štvrtok 2. mája 2019

Knihomoľ v tejto dobe

Ako si predstavujete knihomoľa?
Veľké okuliare cez celú tvár, nos stále v knihách, slušný, nenápadný introvert, ktorý sa vie vžiť do života iných, pretože prečítal množstvo kníh, vie pochopiť správanie, konanie iného človeka?
Tak to ťažko! Čoraz viac je v "móde" závisť, nepochopenie, rivalita...
Stretli ste sa s tým? Predstavím vám zopár príkladov, ktoré som zažila buď ja, alebo niekto iný v mojom okolí, zo strany knihomoľa.

Rivalita
Zdá sa vám, že čoraz častejšie sa knihomoli predbiehajú, kto bude mať skôr takú knihu, kto napíše lepšiu recenziu, kto prečíta viac kníh, kto napíše viac článkov, kto bude mať viac spoluprác a podobne?
Už to nie je klasický "knižný pôžitok", keď ste čítali knihu s radosťou a bolo vám jedno za ako dlho a koľko ste ich prečítali.
Posledné roky (hlavne s nástupom instagramu a goodreads) sa stretávame s tým, že ľudia si dávajú "knižné výzvy", t. j. koľko kníh chcú prečítať za rok. Na jednej strane je to skvelý nápad, ako sa vnútorne motivovať a mať zo seba skvelý pocit, ale na strane druhej je to aj veľký boj medzi niektorými knihomoľmi, ktorí sa snažia predbiehať v tom, kto prečíta viac. A keď náhodou neprečítate nejaké extrémne veľké množstvo na človeka, ktorý sa hrdí tým, že je knihomoľ, tak vás jednoducho vysmejú.
Kedy sa z čítania stal maratón a súťaž, v ktorej sa hľadá víťaz, ale cena je imaginárna?

To, čo sa mne páči, musí sa páčiť aj vám
S týmto sa stretávam veľmi často. Narazím na nejakú negatívnu recenziu na knihu, poviem si: Dobre, jeho/jej názor, skúsim to.
No potom sa vám daný človek ozve, že ako to môžeš čítať, taký brak, ako sa ti to môže páčiť, načo s tým strácaš čas a podobne.
Kedy sme došli k tomu bodu, že názor niekoho, kto napíše recenziu, je "svätý"?
Keď píšem negatívnu recenziu ja, tak sa snažím, aby vyznelo z nej to, čo sa mi nepáčilo, ale zároveň chcem dať akýsi podnet k tomu, že aj keď sa nepáčila mne, neznamená, že sa nebude páčiť niekomu inému.
Prečo teda knihomoli berú svoj názor ako názor, ktorý je správny? Každý má iné "čitateľské chute", každému sa páči niečo iné, tak prečo by zrovna jeden názor mal ovplyvniť zmýšľanie iných?

Viac fotím knihy, ako ich čítam
Instagram je v tejto dobe aplikácia, bez ktorej by si klasický bloger nevedel predstaviť existenciu. Ešte som nenarazila na blog, ktorý by nemal svoj instagram. Veď je tam čoraz viac ľudí, tak prečo to nevyužiť? Prečo sa nezviditeľniť?
Je to skvelá sociálna sieť, ktorá vám dokáže zabezpečiť dosť slušný počet sledovateľov a myslím si, že je to naozaj dobrá aplikácia, ktorá vám pomáha aj vo svojom osobnom raste.  Avšak!, existujú ľudia, ktorí si knihy viac fotia, než by ich čítali.
To, že fotíte knihy, vám zabezpečí možno aj spoluprácu, možno aj nejakých sledovateľov, no čo z toho, keď vlastne sa snažíte oklamať aj ich, aj seba? Prečítate za mesiac dve-tri knihy, no váš instagram má za mesiac viac ako pätnásť fotiek kníh.
Asi mi tu trošku uniká pointa, ale nesnažte sa urobiť z "knihomoľstva" biznis (alebo také čosi). Nesnažte sa robiť niekým, kým nie ste.
Áno, viem, knižné instagramy sú veľmi v "móde", no človek by mal aj tie knihy čítať, nielen fotiť. POZOR! Netvrdím, že my nepridávame veľa fotiek, ale my ich zároveň aj čítame.

Neschopnosť sa ďalej rozvíjať
Každý z nás určite nemá rád kritiku.
Neoprávnenú má každý nerád, pretože človeka vždy veľmi zamrzí, keď ho niekto kritizuje a pritom sa v tom vôbec nevyzná, len chce byť zlým.
No čo s tou oprávnenou? Tá nás má posúvať ďalej, zlepšovať sa.
Povedzme si úprimne! Vždy je niečo, čo sa dá zlepšiť. Keď vám niekto "zhejtí"  recenziu, tak sa poučte z toho! Netvárte sa ako boh. Netvárte sa, že vás to nezaujíma a že nemá dotyčný pravdu. Dajte si poradiť.
Ani my nie sme dokonalé a naše recenzie sa rokmi trošičku zlepšujú a už majú akú-takú štruktúru.
Čítajte recenzie, píšte, komunikujte, zlepšujte sa! Nemyslite si, že si poradíte sami. Veľa knihomoľov je ochotných pomôcť, tak prijmite pomocnú ruku a zlepšujte svoje vyjadrovanie, gramatiku, písanie recenzií, naberajte inšpiráciu a hlavne sa netvárte tak, akoby ste všetko vedeli a nemali sa v čom zlepšovať.

