Reštaurácia The Hills - Matias Faldbakken (recenzia)

"Chcem pracovať v parfumérii."
"Prečo?"
"Tí, ktorí tam pracujú, sú takí milí."
"To je pravda," prisvedčí Edgar. "To sú."
"Chceš byť milá," poviem.
"Áno," odvetí Anna, "a človek sa stane milým, keď pracuje v parfumérii." (s.  122)

Reštaurácia The Hills v Osle má charakter.
Všetko o nej (o jej vzhľade, histórii, detailoch) sa dozvieme z rozprávania čašníka, ktorý však o sebe a o svojom živote, okrem toho, že je vysoko citlivý, neprezradí vôbec nič. Nevieme dokonca ani jeho meno.
Vďaka nemu sa môže čitateľ oboznámiť s interiérom a s charaktermi jednotlivých zákazníkov. So štamgastom Grahamom, ktorý je vždy v obklopení estétov, s temperamentnou skupinkou okolo Toma Sellersa či Edgarom a jeho dcérou Annou, ktorí sú čašníkovi najbližší.

V reštaurácii panuje osvedčený poriadok, akoby uväznený v jednej časovej slučke, uväznený sám do seba. A preto toto tajomnému čašníkovi vyhovuje. Až raz sa objaví jeden nečakaný hosť a túto atmosféru pokoja naruší. Krásou, mladosťou a tajomnosťou...

"Detská dáma mi venuje celý rad perál, jej úsmev drví všetko okolo seba." (s. 187)

Jednoduchá kniha napísaná jednoduchým štýlom a s istou dávkou šarmu. Asi tak by som charakterizovala toto útle dielko, ktoré si vás získa tým, že sa čitateľom nevnucuje, nežiada si ich pozornosť, no pritom ju strháva.

Matias Faldbakken vytvoril pozoruhodnú postavu čašníka, o ktorom sa čitateľ veľa nedozvie, no pritom je akýmsi čitateľovým okom, ktoré všetko pozoruje a vyvodzuje si dôsledky.

Čitateľ sa teda vžíva do postavy čašníka a spoločne s ním prežíva každý náznak chaosu, ktorý sa vpletie do chodu reštaurácie.
Miestami pôsobí táto postava absurdne, často sa správa mimo striktného zaužívaného správania. Snaží sa držať odstup od zákazníkov, nepozerať na ich život, no keď sa pritrafí niečo zaujímavé, ihneď "chňapne" po príležitosti a snaží sa prísť veci, ako sa hovorí, na koreň.

"Barmanka si v otázke podávania kávy bez kofeínu dupla. To nejde, myslí si. Hoci nie je žiadna kávičkárska fanatička, žiadna kávonacistka, nevyznáva asi zvrátenú baristickú ideológiu, je však zo starej školy a nejaké hranice byť musia, myslí si." (s. 50)

Niekedy až príliš živé opisy, absurdné správanie, opisy histórie a rôznych charakterov postáv - všetko doplnené opismi jedla, istej zvedavosti a spleti tajomstiev, ktoré sa točia okolo jednej neznámej ženy, ktorá priam srší prekvapeniami.

Celkovo kniha vytvára krásny súzvuk jednoduchosti s dávkou chaosu, ktorá sa však unáša na vlne šarmu a elegantnosti. Ak aj návštevníci reštaurácie pijú, tak v rámci slušnosti. Značku reštaurácie sa snaží udržať každá postava, ktorá v knihe vystupuje.

Banálne opisy, nekonečné hranie sa s časom, s ľuďmi, dotyk absurdna so zaužívanými pravidlami, odstup od komfortnej zóny, všetko toto vytvára z knihy zaujímavý exemplár na večer s vínom v ruke, pri ktorom sa prenesiete do starosvetských čias, do reštaurácie, ktorá dýcha históriou, no prítomnosť do nej nemá vstup a keď aj áno, tak veľmi zriedkavý a obmedzený.

"...ja kráčam a dusím sa vo vlastnej šťave, presvedčený, že všetci uviazli v sieti upletenej z viac alebo menej podarených estetických volieb niekoho iného, z pripravených plánov." (s. 38)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Knihu si kúpite aj tu.