Dezilúzia je príbehom o priateľstve, o rodine, o drogách, o ich dopade na človeka, o užívaní života, o nádeji, šťastí, nešťastí, zlosti, smrti, závislosti, zradách, paranoji aj pádoch.Pocit, keď ste ovplyvnený atmosférou, drogami, pýchou na seba samého, taký ten pocit veľmi dobre pozná Dayson. Aby unikol pred realitou, tak odchádza zo Slovenska pracovať na Floridu do hotela tety Ruth. Avšak drogy si k nemu vždy nájdu cestu...
"Ľudia sú spoločenské tvory, ktoré nedokážu žiť iba sami so sebou. Dlho mi trvalo, kým som pochopil, že je v poriadku mať niekoho rád až tak, že nechcete, aby bol šťastný bez vás. Je to v poriadku, lebo ľudia sú nedokonalí. Trpíme, a preto si zaslúžime priestupky. Čo iné nám ostáva, ako snažiť sa a zariadiť si svoj život pre seba, nie pre niekoho iného? Bezprostredné šťastie nejestvuje. Vždy niekto prehrá a niekto vyhrá. Keby neexistovala prehra, ani nevieme, ako chutí víťazstvo. A v tejto chvíli cítim, že som víťaz." (s. 236)
Zo začiatku sa dej tejto knihy vyvíjal celkom sľubne. Partia mladých chalanov, ktorí skúšajú nové veci, tajomstvá, ktoré autor nechce hneď prezradiť, a tým vlastne drží čitateľov v napätí. Dobrá taktika, dobrý začiatok, zlé pokračovanie, zlý koniec.
Dezilúzia je kniha, ktorej názov asi vystihuje všetko. Sklamanie, strata ilúzie. Presne takéto pocity mnou lomcovali po prečítaní.
Adam Kováčik je predovšetkým známy svojimi citátmi #nerealista, ktoré sú prítomné aj v knihe. Rozhodol sa napísať drsnú knihu z drogového prostredia, ktorá zmení váš pohľad, ktorá vás zasiahne, ktorá ukáže, že všetko sa vám raz vráti. Myšlienka skvelá, spracovanie, žiaľ, nie príliš dobré.
"Je ťažké len tak opustiť domov, ale ešte ťažšie je vytvoriť si nový." (s. 8)
Neviem sa odpútať od toho, aby táto recenzia nebola príliš subjektívna (dúfam, že mi to všetci odpustíte).
Najväčší problém bola hlavná postava, od ktorej sa vyvíjal celý dej. Bola povrchná, hlúpa, nedospelá, neschopná robiť to, čo si myslela.
Jej vyjadrovanie a správanie boli cez čiaru. Nedá sa povedať, že takto reaguje drogovo závislý človek, pretože som mala skôr pocit, že reagoval ako nezmyselný chlapec, ktorý nedokáže dospieť, ktorý si myslí, že mu patrí svet (
Celé jeho správanie, láska k dievčaťu, ktoré mu vlastne ani nikdy nebude patriť, časté používanie nadávok (naozaj časté a naozaj neopodstatnené), vytvorili z tejto knihy ťažko stráviteľný počin, ktorý mi trvalo neskutočne dlhý čas prečítať.
Keďže som mala problém s postavou, tak celkovo mi dej prišiel zlý, keďže postava ho ponúkala čitateľovi, postava konala, postava vyjadrovala svoje myšlienky.
Celý drogový biznis bol na takej báze, ako to robia chlapci, ktorí sa do toho nevyznajú, ale snažia sa o niečo priebojné, snažia sa byť mužmi, ktorí zvládajú celú situáciu. Snažia sa byť dílermi, ale ich predaj a zmýšľanie je ďaleko od toho, ako to funguje. Vcelku mi to prišlo ako také detské hranie sa na niekoho veľkého, no pritom nemali nič poriadne premyslené.
"Najlepšie je vyhýbať sa drogám veľkým oblúkom. To však nedokážem. Som ten typ človeka, ktorý nevie povedať nie." (s. 43)
Celý dej sa nesie v alkoholovom opojení, v opojení drog, nechápaní situácie, snažení sa odpútať od starého života, ktorý ho však vždy dostihne.Nemôžem povedať nič iné, len to, že táto kniha mi nič nedala, nevytvorila po mne žiaden záujem, nepreukázala mi žiaden talent, žiadnu silnú postavu či žiaden silný dej budovaný na predaji drog a hľadaní samého seba. Viac priestoru sa venuje myšlienkam "hrdinu", ktorý trpí pre "lásku", ktorého trápi to, čo urobil sestre (i keď aj to je len tak plytko opísané), ktorému záleží len na alkohole, drogách a nájdení zmyslu svojho života, aj keď všetkým okolo klame. I keď tieto témy môžu vyznieť zaujímavo, oceňujem, samozrejme, aj to, že je to akési manévrovanie so životom, ktoré sa vymyká kontrole, avšak neviem sa odosobniť od súkromného prežívania tejto knihy, a preto ju nehodnotím veľmi pozitívne.
Samozrejme, vám sa páčiť môže. Nechcem vás od nej odstrašiť, ale ak sa do nej pustíte, neočakávajte niečo priebojné, čo vám vyrazí dych. Jednoduchý príbeh s partiou chalanov, ktorí sa snažia vytvoriť niečo prevratné, zorganizovať biznis, ale v celku plynie poučenie, aby ste nemierili príliš vysoko, ak to ide príliš ľahko, nemôžete očakávať, že to dobre dopadne. Alebo?
"Metamfetamín sa dá celkom iste prirovnať k rozbiehaniu lietadla. Najprv je to zvláštne. Čudné myšlienky, najmä keď je to prvýkrát. Presne ako keď vstupujete do lietadla. Následne sa pripravujete na štart. Vysvetľujú vám, ako používať kyslíkové masky, a potom už len pokyny, pokyny, pokyny. Najmä čo nemáte robiť. Nasleduje rozbeh stoosemdesiatkilometrovou rýchlosťou. Viete, že to prichádza. Tlak, ktorý vás vtisne do sedadla, stres v tele stúpa, dych sa mierne zrýchľuje. Napokon sa odrazíte od zeme. Stúpate a telo je ako natiahnutá pružina. Vtom sa lietadlo na nebi ustáli a vy už len letíte..." (s. 13)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Viac o knihe nájdete aj na ich stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára