"Existuje toľko druhov snobstva," povedala Jacqueline, "že ich človek ani nemá kedy všetky obdivovať." (s. 65)
Patrick je konečne čistý, je však aj nesmierne unavený. Prežil najťažšie obdobie svojej drogovej závislosti a teraz ho čaká nablýskaná narodeninová párty na zapadnutom anglickom vidieku.
Stretne sa tam viacero postáv z prvej knihy a svoju účasť prisľúbi dokonca aj princezná Margaret.

Edward má naozaj veľký talent opísať na malom priestore životy rôznych ľudí, ktorí patria do jedného sveta, no pritom sú diametrálne odlišní.
"...som už pristarý na to, aby som zomrel mladý." (s. 179)
Kým v prvej knihe mal čitateľ možnosť nahliadnuť do života osamelého chlapca, ktorého otec nie je ukážkový, zároveň sa dostať do sveta smotánky, tak v druhej knihe sa ocitáme už v hlave dospelého muža, ktorý podľahol drogám a snaží sa zmieriť s otcovým správaním, životom a smrťou.

"Ľudia najčastejšie ľutujú, že s niekým vydržali pridlho, alebo že oňho príliš ľahko prišli. Ja prechovávam obidva tieto pocity k jednej osobe." (s. 96)
Štipka nádeje trošku odbočuje od autorovho štýlu, ktorý nasadil pri prvých dvoch dieloch. Je viac chaotická, falošná a čitateľ nevie, čo od nej očakávať. Autor strieda viacero postáv, čitateľ sa pomaly stráca, no na konci sa všetko zleje do jedného celku, v ktorom nájde recipient všetko potrebné, po čom mal núdzu pochopiť.

"Vyskakovacie nože spomienok, čo ho celý život prenasledovali, sa zrazu opäť zablyskli a umlčali ho." (s. 98)
Menší priestor sa venuje Patrickovej osobe, ktorá sa snaží vymaniť z týchto lží, ktoré ju obklopujú. Snaží sa nájsť správny smer a nepodľahnúť prvotným dojmom, nenechať nič na náhodu a hlavne nebrať si niektoré slová príliš k srdcu.
Znova možno nazrieť do jeho komplikovaného vzťahu s otcom. Či už prostredníctvom toho, že sa dokáže so svojimi nočnými morami s niekým podeliť, alebo tým, že sa ho snaží neustále pochopiť.
Edward St. Aubyn je skvelý autor, ktorý má pútavý štýl písania, priam až esteticky lahodiaci oku, dokáže zmiasť, vytvoriť množstvo pocitov, zasiahnuť tú správnu "strunu". Nesnaží sa vytvoriť prvoplánový príbeh, v ktorom sa zameria iba na jeden typ vzťahu, a to otec a syn, ale zároveň sa snaží nahliadnuť na viaceré problémy, ktoré sa týkajú nielen vyššej spoločnosti.
"Minulosť pred ním ležala ako mŕtvola prichystaná na balzamovanie." (s. 14)
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára