Trezor srdca - Anna Vodičková (recenzia)

Kto vie povedať, prečo ľúbi,
ľúbi málo. (s. 56)

Debutová básnická zbierka od Anny Vodičkovej vyšla vo vydabateľstve Enribook.
Je výberom celoživotného diela a plná emotívnych, nádhernými metaforami ladených obrazov, v ktorých približuje radostné, boľavé i krásne vnímanie života okolo nej i v nej samej.
Aspoň tak sa píše na obálke knihy...

Trezor srdca je kniha rozčlenená do niekoľkých častí, vždy na nejakú tému.
Život; láska; ľudia; Slovensko; poézia, radosť, krása; Boh, viera.

Ako si už z názvov môžeme vyvodiť, tak autorka sa zameriava na život spojený s Bohom a vyzdvihovanie nielen jeho samotného, ale aj toho, čo stvoril.

Poukazuje na kladné a záporné stránky života, píše o láske, ktorú milovala, miluje, ale zároveň načrtáva aj problémy, ktoré prináša - strata záujmu, rozvod, ako v tomto kruhu musia fungovať deti a podobne.

Teší sa z krásy, ktorú jej na svet priniesol Boh, obdivuje básnické umenie, Slovensko, na ktoré je patrične hrdá, ospevuje jeho vrchy, tradície, hlavne prírodu, no a celú túto spleť obrazov uzatvára láskou k Bohu a všetkému, čo s ním súvisí.

Básnik v sebe nosí vesmír, Boha i  svet.
Čo vidí, dá ľuďom v pravosti viet. (s. 178)

Plusom tejto autorky je to, že jej básne sú písané ako príbeh. Majú začiatok, stred a koniec. Je to zaujímavá kompozícia, ktorá vyzerala nádejne, avšak iné básnické články značne zaostávajú.

Autorka vytvorila klišé obrazy s vetami, ktoré sa používajú v klasickom hovorom štýle, ale nie v básnickom. Často odkazovala na náboženské texty, na pokoru, na všetky stránky života, ale jazykom príliš jednoduchým, príliš banálnym. I keď kde-tu môžeme nájsť zásah nejakých metafor, tak vždy to autorka zakončí jednoduchosťou. Môže sa zdať, že jednoduchosť je dobrá, ale nie v každej poézii.

Musím sa priznať, že som sa tematiky Boha a viery bála, pretože nie každý autor to vie spracovať tak, aby to nebolo násilné a aby čitateľa báseň zaujala, no tu  sme narazili na ten problém, že mi to prišlo až príliš vnucujúce a akoby autorka neprijímala iné myšlienky, len tie, ktoré sú späté s Bohom.

V konečnom dôsledku kniha má niekedy veľmi dobré slovné spojenia, dokonca báseň s názvom Či ľúbim ťa si ma naozaj získala, oceňujem aj príbehovosť, ale všetko zaklincuje klišé vetami, vetami vytrhnutými z hovorového či náboženského textu, opisuje stratu, lásku, problémy ľudí, ideály, ktoré vo svete existujú, čo sa očakáva od ženy, aké je Slovensko krásne, ako je poézia a krása dostupná každému, a celkovo každú z tém, ktorú si vybrala, ospevuje, poučuje a vytvára tým ideál toho, ako by malo všetko v živote fungovať, zároveň však podáva aj obraz, ako to funguje, no snaží sa nájsť nejaké riešenie.

Práca, práca, práca...
V nej sa nájde, v nej sa stráca
moderná žena. (s. 120)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook.