Rello je na pohľad tenkou knihou, ktorá aj so svojou anotáciou pôsobí veľmi tajomne. Po prečítaní musím zhodnotiť, že táto tajomnosť sa vliekla počas celého deja a ešte aj po jeho ukončení. Ale nebola to taká tá tajomnosť, ktorú musíte poznať. Bola taká, ktorú by ste radi spoznali, ale nechávate priestor na jej realizáciu a vyhovuje vám, ako sa pred vami skrýva a odľahuje.
Kniha je rozdelená na krátke kapitoly, v ktorých sa strieda nielen pohľad, ale aj realita. Už od prvej vety si čitateľ uvedomuje, že sa musí sústrediť nielen na dej, ale aj na vety, či skôr jednotlivé slová. Musí ich pochopiť a nechať vo svojej mysli znieť. Tento poetický jazyk dodáva knihe isté, môžeme povedať, čaro, ktoré z nej robí zaujímavú publikáciu s veľmi netradičným štýlom autorky.
Keď sa ponoríte a pochopíte jazyk, tak autorka pred vás ponúkne ďalšiu zvláštnosť a zaujímavosť, pretože strieda realitu s fantáziou, prítomnosť so snami. Tieto pasáže sa dajú ľahko od seba odlíšiť, striedajú sa v primeranej miere a pekne do seba zapadajú. Sci-fi prvky v knihách veľmi ako čitateľka nevyhľadávam, ale v Rello mi prišli naozaj zaujímavé a možno by som ocenila aj ďalšiu knihu, v ktorej by autorka rozviedla túto myšlienku, pretože určite zaujme nejedného čitateľa.
Protagonisti nie sú síce opísaní do hĺbky, ale Annemary Horvath dáva do popredia dej a posolstvo príbehu, nezameriava sa na psychológiu postáv, napriek tomu však táto psychológia vystupuje do popredia a tvorí celkový sled udalostí.
I keď postavy sestier mali podobné mená, čo vytváralo trochu chaos, ale v konečnom dôsledku si čitateľ obľúbi obidve. Nepotrebuje o nich veľa vedieť. Stačí, že ich spozná cez sny a ich hrdinstvo či vzájomnú pomoc.
Všetko, čím si si prešla, tvorí to, kým si. Bez všetkých tých omylov a ťažkých chvíľ by si nebola rovnakou, ako si dnes. Popravde by si ani nevedela, kým si, lebo tie bolestivé momenty ti dali oveľa viac, než si myslíš. Práve ony vyformovali tvoj charakter. (s. 42)
Kúpou tejto knihy pomôžete ženám, ktoré sú obeťami násilia, preto je evidentné, že aj príbeh bude o domácom násilí. Veľmi uznávam autorku, že sa rozhodla takto experimentovať. Najskôr mi síce prišla kniha chaotická, ale keď sa do nej zahĺbite, tak vám všetko začne dávať zmysel. Prostredníctvom sna sa dostávame do duše jednej hlavnej postavy, i keď môžeme povedať, že je až taká „najhlavnejšia‟ zo všetkých, vedľajšie postavy sú tiež skôr hlavnými, pretože tvoria a menia dej rovnakou mierou.
Kde je ten pomyslený bod, kedy žena si uvedomí, že to nie je jej chyba? Kedy sa rozhodne konať a je ochotná prijať pomoc? Čo sa v jej živote zmení, aby si dokázala uvedomiť realitu? Stačí viera, že ľudia majú pud sebazáchovy a neprekročia istú hranicu? A čo ak tú hranicu prekročia a naše presvedčenie, sny a túžby sa spália na popol? Bude ochotný nám niekto pomôcť?
Annemary Horvath sa rozhodla vydať svoju knihu sama, bez vydavateľa, Rello nie je o nič menej kvalitnou knihou, pretože je zmesou sci-fi prvkov, násilia, snívania, potreby nájsť správny smer, uvedomovania si, že všetky situácie sa dajú riešiť, pokiaľ ešte je nádej na zmenu. Hlboká myšlienka, nenásilné motívy o zákaze snívania, ktorý je nariadený vládou, motív ohňa a už vyššie zmienené skutočnosti si nájdu svojich čitateľov, ktorí sa neboja nových výziev a sú ochotní zahĺbiť sa do príbehu a vnímať jeho silu nielen v udalostiach, postavách, ale aj v poetickom jazyku, ktorým je napísaný.
Verila si tomu, že je predsa len dobrý, lebo to dobro máš v sebe ty. (s. 86)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem autorke. O knihe sa viac dozviete na jej instagrame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára