Ak som to ešte nikdy nespomenula, tak práve mám premiéru, nenávidím pomalé začiatky kníh. Prečo? Sú jednoducho pomalé. Málo akčné. Také slimácke. Akoby so mnou šili všetci čerti, keď ich čítam, neviem sa dočkať, kedy dej naberie obrátky. Chcem už rýchlo skočiť do centra akčnosti, no nejde to. Takouto pomalyzačiatkovou knihou bol aj Will Grayson.Obľúbila som si koncepciu dvoch Willov. Prišlo mi to geniálne. ,,Hej, čau, som Will!" ,,Ooo, Will, no čáu. Ja som tiež Will." ,,Nie, ja som Will." ,,Ty si Will? Veď ja som predsa Will" Toto bola moja predstava o tejto knihe. Chcela som ju. Hneď a bezpodmienečne.
Keď som začala čítať túto greenovku, všetci okolo mňa (väčšinou spolužiačky) sa ma pýtali, či sa mi kniha páči. Bola som vtedy len na začiatku, a tak som im prezradila čo-to o mojich znudených dojmoch. Im sa nepáčila. Neohúrila ich. Ohúrila aspoň mňa??
Obávam sa, že túto knihu nebudem hodnotiť pozitívne, a to ma naozaj mrzí, pretože som od nej mala obrovské očakávania. Charaktery Willa a druhého Willa sa mi zdali až príliš podobné, častokrát som sa v nich strácala a nevedela som sa vysomáriť z toho, ktorý je ktorý. Téma, ktorá je tu spracovaná je taká nepoužívaná v mojom svete, že som si k nej nenašla vzťah.
Hneď prvé tri riadky ma totoálne znechutili. Začať knihu rozjímaním nad šušňami z nosa?? Fujky!!!!
Páčilo sa mi však predelenie pohľadov oboch Willov. Jeden bol písaný normálne a ten druhý bol písaný bez rozlišovania veľkých a malých písmen, priama reč bola písaná formou divadelnej hry. Podľa tohto som vedela, o ktorého Willa Graysona ide, avšak bez toho, by som sa zamotala ešte viac.
Tiež sa mi páči obálka. Aj naša slovenská, ale aj anglická -modrá s odtlačkami.
K tejto recenzií nepridám žiadne citácie, ponevač sa mi všetky zdali príliš depresívne na ich šírenie svetom, aj keď sa mi niektoré myšlienkovo páčili. Ale ani Finch z VSM nebol tak negatívny ako práve Will Grayson.Mojou obľúbenou postavou bol Will Grayson I. (ten, čo nie je gej, ale nie preto, že nie je gej) a Drobec. Cítila som úprimnú ľútosť k Maure a Willa Graysona II. som fakt neznášala. Snažil sa za každú cenu vyzerať ako lúzer a chúdiatko a bolo to fujky. WGI. bol taký úprimný a mala som pocit, že jeho myšlienky sú skutočné, že ho naozaj trápi jeho vzťah voči Drobcovi a bolo naozaj smiešne, ako si uvedomil, že miluje Jane až potom, ako sa vrátila k jej ex-frajerovi. Drobec bol veľmi citlivý chalan - gej. Páčila sa mi jeho zanietenosť, jeho viera a nápomocnosť. Fascinovala ma jeho vidina cieľa, to, ako sa snažil, aby jeho muzikál mal úspech a to, ako chcel mať ned vecami nadhľad aj napriek tomu, že aj on bol len človek a niekedy bol fakt vyčerpaný. Ale bol fest naivný :"D No ozaj ľúbil, a to je niečo, čo by sa malo ceniť to všetkého najviac.
Aj keď ma táto kniha nezaujala, v celkovom rozbore som zistila, že nebola tak zlá, no nebola dokonalá a ,,nespadla som z nej na zadok" v úžase a v očarení.
-VErRoOnNyIKA-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára