Biela ruža, čierny les - Eoin Dempsey (recenzia)

Máte radi vojnové príbehy, ktoré sú inšpirované skutočnosťou? Čiže viac-menej fikcia?

Úprimne sa priznám, ale tieto knihy nikdy vo mne nejakým spôsobom nerezonovali. Vždy som skôr siahla po skutočných príbehoch, ktoré sa reálne stali, ktoré neboli nejako pozmenené, vymenené, domyslené. Pri tejto knihe som však zmenila názor.

Biela ruža, čierny les je príbeh Franky, ktorá sa utiahla na samotu do lesa. Po nie veľmi prijateľnej minulosti, nesúhlase s režimom, tvárou tvár brutalite, ktorej musela čeliť, už prestáva veriť v lepšiu budúcnosť. 

Všetko sa však zmení, keď jedného dňa objaví letca v uniforme Luftwaffe, ktorý je zranený, v bezvedomí a má zlomené nohy. Jej česť a úcta k svojmu povolaniu zdravotnej sestry ho tam nedokážu nechať, i keď je proti režimu, stále si dokáže v sebe zachovať ľudskosť. 

Nie všetko je tak, ako sa zdá, a ani tento zranený človek nie je tým, za koho sa vydáva. Z nedôvery sa neskôr vyvinie nevyhnutné spojenectvo, ktoré však môže, ale aj nemusí, skončiť v rukách gestapa. 

Jeho meno nevyslovila nahlas už celé mesiace. Zakázala si to. Chcela zabudnúť, ignorovať  minulosť, aby necítila tú strašnú bolesť. Lenže teraz ho potrebovala, musela opäť cítiť lásku. (s. 18)

Franka aj muž, ktorý je na ňu odkázaný, čelia nielen hrozbe zvonku, ale zároveň nedôvera prevláda aj v ich krehkom vzťahu, ktorý sa bude postupne dejom vyvíjať. 

Ako každá vojnová kniha, aj táto v sebe skrýva dejinné udalosti, hrôzostrašné opisy mŕtvol, ľudí, ktorí sú vypočúvaní. Nad hlavnými hrdinami tohto príbehu sa neustále znáša oblak strachu, ktorý si aj čitatelia značne uvedomujú.

I keď je kniha viac-menej fikciou, značne domyslenou, no vytvára výborný celok, pri ktorom sa budete báť, dúfať, hľadať odpovede, skrývať sa, ba dokonca sa ocitnete zoči-voči smrti či krvilačnému zachádzaniu. Smrť akoby nabrala iný rozmer a to, čo bolo počas celých kapitol iba v náznakoch, vás na konci pohltí a možno aj trochu rozplače.

Oceňujem uveriteľnosť, opisy, psychológiu postáv, pocity, ktoré kniha v čitateľovi vyvolá, odvahu, nádej, nahliadnutie do iných problematík vojny, ktoré síce neviete s istotou povedať, či sú pravdivé, ak po nich nepátrate, ale prídu vám až desivo reálne. 

Pre mňa rozhodne jedna z tých kníh, ktorej skutočnosť by som bez mihnutia oka uverila. Smrť blízkych, smrť nevinných, vražda či sebaobrana, násilie, tajomstvá a aj istá dávka lásky - v krásnych i zúfalých i hrozných podobách. 

Prešli okolo starších manželov, ktorí sedeli na lavičke a so spokojným výrazom na zvráskavených tvárach sledovali  západ slnka.

"Myslíš si, že o päťdesiat rokov tu budeme aj my takto sedieť?" spýtala sa Franka žartovným tónom, ale za tými slovami sa skrývala otázka plná obáv.

"Samozrejme," odpovedal. "Neviem si predstaviť, že by som tu sedel s niekým iným." (s. 124 - 125)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.