Bzukot včiel : Sofía Segovia (recenzia)

... nezáleží na tom, či čas plynie pomaly alebo rýchlo. Vždy si môžete byť istí jednou vecou: nakoniec ho budete chcieť mať len viac. (s. 247)

Bzukot včiel je knihou, ktorá rozhodne naláka svojich potenciálnych čitateľov už len svojou krásnou obálkou. Potom anotáciou, ktorá sľubuje emotívny príbeh o rodine, o zázračnom dieťati, ktoré je obklopené včelami, následne s jeho príchodom súvisiace udalosti, vôňu pomarančovníkov, krajinu zmietanú revolúciou a španielskou chrípkou, lásku, zradu a nenávisť. A následne po prečítaní silný zážitok z príbehu, ktorý skrýva v sebe aj dávku priateľstva, nádeje a životných zmien.

Simonopio je dieťaťom, ktoré našla stará pestúnka Reja pod mostom, opustené s včelami, s ktorými navždy splynul v jedno. Dieťa prijali náhradní rodičia, ktorí sa mu snažili dať priestor a pochopenie, pretože vedeli, že nie je obyčajným dieťaťom. Už len pre svoj vzhľad bol často na smiech a ľudia o ňom hovorili, že je pobozkaný diablom. Rodinu Cortésovcov však nejedenkrát zachránil pred osudom, a to vďaka svojim schopnostiam zázračného dieťaťa. Vždy vedel, čo sa stane, a snažil sa udalosti odvrátiť. Je však možné, aby dokázal odvrátiť všetky hrozby, ktoré sa vyskytli v jeho rodine?

Beatriz spolu so svojím manželom Franciscom majú dve dcéry a čoskoro k nim pribudne aj nečakaný prírastok, malý chlapec, ktorý si vytvorí priateľské puto so zázračným dieťaťom a ako jediný mu bude rozumieť. Nad životnými osudmi tejto rodiny však visí španielska chrípka, agrárna reforma, v ktorej by mohli prísť o svoje pozemky, a Espiricueta, ktorý túži po vlastnej pôde a myslí si, že za všetko nešťastie môže Simonopio, diabol.

Svojej zdedenej pôde dával vždy všetko s láskou: rodinou, myseľ, čas, mladosť, pot, čas na štúdium a dokonca aj tajné slzy. Nikdy si však nemyslel, že od neho bude chcieť aj vzlykanie a krv. Že bude žiadať život jeho syna. (s. 358)

Bzukot včiel je nádhernou knihou o sile rodinných pút, odvahe, láske, silnom priateľstve, zázrakoch, ale aj o ničivej chrípke, nenávisti, zloby a smrti.

Príbeh je napísaný z viacerých pohľadov, čo mu dodáva iný rozmer, a čitateľ má väčší priestor na predstavivosť. Zároveň sa strieda aj minulosť s prítomnosťou. Autorka však neponúka príbeh jednej rodiny, ktorá vlastní pozemky a bojí sa agrárnej reformy, ale zároveň kniha je aj príbehom o Lazarovi, o zúfalom mužovi, ktorý sa neštíti naplniť svoje ciele, a o ľuďoch v čase krízy. 

Síce španielska chrípka sa netiahne celým príbehom, akoby sme mohli očakávať z anotácie, ale je dôležitým okamihom v živote Cortésovcov. Rovnako aj zmena pestovania plodín, keď Simonopio prinesie Francescovi zo svojich tajomných ciest dar.

Krásna latinsko-americká atmosféra, vôňa plodov, ľudská súdržnosť, krása prírody, symbióza včiel a ľudí, zázraky, životné priateľstvá, zmeny, silná nenávisť a potreba niečo vlastniť sa tiahnu celým príbehom a vytvárajú jeho krásu, ktorá si získa nejedného čitateľa.

Zrazu cítiš, ako na teba doráža najväčšia bolesť tvojho života, bolesť, ktorú zo seba musíš vypustiť, inak zomrieš. Chápeš, že tá bolesť patrí niekomu inému, ale teraz za ňu máš zodpovednosť. Vieš, že vychádza z minulosti, hoci sa k tebe dostala až teraz, po mnohých rokoch. Teraz vieš, že tá bolesť sa volá Simonopio. (s. 348) 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Grada.sk Knihu kúpite aj na ich stránke.