, o hľadaní správneho miesta v srdci i na zemi. Aj napriek ľahkému priebehu knižka oplýva dramatickými zvratmi.

Za knižku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu.

- Veronika - 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára