Tento príbeh popisuje život mladého dievčaťa na jeho ceste sebapoznávania a neľahkého dospievania. Ukazuje jeho cestu spoznávania a zabúdania kamarátov. Ukazuje nám cestu prvých lások, posledných rozlúčok a hnevu k rozhádzanej láske rodičov. Ukazuje nám to, čo je reálne. To, s čím sme sa všetky stretli, keď sme vyrastali. Nie každá z nás však reagujeme rovnako, a preto si hovoríte, že vás sa to netýka. Ale čo keby sme mali v okolí niekoho, kto by nám pripomínal, že sa príliš kamarátime s jedlom, že sa nezdravo správame ku kamarátom, že sme trápne a hlúpe, nedostatočné, menejcenné. Boli by sme tam, kde sme teraz?
Obdivujem autorku za to, že sa odhodlala písať takto kontroverznú knižku. Téma poruchy príjmu potravy jednoznačne nie je našim každodenným čítaním, alebo každodenným rozhovorom, avšak nemyslím si, že je to niečo odsudzovania hodné. Prirodzene sú dievčatá v mladom veku citlivé na názory a táto knižka ukazuje práve to, ako máličko stačí, aby problém vybuchol.
Knižka má skvelý potenciál. Hovorí o téme, ktorá nie je jednoduchá. Obzvlášť nepríjemná musí byť pre tých, ktorý si ju okúsili na vlastnej koži. Na jednej strane si poveieme, že nás nič nedokáže vyhodiť z miery, ale nie každá kritika je účelová. Niektorá je deštruktívna. Nevedie k oprave, vedie ku koncu. Z knižky skutočne cítiť smútok, zúfalstvo a túžbu. A to všetko na dennom poriadku. Viac ako knižku to pripomína denník zraneného dievčaťa, ktoré túži vyletieť z kukly ako nádherný motýľ, avšak nevidí, že už motýľom je.Príbeh sa čítal veľmi rýchlo a skrýva oveľa viac ako len jeden príbeh zraneného dospievania a hľadania sebadôvery. Ešte aj z grafického hľadiska je knižka pútavá. Vyzerá krásne zvonka aj zvnútra, pretože vo vnútri sa striedajú dva pohľady, ktoré vám pomotajú hlavu a zatočia vám so svetom. Knižka má dievčenský aj chlapčenský pohľad, ktorý je odlíšený čiernymi stránkami s bielym písmom, čož je jednoznačne hrozne coool.
Jazykom však knižka nepredstavuje práve najpríjemnejšie čítanie. Písaná je v extrémne hovorom jazyku a mne osobne toto prišlo príliš. Trošku to spomaľovalo moje čítanie, avšak viem si predstaviť, že sa to mnohým muselo čítať o to lepšie. Asi som si odvykla :D
Celkovým dojmom však knižka psobí neskutočne nežne a krehko. Predstavuje veľkú výzvu a možno by sme sa každý z nás mohli zamyslieť nad tým, či nás tiež netrápa názory druhých viac ako naše vlastné. Určite by som bola rada, keby sa o tejto téme hovorilo viac a tiež by som si priala, aby dievčatá našli svoje pravé nádherné ja, aby sa mohli cítiť dokonalo.
Za knižočku a chvíľku k zamysleniu sa ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávať môžete tu na tomto odkaze.
- Veronika -
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára