Neviem, kedy nastal ten zlom v literatúre, že za poéziu sa pokladajú slová oddelené tlačidlom Enter.Pre mňa sú to skôr myšlienky, ktoré buď vás chytia za srdce, alebo po ich prečítaní ostanete neutrálni, akoby ste neprečítali nič výnimočné.
Asi som tá "stará generácia", ktorá za poéziu berie báseň, ktorá má viacero veršov, rytmus, rýmy (môže, nemusí mať), veľké posolstvo, ktoré sa skrýva za umeleckými prostriedkami, množstvom metafor, prirovnaní a pod. Pri týchto knihách (ako je aj V tejto sa princezná zachráni sama) som miestami na pochybách, či je presne toto poézia, ktorú tak veľmi obdivujem.
Zaslúžiš si niekoho, kvôli komu sa budeš cítiť ako bytosť z rozprávky, ktorou si. (s. 196)
Napriek tomu, že mám isté pochybnosti o zaradení tejto knihy do literárneho druhu, či žánru, tak nemôžem povedať, že ma tieto knihy istým spôsobom nezasiahnu.
Rupi Kaur, Atticus, Čistá duša... A milión ďalších instagramových autorov, ktorí si získali srdcia svojich čitateľov. Títo autori si získali aj moje srdce. Mlieko a med som čítala už dvakrát, tento rok som sa zamilovala do novej Atticusovej knihy a teraz aj do Amandy Lovelace, ktorej knihu si budem zrejme čítať každý rok.
Amanda Loveplace a jej kniha si ma získala už hneď prvými slovami. Autorka síce píše depresívne, ale je vidieť, že je s týmto všetkým viac-menej vysporiadaná.
Vo svojej knihe rieši násilie, smrť, rodinu, alkohol, poruchu príjmu potravy, traumy, šikanu a mnoho iného. Celá táto kniha je klbkom depresie, ale zároveň aj sebalásky.
Nie je to klasická "tuctová" kniha, ktorá vám hovorí, že sa máte milovať, že vzhľad nie je všetko, že máte bojovať za to, čo milujete. Autorka dáva príčinu a dôvod bytia každej osobe v jej živote. Pre niečo sa v jej svete ocitla a zanechala v jej duši nejaký cit a v hlave nejakú spomienku.
Sebaúctu vám nenúti, no vysvetľuje, že je veľmi potrebná a až vďaka nej budete omnoho spokojnejší a vyrovnanejší.
Bola si hviezdou každej jednej z mojich nočných môr. (s. 35)
Celá táto kniha veľmi zapôsobí na vaše emócie, zameria sa na váš strach, vaše myšlienky, na výčitky, na hnev, na lásku, na pochopenie. Vo všetkom vidí význam a so všetkým sa snaží bojovať, ale hlavne pochopiť to.
V tejto knihe som mala pocit, že autorka rozumie mojej duši, rozumie mojim citom, i keď niekedy sme až príliš ďaleko od seba, no viackrát sa stretneme na jednej rovine a pochopíme sa.
Za mňa jedna z tých kníh, ktoré potrebujete čítať. Zároveň je to pre mňa aj prvá anglická poézia, ktorú som prečítala v preklade a nie v originále. Určite si zadovážim aj originál, ale prekladateľka už teraz odviedla skvelú prácu, pretože do textu preniesla všetok cit, ktorý bol potrebný a ktorý tam autorka vložila.
Prosím, ver mi, keď hovorím, že pomstu som nikdy nemala v pláne. (s. 124)
>Sima<
Poznáte tie knižky s miliónstranovými opismi, kedy len sedíte a modlíte sa za rozhovor? Toto je presný opak, kedy zlhtnete čokoľvek na stránke je. Sú to iba pocity mladého dievčaťa, ktoré sa kotúľa a rozkopáva si svoju strasťami zahádzanú cestu. Bojuje. To je cítiť z každej stránky. Knižka je plná smútku, násilia, strachu a samoty, ale ani v jednom okamihu sa netrasiete od strachu a čítate ďalej, pretože viete, že sa v nej skrýva niečo viac. Taký ten impulz, prečo kráčať ďalej. Aby sme si našli ,,korunku na hlave". To je ten cieľ.
Nepadnúť a neutekať.
,,buď morskou vílou... - nedovoľ svetu, aby ťa pripravil o dobré srdce."
Aj keď má knižka viac prázdneho miesta ako písmen, nič v nej nechýba. Všetky vety/ ,,verše" sú také, aké majú byť. Prezrádzajú to, čo chcú a nič viac. Žiadne omáčky, toto čítanie zlhtnete na jedno posedenie, ani čaj vám nevychladne, a predsa je v nej aj niečo hlbšie, čo vás prinúti sa zastaviť. Na prvý pohľad len nacápané slová a nejaké výmysly, ale skúsme niečo také napísať my! Nepôjde to. Z knižky naozaj cítiť, že autorka sa vytrápila a vyhrala. Nič pre ňu nebolo jednoduchým.
Každý z nás čítal knižky o strastiplných osudoch, ale tento je veselší. Prepáčte mi ten výraz, ale z tohto vyenterovane veršovaného príbehu mám pocit, že vždy existuje nádej. Originalitu ja osobne fakt oceňujem a aj keď knižku osobne nepovažujem za príliš poetickú, dotkla sa ma. Každú stránku môžeme považovať za ďalší a ďalší citát. Tieto myšlienky sú ozaj pohladené tým, o čom rozprávajú. Každý si nájde to svoje.
Tak sem s ďalšou, prosím!
,,keď
ťa chce
niekto
zachrániť,
urob všetko
pre to,
aby si sa
zachránila sama.
- verím v teba."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára