Anotácia: "Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu - je to kniha plná bolesti, drog a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše." Vlado Schwandtner
***
Knihy o drogách sú všeobecne na jedno kopyto. Zo začiatku som vnímala túto knihu presne tak. Rovnaká ako každá iná. No postupom času nám autorka odhaľovala viac zo seba, zo svojho uvažovania, z toho, ako ju to všetko zmenilo, aké boli jej myšlienky.
Je veľmi pozoruhodné čítať takúto knihu, pretože nahliadneme do prostredia drog a zároveň hlboko do súkromia narkomana. Vidíme, že aj keď je niekedy aj tá snaha niečo zmeniť, nedá sa to len tak. S ľuďmi treba jednať priamo, aby si uvedomili svoje chyby, svoje správanie.Štýl autorky je veľmi "familiárny." Vidíme, že autorka nie je spisovateľka, ale napriek tomu nás dokáže zaujať. Má svoj štýl písania. Nie je to ten štýl písania, pri ktorom sa snažíte, aby všetky čiarky boli tam, kde majú byť. Všetky slová gramaticky správne. Je to výpoveď dievčaťa, ženy, ktorá prežila peklo. Píše presne tak, ako jej myšlienky, spomienky prichádzajú na um.
Dej sa začína v jej pätnástich, keď prvýkrát okúsila drogu a končí sa na liečení. Vidíme, že hlavná hrdinka nemala dosť veľkú evolúciu vo svojom živote. Síce menila svoj vzhľad, priberala, chudla, ale stále sa jej život točil iba okolo drog. Dejom nás sprevádza veľa postáv, ktoré v značnej miere môžu za to, ako Melisa dopadla.Budem hovoriť pravdu, ak poviem, že niektorí ľudia vzbudili vo mne aj istú dávku sympatie. Drogy môžu zmeniť naše myslenie, našu osobu, povahu, vzhľad, ale niekde tam vo vnútri sú inštinkty, ktoré nás niekedy nútia robiť správne veci. Vidíme, že aj keď priatelia hlavnej hrdinky brali drogy, vždy držali spolu. Snažili sa podporovať, hľadať nejaké východisko, i keď niekedy tým východiskom boli drogy.
Sama som bola prekvapená koľkokrát sa Melisa snažila prestať. Ľudia sa jej snažili pomôcť, ona to prijala, ale napriek tomu to vždy skončilo pri drogách. Telo si tak zvykne na tú drogu, že už nie je nič, čo by pomohlo. V značnej miere si myslím, že keď sa človek lieči od drog, musí mať veľmi silnú motiváciu a hlavne musí chcieť. Myseľ je dosť veľký hráč. U hlavnej hrdinky to bola tiež myseľ, ktorá ju prinútila si uvedomiť, čo robí, aký to má účinok.Neviem, či zrovna toto je správna recenzia, pretože nemôžem nájsť správne slová. Keby ste narkomanovi dali túto knihu, tak vám aj tak neuverí. Mnohí ľudia si myslia, že je dobré skúšať nové veci, kým sú mladí. Môžu prečítať hŕbu takýchto kníh, s nimi to nepohne. Až keď prežijú peklo, až vtedy si to uvedomia. No potom je už neskoro.
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára