nedeľa 3. marca 2019

Eli, Eli - Wojciech Tochman (recenzia)

Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo ma núti k výberu knižiek, ktoré si prajem prečítať. Obsah? Autor? Anotácia? Obálka? Žáner? Téma? Odporúčania? A čo tak streliť to len tak od brucha, pretože Filipíny sú super? Mojím dôvodom, pre ktorý som sa rozhodla práve pre túto knižku bol fakt, že reportáže normálne nečítam, nesledujem takéto situácie vo svete a jednoducho ma ovládla ľudská zvedavosť. Myslím, že to do budúcna s takýmito knižkami ešte zvážim.

V úvode nechcem nikoho odhovárať, nechcem, aby ste sa zľakli, nechcem, aby ste knižku hneď zavrhli. Knižka jednoznačne ponúka iný pohľad na svet. A keď píšem ,,iný" myslím tým ,,totálne iný". Tí ktorí ma nepoznáte, tak dôvod, pre ktorý som zhrozená je, že mám potrebu vidieť všetko v ružovom. Tvárim sa, že svet je krásny všade a bez rozdielu, aj keď viem, že nie je. Čítať teda knižku, ktorá je trošku negatívne zameraná... tak to bol šok, pretože som bola zvyknutá čítať knižky, ktoré sa skončia ohňostrojom.

Videla som nástrahy a hrôzy v mojich očiach predtým len chudobnejšej krajiny, avšak stále som mala naivnú vieru v to, že svet je zázračný a všetko má aj plusy aj mínusy. Tu však zisťujem, že svet má niekedy niekde viac mínusov ako plusov a že len taká nejaká chudobnejšia krajina môže mať širšie poňaté tie problémy, ako som pôvodne tušila.

Tátok knižka zaujímavým spôsobom skrz opisy fotografii opisuje vyhladovaných Filipínčanov. Kam sa chodia najesť? Kde spávajú? Čo nosia oblečené? Majú na tomto svete ešte vôbec niekoho? Knižka pokladá priveľa smutných otázok, a to bolo hlavným dôvodom, prečo mi čítanie zabralo toľko času. Ja som to jednoducho nevecela stráviť. Čítala som knižky o vojnách, o prírodných katastrofách, videla som nožstvo filmov aj dokumentov čo reportáží. Avšak to, čo na mňa čakalo v tejto knižke ma zhodilo zo stoličky.

Čítala som desiatkách ľudí, množstvo hypotéz o ich živote i nemilé fakty. Čítala som tiež aj oprovizorných pomocníkoch, ktorá z tohto miesta len čerpajú príbeh, za ktorý zhrabnú peniaze, ale Filipíny to nevykúpi.

Na internete si môžete vygoogliť všetky tie fotky, ktoré knižka opisuje. Bieda si nevyberá. Či je človek mladý, starý, žena, či muž, nenarodené dieťa, vrah alebo díler, zlodej, lekár, predavač,... všetci žijú v neľudských podmienkam našimi hlavami nepochopiteľnými. Tieto predstavy sú nepredstaviteľné.

Ak som Vám v tejto recenzii nepriniesla, to, čo by som mala, čo by ste očakávali, tak sa Vám ospravedlňujem, ale ešte tento zážitok len predýchavam a rozmýšľať budem ešte veľmi dlho. Som zrazená a zostávam nemá.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavteľstvo Absynt. Ďakujeme. Ak Vás knižka zaujala, tu na ňu nájdete odkaz ;)
-Rony-

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára