Počítač v meste - Miroslav Pikus (recenzia)

Máme radi súkromie, ale ešte radšej sa predvádzame. (s. 35)

Už deviata kniha z edície Skica, ktorá čitateľom sprostredkúva nielen náhľad na nejakú problematiku (politika, životné prostredie, technika a iné), ale zároveň jej autor prináša čitateľom svoj postoj, svoje myšlienky a odôvodnenia.

V tejto eseji s názvom Počítač v meste sa Miroslav Pikus zaoberá otázkou umelej inteligencie, vzťah počítačov a ľudí a taktiež aký dopad môže mať technológia na osud ľudstva.

Stojíme na prahu veľkej zmeny, zdá sa, že nič nebude ako predtým. (s. 47)

Klasické otázky typu: Nahradí ľudí umelá inteligencia? Neprerastá nám to už cez hlavu? Pomáhajú nám digitálne technológie k zlepšeniu života? Je počítač pre našu komunitu potrebný? Vieme si bez neho predstaviť život?, nám táto kniha ponúka a jej autor nám na ne rád odpovie.

Zároveň však musím poznamenať, že nie vždy je potrebné s autorom súhlasiť. Pikus má svoj pohľad na vec a nikomu netvrdí, že jeho myšlienky sú tie správne a mali by sme sa podľa nich riadiť. Pikus je ako bývalý hacker v tejto sfére zbehlý a tým pádom niektoré jeho domnienky môžu, no nemusia byť pravdivé (veď kto už len môže predvídať to, čo nás čaká?).

Svoje tvrdenia vždy vysvetlí a argumenty majú vždy oporu v príkladoch. No vždy je tu nejaké ALE a čitateľ môže oponovať. Ja osobne som tiež nie úplne stotožnená s tým, čo tvrdí, no keďže nemám potrebné informácie ako autor, tak môžem len skromne prijímať jeho myšlienky. V istom zmysle sa nás snaží presvedčiť a dodať nám trochu istoty v tom, že počítače sú potrebné, no nedokážu nás nahradiť.

Ak by sme boli od piky zlí, už tu dávno nie sme. (s. 108)

Jeho vysvetlenia majú hlavu a pätu a keď sa nad nimi zamyslíte, tak budete s ním v istých veciach určite súhlasiť, no predsa len prevláda akýsi ľudský strach a uvedomovanie si, že naozaj počítače a celkovo technológie sa rýchlo zdokonaľujú a svet prestáva byť bezpečným. I keď Pilus tvrdí, že ľudia sú natoľko inteligentní, že dokážu si poradiť so všetkým, čo príde, a ak aj niektoré zamestnania nahradia roboty, tak sme dosť šikovní na to, aby sme dokázali nájsť uplatnenie inde.

Či budete s ním súhlasiť, to je na vás, no nik nemôže odoprieť tomu, že táto útla knižočka má niečo do seba a myšlienky, ktoré sú v nej zachytené, sú podané veľmi dôveryhodne, zaujímavo a čitateľ sa dokáže nad nimi zamyslieť.

Autor nám sprostredkúva množstvo príkladov, ako funguje technika, aké sú jej vymoženosti, ako je potrebná, ale zas na druhú stranu nám ukazuje aj jej chyby a to, že nie je neomylná. Veď predsa ani človek nie je neomylný.

Žiaden vynález nezmenil ľudské životy tak ako počítač, ale veriť sa im nedá. (s. 78)

Často spomína fakt, že niektoré vynálezy, ktoré dennodenne používajú vo väčších miestach, majú svoje využitie, sú bezpečné a efektívne. No napriek tomu prinášajú aj určité riziká.

Na mieste je otázka, či naozaj vieme, čo robíme a či sa nám to nemôže vymknúť z rúk. Dôležitým článkom pri vyššie spomenutých otázkach je človek, pretože hlavne ľudia a ich spolužitie tvoria mesto a technológie a ak ľudia budú vedieť, ako narábať s technológiami, tak sa im to nemôže vymknúť z rúk.

Ďalšie vsuvky, ktoré sa netýkajú iba počítačov, ale celkovo dopravy, fungovania v meste, v spoločenstve, hackerstvo, otázka súkromia, okolitého prostredia, skvelo dotvárajú celok a autor tým vytvára dielko, ktoré vás zaujme a nájdete v ňom rôzne kľúčové problémy našej planéty a trošku vás nabáda k tomu, aby ste sa pozastavili a zamysleli nielen nad tým, aká je technológia, ale aj nad tým, akí sme my.

To, že postupne prenášame svet do počítača, môže byť dôvod, prečo strácame empatiu. (s. 16)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt.  Skicu si zakúpite tu.