Závisť
Závisť či rivalita majú dosť blízko k sebe. Stretli ste sa s tým, že vám ľudia závideli, že ste niečo dosiahli?
Nám sa to stalo a z toho vznikol aj náš jeden článok, ktorý si prečítate tu, ak vás zaujíma.
Je to jedna z najhorších vlastností, nielen knihomoľov, ale celkovo aj ľudí, takže si nezáviďme, ale snažme sa lepšiť každým dňom.

Nedostatok empatie, vytváranie si názorov
S týmto som sa stretla teraz na vysokej škole a nebudem to tajiť, ale okolo mňa mám samých knihomoľov (nakoľko študujem aj taký odbor). Ľudia (knihomoli) si urobia o vás obraz, aký chcú, pritom vás vôbec, ale že vôbec,  nepoznajú.
Podľa mňa jednou zo základných vecí, ktoré vás knihy naučia, je empatia. Viete sa vcítiť do človeka, pochopiť jeho správanie, nesúdiť ľudí za to, ako vyzerajú. Tvrdíte, že ich viete pochopiť, v recenziách sa často stretávam s tým, že sa dokážete s postavou stotožniť, ale v realite? V realite na to akosi knihomoli zabúdajú. Súdia človeka za to, ako vyzerá, nič o ňom nevedia, nevedia, čo je v ňom, aký je. Jednoducho si o vás pomyslia, že ste hlúpy/a, a tým to končí. Nevedia, čo dokážete. Zhodnotia vás iba pre to, že ste svojská, trošku hlučná, smejete sa a chcete pomôcť spolužiačke, ktorá sa vás niečo pýta. Odrazu ste problémová. Pritom daný človek o vás nič vedie. Jednoducho vás berie ako človeka, ktorý je hlúpy. Neviem, či sa niektorým zdá, že "vyzerajú ako knihomoli", ale prečo si odrazu všetci myslia, že nik nečíta, a že sme "facebooková" generácia? V tejto dobe ľudia ešte stále čítajú, no niektorí si myslia, že nie. Nesúďme ľudí na prvý pohľad!

Toto je iba zlomok toho, čo sa dá povedať o súčasných knihomoľoch. Všimli ste si aj vy tieto vlastnosti u knihomoľov? Nehovorím, že to platí na všetkých, ale je veľa takých, čo sú presne takíto. Je to smutné, ale človek by od knihomoľa očakával akýsi rešpekt, empatiu, porozumenie, keď číta knihy. I keď je pravda, že záleží na tom, aké knihy číta...

>Sima<

9 komentárov:

