Nikdy nebol a nebude na tejto planéte iný muž, ktorý ťa bude ľúbiť ako ja. Keď nie som s tebou, trpím. Aj keď som s tebou, trpím, lebo viem, že o pár hodín budem znova bez teba. Väčšinu života som trpel a už nechcem trpieť. Prosím ťa, vezmi si ma... aj tie ostrovy vo mne... a urob zo mňa celého človeka. (s. 138)
Charlesovi Martinovi sa opäť raz podarilo napísať knihu, ktorá ma rozplakala. Emocionálne napísaný príbeh, ktorý je plný zvratov, nebezpečenstva, zloby a nepochopenia, avšak nehynúca láska a odvaha prevyšujú a bojujú voči všetkému zlu, ktoré všade číha.
Príbeh sa sústredí na Dossa Michaelsa a Abigail Grace Colemanovú (Abbie). On bol sprievodcom rybárov a umelcom, ktorý sa snažil preraziť. Ona je jediná dcéra najmocnejšieho senátora z Južnej Karolíny, navyše cieľavedomá a krásna. Ich láska bola nečakaná, plná prekážok, ktoré museli ako dvaja ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti prekonať.
Po desiatich rokoch manželstva Abbie bojuje s vážnou chorobu, s ktorou pomaly prehráva. Napíše si zoznam desiatich želaní, ktoré by si rada splnila, skôr než nastane koniec. Doss urobí všetko, aby sa jej to podarilo. Preto sa tajne vydajú na dlhú púť po rieke St. Mary´s, ktorú jej Doss sľúbil na začiatku vzťahu. Na púti ich neraz stretne ľudská zloba, ale aj nečakané priateľstvo. Popri opisoch rieky sa pomaly odkrýva príbeh ľudí, ktorí utekajú pred rodinou, aby si splnili najtajnejšie sny, pretože ich nik nevie pochopiť.
„Počuješ ma, Leukoplast?‟
„Prečo mi tak hovoríš?‟
Pritisla si čelo na moje. „Pretože si na mne prilepený a hojíš mi rany.‟ (s. 11)
Dej je pomalý, ale jemný, pretože autor citlivo vyberá slová, ktoré použije. Popri opisoch rieky, ktoré sú naozaj detailné, opise púti po rieke s chorou manželkou a senátorom v pätách sa dej točí aj okolo zoznámenia protagonistov, hľadania zmyslu života, večného kolotoča liečení, zúfalstva, beznádeje a rezignácie. Kniha aj napriek negatívnemu náboju je dostatočne citlivá, jemná, dojímavá. Je svedectvom nehynúcej lásky, podpory, tragédie, ťažkej strate, ale aj o umení, rodičovstve (matka a syn či otec a dcéra) a nezávislosti.
Príbeh dvoch odlišných ľudí, ktorí k sebe zahoria neskonalou láskou, ktorá ich neustále posúva vpred, ale zároveň čelí prekážkam: ľuďom a chorobe, obe sú dosť závažné a je náročné im čeliť.
... niektorí dobre žijú, iní dobre zomrú, ale málo je takých, čo dobre milujú. (s. 70)
Tam, kde sa končí rieka je príbehom, ktorý zo začiatku znázorňuje pomaly tečúcu rieku, ktorá sa neskôr vplyvom podmienok začne valiť neuveriteľnou rýchlosťou a strhávať všetko, čo jej príde do cesty: sny, túžby, emócie, a keď už bude konečne nasýtená, tak sa vráti späť do pokojnej polohy, s myšlienkou na to, čo sa stalo, ale jemná a citlivá na podmienky, ktoré jej určuje samotný život.
Čitateľ má možnosť zistiť, že aj téma smrteľnej choroby v knihe ešte stále nie je dostatočne vyčerpaná a dokáže ho prekvapiť po emocionálnej stránke, zasiahnuť na citlivé miesta, až neostáva nič iné, iba chvíľka pre plač.
Charles Martin vie napísať knihy, ktoré vás rozsekajú, ale vy im to s radosťou dovolíte. Myslela som si, že táto bude sklamaním, pretože začiatok príbehu je naozaj pomalý, až melancholický, ale potom ma zmietlo z brehu a hodilo nepripravenú do rieky života, ktorá je plná bolesti, straty, ale aj nehynúcej lásky, novovzniknutých priateľstiev a krásy manželstva, ktoré dvaja ľudia spolu zažívajú aj napriek nepriazni osudu. Martin opäť dokázal, že emocionalita sa z jeho kníh valí vo veľkých množstvách a čitateľom neostáva nič iné, iba jej podľahnúť.
Celý život som plával medzi ostrovmi vo svojom vnútri, ale nerozoznával som jeden od druhého. V tú noc som hľadel cez oceán vo mne a prvý raz som videl vzdialený breh. (s. 105)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu kúpite aj na ich stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára