nedeľa 30. mája 2021

Jediná ruža : Muriel Barbery (recenzia)


„Existuje iba láska,‟ povedal Paul. „Láska – a po nej už len smrť.‟ (s. 179)

Jediná ruža je jednou z tých kníh, ktorú keď prvýkrát uvidíte, tak sa zamilujete. Jej nádherná obálka láka nejedného čitateľa, a keď k tomu pridáme jej menší formát, tak je úplne ideálnou publikáciou, ktorá sa zmestí aj do kabelky.

Štyridsaťročnú Rose jedného dňa prekvapí telefonát – má ísť do Japonska, aby zistila poslednú vôľu svojho otca, ktorý doposiaľ nejavil o ňu žiaden záujem. Rose nemá čo stratiť, a tak sa rozhodne túto ponuku preskúmať, ubytujú ju v jeho dome a ona postupne zisťuje, kým jej otec bol. Spoločne s Paulom, asistentom jej otca, skúma rôzne zaujímavé a zvláštne miesta, ktorých cestu jej naplánoval už zosnulý otec. Z počiatočného hnevu a frustrácie si protagonista postupne uvedomuje pravdu o svojej rodine, ale hlavne zisťuje, aké emócie sa nachádzajú v jej vnútri.

„Tvoj otec aspoň vedel oceniť krásu kvetov,‟ pokračoval Keisuke.
„Všetkých kvetov – okrem jednej ruže,‟ povedala Rose. (s. 141)

Kniha od Muriel Barbery Jediná ruža je pôsobivá, krátka, ale veľmi silná. Dej je rozdelený do kapitol, ktoré zachytávajú nielen prítomnosť, ale aj minulosť, s ktorou súvisia rôzne tradície, filozofia či príbehy, na ktoré autorka postupne nadväzuje. 

Rose je na začiatku deja veľmi zatrpknutá a sklamaná, ale postupne sila krásy Kjóta si ju naplno získa a ona sa posnaží zaceliť rany minulosti. Pomocou asistenta svojho otca, ale aj iných ľudí, a spoznávaním miest či čítaním listov si Rose bližšie približuje život otca, ktorého nepoznala a voči ktorému cíti zášť. I keď je kniha relatívne krátka, nedá sa nejako do hĺbky príbeh rozvinúť, tak autorka dokázala pomocou krásneho poetického jazyka vystihnúť atmosféru tajomnej krajiny, silu tajomného ľudského vnútra a osobnej metamorfózy, ktorá je spojená s druhým človekom.

„V skutočnosti nie je najťažšie byť bez toho druhého šťastný,‟ pokračoval Paul. „Najťažšie je zmeniť sa, už nebyť tým, čím človek s tým druhým bol.‟ (s. 93)

Spoločne s hlavnou hrdinkou čitateľ spoznáva bolesť, ktorú si každý človek nesie v živote so sebou, s ktorou sa každý trápi a s ktorou musí dennodenne bojovať. Strach z lásky, potreba byť milovaný, strata manželky, manžela, dieťaťa, matky, otca, starej matky, strach a bolesť z prežívania sa postupne ukazujú u každej postavy. Nie je čitateľovi ponúknutá hlboká sonda do týchto problémov, čo zrejme má za následok to, že jednotlivé ľudské osudy sa čitateľa tak „nedotknú‟, ako by mali. To však nemení nič na tom, že kniha je veľmi krásne napísaná, senzuálna, vyrovnávajúca sa s bolesťou a nachádzajúca samých seba. I keď sa vyskytnú záplavy pocitov či citov, všetko primerane zasiahne čitateľa a viac mu učaruje krajina a poetizmy skryté do slov ako samotné emócie. Oceňujem aj fakt, že premena hlavnej hrdinky súvisí s tým, že sa jej život spojil so životom inej postavy. Tým akoby autorka chcela poukázať aj na to, že pre každého z nás je niekde vo svete niekto, s kým naša duša nájde vytúžený pokoj.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára