piatok 17. decembra 2021

Tanec smrti : Igor Šabek (recenzia)


Asi sa pri písaní tejto recenzie nevyhnem veľkej subjektivite, ale dúfam, že mi bude odpustené. Na začiatok musím napísať, že naozaj existujú knihy, ktoré sú také zlé, až sú dobré. Tanec smrti je jednou z nich.

Anotácia tohto príbehu vám vlastne vyspoileruje, ale aj nevyspoileruje celú podstatu knihy. Neprináša všetky podrobnosti, ale to hlavné, na čo čakáte počas celého deja, sa vlastne odohrá až na konci knihy, no a presne túto informáciu zistíte z anotácie. Preto sa tejto anotácii vyhnem.

Kniha zachytáva Nika, mladého muža, ktorý skončil vysokú školu s titulom doktor, ale v živote mal veľkú smolu, a tak sa ocitá medzi bezdomovcami, aby o nich napísal reportáž. Zároveň však jeho majetok sa zakladá iba na malom hríbiku (domčeku). 

Jedného dňa dostane ponuku, ktorá sa neodmieta a do ktorej sa rúti bezhlavo. Zabezpečí mu prestíž, peniaze či moc. To môže využiť všelijakými spôsobmi: pomôcť kamarátom či začať historický výskum, ktorý ho fascinuje. Do plánov mu však neustále narážajú osoby s kriminálnou minulosťou, s čím sa musí vyrovnať. 

Tanec smrti je knihou, ktorá mala veľký potenciál. Žiaľ, skončila niekde v priemere.
Čo mi najviac prekážalo, bola jazyková úprava. Veľmi si vážim prácu jazykových redaktorov, viem, že nie je v ľudských silách vychytať všetky chyby, ale toto bolo mimo akejkoľvek úpravy: množstvo dvojitých medzier, gramatické chyby, preklepy, množstvo štylistických nezrovnalostí a podobne. 
Zároveň bola kniha plná stereotypných a klišé viet, ktoré pôsobili ako päsť na oko. Keby sa vypustia, tak by kniha nabrala úplne iný zmysel a vážnosť.

Dej príbehu je dynamický, i keď zo začiatku som mala veľký problém sa začítať. Aj napriek tomu, že celkový príbeh je strašne surreálny, tak neskôr som hltala stránky a chcela sa dozvedieť viac. Postava Nika nie je zrovna sympatická, ale jeho činy niekedy nastavujú zrkadlo spoločnosti. Keď všetko spojíme s históriou, tak vzniká z toho zaujímavý počin, ktorý má čo povedať.

Autor síce využíva napätie, ktoré je prínosné, ale zároveň je úplne nelogický a do všetkého ide bez rozmýšľania. Niko je postava, ktorá strieda ženy, ako mu príde, no zároveň sa zamiluje, dotyčná ho odmietne, on sa vyspí s ďalšou a potom tvrdí, že bola láskou jeho života. Toto je tak strašne ploché, až mi to trhá oči a rozum. A vlastne so všetkými postavami je spojená takáto nelogickosť, autor nevysvetľuje ich činy dostatočne, nedáva im priestor na realizáciu, robia iba to, čo on chce a čo si on myslí, že je správne. A často nedoťahuje myšlienky do konca, resp. vytvára v deji chaos, pretože chce toho veľa využiť, ale nie všetko je funkčné.
V závere knihy nájdeme aj Vysvetlivky z histórie, za čo si autor zaslúži pomyselný palec hore.

Napriek nezvládnutej dejovej línii, veľkému množstvu klišé viet, nedostačujúcej jazykovej úprave má táto kniha niečo do seba. Môže zaujať fanatika, ale aj laika. Je zmesou napätia, kriminálnych činov, približuje život bezdomovcov, ale aj silu a moc peňazí, ktoré môžeme využiť na rôzne účely. Zároveň nastavuje zrkadlo spoločnosti a aj jednotlivcom. Škoda tých niektorých nedotiahnutých vecí a formálnej úpravy, inak by si kniha zaslúžila pozornosť, takto splýva v mori ďalších, ku ktorým sa človek nevráti. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Enribook.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára