Anna - Niccolo Ammaniti (recenzia)

Čo je láska, pochopíš až vtedy, keď ti ju vezmú.
Láska je, keď ti niekto chýba. (s. 260)

Čítate post-apokalyptické knihy?

Ja som ich kedysi milovala, no poslednom čase som na ne zanevrela. 

Asi preto sa mi kniha Anna zapáčila a jej príbeh si ma získal už len anotáciou.

Ocitáme sa na Sicílii blízkej budúcnosti, ktorá je zdevastovaná epidémiou a obrovskými požiarmi.

Odvážne trinásťročné dievčatko Anna sa po smrti matky snaží chrániť svojho mladšieho brata a zabezpečiť mu jedlo a pohodlie. 

Jedného dňa však jej brata unesú a ona sa ho vyberie hľadať.

Prechádza cez vypálené polia, tajuplné lesy, rozvaliny budov, nákupných centier, priestory, ktoré sú postupne pohlcované prírodou. 

Jej jediným sprievodcom je zošit s pokynmi, ktorý jej napísala matka skôr než zomrela, pretože vedela, že nákazu neprežije, nakoľko Červienku neprežil nikto z dospelých. 

*

Táto zaujímavá odeonka si vás určite získa. Číta sa veľmi rýchlo, autor využíva veľa opisov, ktoré k žánru post-apo rozhodne patria, taktiež v knihe nájdete typické charakteristiky ako odvážnosť, divokých a divných ľudí (resp. divoké a divné deti) , nové pravidlá, zničenú krajinu a nádej, že niekde vo svete existujú aj Veľkí (dospelí ľudia, ktorí prežili).

- Ty neveríš, že jestvuje nejaký spôsob záchrany? Naozaj nám je súdené umrieť takto? (s. 141)

Celá táto kniha je však nielen plná odvahy, ale aj smrti. Malé deti musia čeliť svetu nepripravené, nemá ich kto poúčať, musia si hľadať bezpečné miesto a jedlo. 

Anna sa snaží svojmu bratovi poskytnúť bezpečie a bojí sa oň. Zároveň musí čeliť deťom, ktoré istým spôsobom zdivočeli a vyhýbať sa im dovtedy, ako bude musieť. Celý svoj svet koncentruje na bezpečie svojho brata a pokyny, ktoré jej zanechala matka. Vydáva sa hľadať jedlo, lieky, obchoduje s ďalšími deťmi, ktoré prežili a ukrývajú sa v obchodoch. 

Jedného dňa sa však celý jej doterajší svet zrúti a Anna musí nájsť brata, ktorého nechala v ich dome samého, keď mu išla nájsť lieky. 

- Tak počuješ to?
- Myslíš vietor?
- Je to podobné, ale nie je to vietor. Je to šumenie miliónov duší, ktoré opúšťajú planétu, nepretržitý a nezastaviteľný prúd duchov, ktorí prenikajú našou atmosférou, prelietajú slnečnou sústavou a znovu sa spájajú. (s. 252)

Kniha je síce miestami komplikovaná, tajomná, na niektoré otázky nenájdete odpovede, ale nesie rozhodne typické znaky post-apo žánru. Opisy prostredia sú veľmi reálne a detailné, no charakteristika postáv už trošku zaostáva a mne sa žiadna nedostala pod kožu. 

Síce sú odvážne, múdre, ale zároveň sa vedia správať hlúpo a nerozumne. Na jednej strane to môžeme chápať ako správanie detí, ale autor ich činy viac nevysvetľuje a skáče z udalosti na udalosť.

Celkovo táto kniha nie je zlá, má presne to tajomno, ktoré si vás získa, je plná lásky, objavovania, smrti, radosti, smútku, odvahy a nádeje.

...keď sa to tak vezme, nie je dôležité, ako dlho žiješ, ale ako ten život prežiješ. Ak ho prežívaš dobre od začiatku do konca, je krátky život tak isto hodnotný ako dlhý. Nemyslíš? (s. 219)

Anna je zobrazená ako hrdinka,  i keď o jej hrdinstve môžeme miestami pochybovať. Autor si celý čas drží v knihe jednu líniu a neodbočuje príliš radikálne, takže som mala niekedy pocit, že je kniha príliš monotónna. 

Napriek niektorým nedostatkom táto kniha má niečo do seba, je zaujímavo spracovaná a rýchlo sa číta. Ako oddychovka úplne ideálna.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme, zakúpite si ju tu.