Zimná knižka pre Lucinku : Milena Lukešová/Jana Sigmundová (recenzia)

Detských kníh nikdy nie je dosť a v každom dospelom človeku je určite ešte skryté malé dieťa, ktoré si rado pripomína detské starosti a svet. Zimná knižka pre Lucinku je knižkou, ktorá zachytáva jeden veľký moment v živote malého dievčatka. 

Prvýkrát trávi Vianoce u babičky a deduška, spolu so svojím kocúrom Dominikom, pretože rodičia majú na starosti jednu veľkú vec: priniesť bábätko z nemocnice, Lucinkinho bračeka Kubka. 

Lucinka spolu so starými rodičmi prežíva zimné (vianočné) dni, počas ktorých jej pozornosť upútajú zvieratká na dvore a kamaráti. 

Lucinka je malé vnímavé dievčatko, ktorého zaujímajú všetky veci, vyskytujúce sa v dome svojich starých rodičov. Jej pozornosť si získajú hlavne zvieratká: prasiatko Ferko, králiky či pes Sultán. A, samozrejme, jej kocúrik Dominik, ktorý pre ňu pripraví jedno malé dobrodružstvo, keď sa stratí a Lucinka ho bude musieť hľadať.

Citlivo napísaný príbeh, ktorý sem-tam obsahuje aj nejaké rýmové schémy, veľa citosloviec, objavovania a výletov: napríklad do práce deduška, kde sa stará o kravičky.

Popri opisoch nežnosti zo strany starých rodičov a jej lásky k nim a k objavovaniu sa ocitá detský čitateľ aj na klzisku, zažije guľovačku a uvedomí si silu a potrebu priateľstva.

Príbeh napreduje, až kým nenadíde Štedrý večer a následne sa protagonisti neocitnú v bábkovom divadle. 
Celý príbeh je teda príbehom zvedavého dievčatka, ktoré trávi Vianoce so starými rodičmi a kocúrikom, zažíva dobrodružstvá a objavuje čaro nielen Vianoc, ale aj domu starých rodičov, zvieratiek a kamarátov. 

Ako dospelý čitateľ môžem tento text hodnotiť priemerne, pretože je ťažký na porozumenie pre detského recipienta. Na to, že ide o knihu od 3 rokov, tak je zbytočne ťažká a prekombinovaná, text má viacero rovín, ktoré detský čitateľ nemá ako pochopiť. Občas sú jednotlivé vety iba pospájané s citoslovcami, prihováraním sa čitateľovi a nedokončenými myšlienkami. Zároveň im chýba emočný náboj, tak si z čítania recipient nič neodnesie a slová cez neho pretečú bez hlbšieho zamýšľania a niekedy dokonca aj pochopenia. 

Po tomto príbehu nasleduje aj časť Obrázkový slovníček, v ktorej ide o maľované čítanie. Väčšinou ide o vety, typu: Čo robí Lucinka rada, Čo Lucinka videla v lese, Čo má babička v pivnici, Ako deduško pomáha babičke, Na koho Sultán breše, Kedy sa Sultán hnevá a podobne. V tejto časti mi trochu chýbal kocúrik Dominik, keďže bol v deji dôležitý. 

Zimná knižka pre Lucinku je o vianočných sviatkoch, zvieratkách, narodení bračeka, láske k starým rodičom a o objavovaní a dobrodružstve. Text je však chaotický, upriamuje síce na zvukovú zložku, ale miestami je akoby nevypovedaný. Záverečná časť je príjemným osviežením, ale viac ako text samotný ma zaujali ilustrácie. Ide o priemernú knihu, ktorú by som pravdepodobne dieťaťu nečítala, ale dieťa by si ju malo prečítať samo, aby jej pochopilo. Zároveň však týmto ponúka viacvýznamovosť textu, takže táto chaotickosť nie je až taká zlá, ako by sa mohla zdať. Určite v sebe nesie posolstvo a je pre deti cennou knihou, ale, myslím, že skôr pre staršie deti, ktoré už vedia čítať a chápať text na základe vlastného prežívania a preferencií.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Ikar. Knihu kúpite aj na ich stránke.