Netvor je zver - Recenzia

Anotácia:Alys mala sedem rokov, keď sa zjavili požieračky duší. Spolu s ostatnými deťmi ju zachránili a zverili do rúk pobožným dedinčanom v neďalekej osade. Po ôsmich rokoch života v strachu sa v Alys čosi zlomí. Cíti, že má niečo spoločné s požieračkami duší a možno aj s Netvorom, čo obýva okolité lessy. Ťaží ju zvláštny dar, o ktorom nemôže nikomu povedať - okamžite by ju označili za bosorku a upálili.
Mladé dievča však dychtí po slobode. Po rodinnom nešťastí sa ocitne uprostred toho najtemnejšieho lessa. Spomína na detské rýmovačky, ktoré ju varovali pred Netvorom. V lesse jej hrozí nebezpečenstvo nielen z temných zákutí... ale aj z hĺbky jej srdca i duše. Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú.

***

Ak by som mala túto knihu zhrnúť do pár slov, tak by som ju zhrnula takto: Rozprávka pre staršie deti. Tá kniha bola taká milá, tak originálna, ale zároveň aj okopírovaná. Bol tam klasický príbeh medzi dobrom a zlom. Hrdinkou, ktorá má zachrániť svet. Postava, ktorú všetci odcudzovali a zároveň bola úplne iná. Dedinčania, ktorí boli akoby z inej planéty a ich správanie bolo katastrofálne. Skrátka všetko čo má mať rozprávka.

Je to iba less, presviedčala sa Alys, rovnaký ako každý iný. 

Obálka:
Obálka sa mi zapáčila už dávno predtým než bola kniha vydaná. Tá obálka je zmesou tajomnosti a zároveň je na nej zobrazená postava, ktorá sa spomína aj v knihe. A celkové spracovanie? Keď mi kniha prišla, okamžite som si ju zamilovala. Zamilovala som sa do toho krásneho spracovania. Kniha je rozdelená na 5 častí a každá časť sa začína vetou, veršom z rýmovačky a, samozrejme, fotkou stromov !! Milujem príbehy, keď sa ocitám v lese, keď sa hlavný dej situuje v blízkosti alebo v hĺbke lesa. Táto kniha bola stvorená pre mňa v prvom okamihu!

Alys sa zahľadela do jeho vlhkých, čiernych očí, less sa okolo nej rozplynul a ona padala.

Prostredie:
Ako som už spomínala, les je niečo moje, niečo čo ma vždy zaujme a po čom vždy idem. Kniha, kde sa vyskytuje dej v lese musí byť hneď moja. Taktiež sa mi páčilo aj prostredie dedín, jazerá. Celkovo to prostredie do seba zapadalo, len niekedy som mala pocit, že sa neviem v ňom orientovať. Prichádzalo mi to trošku zvláštne a trochu mi nesadli vzdialenosti.

Postavy:
Neviem prečo, ale skoro každá autorka vie vytvoriť u čitateľov (teda u žien), aby si zamilovali jednu z postáv, ktorá má byť pozitívna a zároveň sa má do nej zamilovať aj hlavná postava. Meno vám, samozrejme, neprezradím, ale máte sa na čo tešiť. Pretože čo by to bola za rozprávka, ak by v nej nebola láska??
Alys. Alys bola podľa mňa až príliš vyspelá v niektorých momentoch a jej vyjadrovanie mi vôbec nesadlo k tomu, koľko rokov mala. Napriek tomu som tam videla istý náznak zmeny povahy, reči, tým ako sa stavala staršou a múdrela. Keďže je už z anotácie známe, že Alys prišla o rodičov, tak môžem vyjadriť svoj názor aj na jej konanie v tejto oblasti. Trošku mi bolo zvláštne, ako Alys zareagovala, keď sa dozvedela, že o nich prišla. Keďže bola ešte len dieťa a sama si neuvedomovala situáciu, tak by som povedala, že sa to dá "prežiť."
Jej náhradní rodičia mi prišli trošku zakomplexovaní a vôbec mi nesadli. Časom som si ich však obľúbila a z dediny to boli naozaj jediní normálni ľudia, ktorí mali svoj rozum, svoju hlavu a zároveň vedeli svoje vedomosti, zručnosti použiť a hlavne vedeli pochopiť druhých.
Požieračky duší? Tie boli podľa veľmi dobre vykreslené. Mali svoj osud, ale napriek tomu sme sa mohli o nich dozvedieť viac. Taktiež aj Netvor hral akúsi vedľajšiu, skoro nepodstatnú úlohu a o ňom sme sa dozvedeli iba minimum toho, čo nám autorka mohla priniesť. Vieme, ako vyzerá, čiastočne vieme aký je, ale to je všetko. Podľa mňa je toto veľká škoda, že autorka svoj potenciál pri tejto postave nevyužila dostatočne.

Potom sa obrátila a zahľadela sa na svet pred sebou, svet snehu, nemých polí a čiernych špicov stromov všade tam, kde sa nebo stretávalo so zemou - sever, západ, juh, všetko zajedno.

Príbeh:
Príbeh je skrátka rozprávkový, magický, sem tam až príliš rýchly spád mali udalosti a čiastočne ste vedeli koniec už po 100 stranách, ale aj tak ten príbeh bol v čomsi krásny, v čomsi iný a zároveň aj podobný iným príbehom.

Štýl písania:
Autorka píše veľmi pútavo. Jej štýl je ľahký a ani neviete ako, už ste na konci. Najprv som si myslela, že slovo less je iba preklep, ale keďže sa tak píše v každej jednej vete rovnako a aj v anotácii, tak som pochopila, že to je zámer. Vcelku sa mi tento zámer páči, pretože je to niečo iné. Less bol miestom nielen temna, ale aj mágie, ktorá na vás vplývala na každom kroku.

Ale strach bol teraz príliš veľký, aby sa dal udržať dnu. Pretekal a prelieval sa bránou, pokrýval krajinu ako hmla. 

Na záver môžem povedať, že kniha sa mi páčila. Bola to milá záležitosť, ale akoby už ten príbeh niekto pred ňou vymyslel a autorka iba pridala požieračky duší, aby "okorenila" príbeh niečím novým.

>Sima<

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.