  1. V podstate súhlasím so všetkým a bohužiaľ, takmer so všetkým mám osobnú skúsenosť. Viac či menej. Nerozumiem plánom na goodreads, keď si niekto naplánuje 100 kníh na rok (áno, sto). Netvrdím, že nedokážem prečítať množstvá kníh, je to moje primárne hobby a vraj čítam rýchlo, ale keby som si to dala do plánu, asi mi vybuchne hlava zo stresu. Vlastne ani nevidím zmysel v tom povedať si "dám sto"...a prečo? na čo? teraz sa budeš ponáhľať, čítať knihu za knihou? a výsledok? Čo sa týka posudzovania, len nedávno a nie prvýkrát som sa opäť stretla s tým, ako ľudia riešia ani nie, že kto čo číta, ale posudzujú, ktorá literatúra je kvalitná a ktorá nekvalitná. V kaviarni som mala na stole ženský román od súčasne populárnej slovenskej autorky, ktorý sa mi mimoriadne páči a keď dorazila známa, skonštatovala, že to mám skryť a láskavo nečítať takú nekvalitu! Ohradila som sa, žiaden žáner nie je menej kvalitný, je zámer - ako na nás má vplývať - je však rozdielny. Niektoré knihy sú poetika, iné vedomosť a iné oddych. Nehanbím sa priznať, že jedna z mojich naj kníh je Madam Bovary a jedným dychom dodať, že doslova milujem ženskú oddychovú literatúru. Z jednoduchého dôvodu - naozaj pri nej oddychujem. Na nezaplatenie! Predtým by som neuverila, ale odkedy mi vyšla prvá beletria, zopár známych (nie priateľov, tých si vyberám svedomito) so mnou doslova prerušilo kontakty. Zvláštny pocit. Viem, že to nečítali (že by som ich urazila :D), skrátka sa vyhýbajú tomu čarovnému slovíčku "gratulujem" - aspoň ja si to tak vysvetľujem ...a pritom viem, že som nenapísala top knihu, že je to len začiatok na dlhej ceste k lepšej knihe, uvedomujem si aj chyby (či už niečo pritiahnuté za vlasy, čo vidím až teraz, alebo fakt, že som si neodsledovala dobre korektúry ...obe vieme, čo tým myslím, však? ). Ale ľudí to skrátka vie zožierať a brzdiť pri práci na svojich snoch. Áno, hodnotenie podľa vzhľadu, podľa prvého pohľadu...keď som nastúpila do novej práce, pekne oblečená, namaľovaná, skrátka - tak ako ja rada pôsobím - prvé čo mi kolegyňa povedala bolo, že "ona má iné hodnoty ako ja" a zbehla pohľadom, veľmi pohrdlivo, moje šaty. Len tak, z ničoho nič xD. Som povznesená, viem, že to že mám práve teraz tieto šaty neznamená, že zároveň kašlem na svojho syna, na prácu...skrátka, ona ani nevie, aké mám hodnoty. ... Ja by som inak knižná blogerka nechcela byť, v tomto máte veľký obdiv odo mňa, baby, toľko kníh, toľko zodpovednosti ... kniha zadarmo by mi možno nevynahradila pocit zodpovednosti za to urobiť si objektívny názor, venovať čas recenzii, propagácii, ste skvelé! A teda... amen! moc som sa rozpísala. Ale - rešpektujme sa, majme radi pestrosť, neurážajme sa všetci a život bude pre každého jedného z nás lepší.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vau. Za týmto komentárom jedno veľké AMEN!
      - Sama si dávam na goodreads výzvu, ale to len-tak, že čo to dá, ale osobne sa tým neriadim a čítam tak, ako chcem, koľko chcem a každú knihu si užijem na 100% (teda pokiaľ je naozaj výborná :D).
      S tou kvalitnou a nekvalitnou literatúrou naprosto súhlasím! Ja si myslím, že aj súčasná slovenská literatúra je skvelá. Nemusí mať nejaké úžasné básnické prostriedky, ale jednoducho dôležité je to, že človek na chvíľku pri nej vypne, prestane riešiť hlúposti a užije si napríklad skvelý ženský román, ktorý síce nemá nejakú vyššiu pointu a literárnu hodnotu ako diela Vilikovského, ale je perfektným oddychovým čítaním, ktoré pri množstve informácií, ktoré denne vstrebávame, je dôležité.
      - U nás bol ten problém, že si ľudia v našom okolí mysleli, že si nezaslúžime spolupráce, a vlastne sa tak trochu od nás dištancovali, čiže úplne chápem, ale zároveň aj nechápem, prečo sa tak niektorí správajú a nedokážu človeka povzbudiť. Nik im nebráni, aby dokázali to, čo my ostatní. No oni sa radšej vyberú cestou ohovárania.:/
      - Čo sa týka vzhľadu, viem sa do toho vžiť. Mňa súdia preto, lebo mám červené vlasy a som hlučná. Nik ale nevie, čo sa vo mne skrýva, aký som človek, aké mám trápenia. Jednoducho si o mne myslia, že som hlúpa. Hlavne od učiteľov je to veľmi "cítiť" - tú "averziu".

      Ďakujeme krásne za komplimenty a aj za vyjadrenie názoru a vlastných skúseností. :) Ste skvelá! <3

      Odstrániť
    2. Poznám...cca 6 rokov som nosila ostro červené vlasy:D. Inak prosím, tykajme si.

      Odstrániť
  2. Hovoríš mi zo srdca

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tiež som sa stretla so skoro všetkým, čo si v tomto článku zmienila. A je to dosť iritujúci fakt. Najmä s ohľadom na to, že knihomoľ by mal byť v prvom rade, ako si sama napísala, empatický - veď to je jedna z vlastností, ktoré nás učia knihy, aby sme boli milší a lepší ľudia a šírili lásku (nielen lásku ku knižkám) naokolo. No myslím si, že toto je len jasným odrazom dnešnej skazenej doby. Príliš neuznávam sociálne siete, ale rada sledujem niektorých blogerov a inšpirujem sa knižkami, ktoré čítajú či odporúčajú. Avšak, pretekanie sa a pod. je znakom detinskosti. A úprimne, je mi ľúto, že taká milá a vášnivá čitateľka ako si Ty musí taktiež prežívať závisť, ohováranie a iné s*ačky! Zbožňujem Tvoje príspevky a kašľať na hejty, udrž si svoju záľubu a vášeň ku knižkám a takýchto jedincov ber ako jasný príklad toho, kým by si sa do budúcna určite nechcela stať. Taktiež, takéto osoby sa aspoň sami odfiltrujú z Tvojho okolia, nič dobré by Ti do života nevniesli a iba by Ťa obrali o energiu, ktorú si aspoň ušetríš na písanie super článkov :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neskutočná vďaka! Za čas, ktorý venuješ čítaniu mojich článkov (nášho blogu), a za čas, ktorý si venovala tomuto komentáru. Veľmi potešil a vyčaril úsmev na tvári.:)* Krásny deň ešte prajem. <3

      Odstrániť