Anotácia: Niekoľko dní pred smrťou Nel Abbotová zatelefonovala svojej sestre. Jules jej to ako vždy nezdvihla.Teraz je Nel mŕtva. Všetci sú presvedčení, že spáchala samovraždu a utopila sa v rieke. Jules sa teda musí znova vrátiť na miesto, kde vyrastala, hoci sa zaprisahala, že tam už nevkročí.
Návrat do Beckfordu v nej rozjatrí staré rany a čoraz väčšmi si je istá, že jej sestra si na život nesiahla sama.
***
Dievča vo vlaku je pre mňa knihou, ktorá ma zaujala. Bola napínavá, ale zároveň aj oddychová. Preto som sa veľmi potešila, keď som videla, že od Pauly Hawkins vyšla nová kniha. Bola som nadšená ako dieťa, a veľmi som sa tešila na mrazivý príbeh plný tajomstiev. Čo som však dostala??
Kniha je rozdelená na 4 časti. Ak si to zoberiem z hľadiska častí, prvá bola úplne zbytočná. Pri prvej časti sa nedozvedáme nič nové, nič sa tam nedeje, postavy sú veľmi plytké, nezáživné, a celý ten čas, čo som čítala prvých 100 strán, som si hovorila: Mala si si kúpiť Márqueza!
Po sto stranách to začalo byť lepšie. Veď ako inak, autorka ma vždy veľmi, ale veľmi nudný začiatok, ktorý vás nechytí, ktorý vás otrávi. Jej štýl písania je dosť rýchly, keď sa doňho dostanete, tak ste rýchlo na konci, avšak je aj dosť, ale fakt že dosť, nudný. Strašne sa to vlečie, nič sa nedeje, nevidíme do psychiky ani z jednej z postáv, nevidíme žiadnu evolúciu, pokrok v správaní, mierny pokrok vo výzore, ktorý si aj tak nedokážeme veľmi predstaviť, pretože to minimum informácií, ktoré dostaneme, sa nedá veľmi dobre využiť na našu fantáziu.
Prostredie:
Prostredie mi nesadlo. V knihe sa hovorí o rieke, o útese. Ja som si skôr predstavovala veľké modré krásne more. Absolútne som si nevedela predstaviť rieku s útesom. Asi som fakt blbá a teraz krútite nado mnou hlavou, ale naozaj. A ešte rovno pri meste. Ako si predstavujete rieku s útesom ? Útes je pre mňa niečo, čo má aspoň takých dobrých 6-7 metrov. Keďže bývam pri rieke, neviem si predstaviť takú hlbokú rieku, že by som do nej vošla, stále by som bola na nohách a "zakryla" by ma celú a ja by som v nej stále stála. Skrátka to prostredie bolo pre mňa istým spôsobom nepochopené.
Obálka:
Obálka je fakt krásna. Modrá, stromy. Nemám čo dodať. Je to presne ten typ obálky, ktorá vás v kníhkupectve zaujme.
Príbeh:
Príbeh je dosť zvláštny. Autorka sa nezameriava na príbeh Nel, ako skôr na príbeh druhých žien, ktoré skončili v rieke. Nel ich všetky spája, ale viac sa o nej nedozvieme. Počas celej knihy je dej veľmi plytký, nevidíme žiaden pokrok, je veľmi predvídateľný, už v polovici knihy viete kto koho zabil, kto čo prečo urobil. Na konci ani nezažijete prekvapenie.
Postavy:
Ani jedna z postáv sa mi nepáčila. Na začiatku môžeme pobadať, že tých postáv je tam neúrekom. Každá kapitola má svoju postavu. V čom je štýl autorky dobrý je to, že kapitoly sú krátke. Keď sú kapitoly krátke, tak sa vám číta kniha hneď lepšie.
Jules, sestra Nel, mi nesadla, pretože sa stále prihovára sestre. Vidíme však ich príbeh od raného detstva, keď zažívali svoje prvé lásky, sklamania, urážky.
Autorka sa pohráva s veľmi závažnými témami, či už je to znásilnenie, šikana, vražda. Tieto témy sa dajú veľmi dobre spracovať, ale keď ich zmiešate dokopy, vznikne z toho veľký guláš, z ktorého vám bude zle. Akoby tam chcela zakomponovať všetky zlé stránky života, ktoré môžu byť. Bolo to pre mňa plytké, nebolo to ani dosť dobre spracované a postavy nemali zrovna taký charakter, aký by mali mať, keď zažijú jednu z týchto životných etáp.
Lena bola pre mňa zo začiatku veľmi, ale veľmi ... sprostá ! Nedá sa nájsť iné slovo pre ňu. Niežeby mi vadila jej tvrdohlavosť, ale ona fakt nerozmýšľala. Jej názory, myšlienky, to, čo robila, tak to bolo na znesenie. Nepáčil sa mi jej charakter a nemohla som ju vystáť. Od tretej časti sa však zmenila, a už bola lepšia, nemlčala a dokázala zrozumiteľne komunikovať s ľuďmi, ktorí jej chceli pomôcť. Môžeme v nej vidieť istú evolúciu, i keď malú a veľmi nebadateľnú.
Ešte môžem podotknúť jednu postavu a to bola Erin, ktorá viedla vyšetrovanie. Ona bola jedna z tých normálnych, ktorá sa ničoho nebála a snažila sa prísť na koreň veci.
Inak všetky postavy ako Louise, Helen, Patrick, Sean, Nickie, Mark, Josh boli veľmi plytko vykreslené.
A ten koniec? Síce človek, ktorý mal byť potrestaný, tak bol. Ale bolo to ako narýchlo napísané, aby to čím skôr ukončila. Vidíme aké neprávosti sa dejú, ale že by tie neprávosti trochu .. vyzdvihla, poukázala na ne, tak na to sa autorka úplne vykašlala.
Nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila. Od druhej časti sa mi to páčilo veľmi, tretia časť bola najlepšia, bola napínavá a nemohla som sa od nej odtrhnúť. I keď autorka zle spracovala tému znásilnenia, šikany, vraždy, tak na druhej strane sa jej celkom dobre podarila téma samovraždy, téma lásky rodiča k svojmu dieťaťu. Vystihla, že rodič urobí všetko pre to, aby svoje dieťa ochránil. Taktiež, že rodičia si často myslia, že vedia o svojich deťoch všetko, pritom im uniká to podstatné, ten základ, prečo ich deti žijú, čo ich napĺňa, čo ich trápi.
Autorka knihu mohla skrátiť o prvých 100 strán, kde sa aj tak nič nedialo, trošku okoreniť príbeh tým, že nám bližšie priblíži hlavnú postavu - Nel, ktorá bola len veľmi povrchne spracovaná,
Do vody je kniha, ktorá sa mi páčila, i keď o čosi menej ako Dievča vo vlaku. Dievča vo vlaku ma tiež permanentne hnevalo, prvých 100 strán som mala pocit, že to zahodím, ale hnevalo ma menej než tento druhý počin od autorky.
Takže to by bolo odo mňa všetko. Príbeh sa mi páčil, ale bol vcelku dosť plytký, zle spracovaný, žiaden pokrok, žiadna záhada, žiadne prekvapenie. Napriek tomu, prečítajte si túto knihu. Prvých 100 strán nejako pretrpíte, ale potom sa to bude čítať samo. No neočakávajte od toho veľa, lebo budete sklamaní.
A čo vy? Čítali ste knihu Dievča vo vlaku? Alebo knihu Do vody? Ak áno, ktorá sa vám páčila viac?
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára