"keby si bol ešte o čosi krajší slnko by opustilo oblohu a puklo od závisti" (s. 192)
Rupi Kaur si získala srdcia čitateľov už svojou prvou zbierkou Mlieko a med.
Tentokrát prichádza vydavateľstvo Lindeni s jej ďalšou zbierkou - Slnko a jeho kvety, ktorá vás zasiahne ešte viac ako jej prvotina.
Slnko a jej kvety - nenápadná, minimalistická knižočka, ktorá v sebe skrýva veľké posolstvo, veľa smútku, ale zároveň aj nádeje.
V prvom rade však musím napísať, že preklad v podaní Mirky Ábelovej sa vydaril. Prekladateľka zanechala v týchto veršíkoch všetko to, čo autorka do nich vložila (všetok cit a smútok a lásku). Na základe našej krásnej slovenčiny a talentu, ktorý má Rupi, si toto dielko zamilujete."si všade len tu nie a to bolí" (s. 41)
Rupi sa v tejto zbierke zameriava na lásku, ale nie tak hocijakú. Na lásku, ktorá sklamala, ktorú milovala, ktorá odišla. Rupine verše sú plné bolesti, smútku, depresie, ale zároveň lásky a viery v to, že všetko raz prejde a všetko bude dobré.
Nielen láska k mužovi je ústrednou témou tejto zbierky, ale aj láska k rodičom, obdiv k ich skutkom, imigrácia tvorí základ tejto knihy a skvelo sa dopĺňa s jej životom.
Autorka nám dáva náhľad do jej súkromia, do problémov, ktoré ju trápia, do myšlienok, do vecí, ktoré obdivuje, predstavuje nám ľudí, ktorí mali alebo majú v jej živote miesto a zohrali/zohrávajú v ňom veľkú rolu.
"mohla som byť čímkoľvek na svete no chcela som len byť jeho láskou" (s. 26)
Podobne ako aj Amanda Lovelace, Rupi sa zaoberá tiež sebaláskou a svojim čitateľom odkrýva svoje spomienky, dôležitosť toho, že každý človek musí najprv milovať sám seba.
Autorka svojimi textami akoby nielen liečila svoju dušu, ale aj dušu čitateľa. Obdivuje ľudí okolo seba, obdivuje krásu, svet, lásku, seba a snaží sa, aby čitateľ našiel správnu cestu vo svojom živote a pochopil, že ak miluje seba, bude schopný milovať aj druhých.
S každým veršom si autorka uvedomuje, že musí kráčať ďalej a že bolesť je súčasťou sveta a my sme schopní ju znášať a poučiť sa z nej.
Texty sú plné lásky, bolesti, ale autorka nielen pozerá na svet, ale aj na činy ľudí a núti ich zamyslieť sa.
V každom novom texte nájdete niečo iné, nedá sa presne opísať o čom jej básne sú, každá je o inom, každá má iné posolstvo, čitateľ musí prísť na to sám a nájsť ich krásu, nájsť krásu v maličkostiach. Verím, že táto zbierka si získa vaše srdcia. Aj keď je depresívna, aj keď je smutná, ale je zároveň plná nádeje a to je to, čo smútok zaháňa do kúta a lieči našu dušu.
"pýtaš sa či môžeme zostať kamarátmi snažím sa vysvetliť že včele čo sníva že pobozká kvet na pery nebudú stačiť iba jeho listy" (s. 53)
>Sima<
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zbierku básní si zakúpite tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára