365 dní : Blanka Lipińska (recenzia)

Môžeš ma meniť, kým som s tebou, ale pre zvyšok sveta budem stále rovnaký. (s. 198)

Dielo 365 dní si vytvorilo povedomie už svojou filmovou verziou, ktorú videla takmer každá žena, ktorá má rada príbehy okorenené dávkou erotiky, niekedy viac, niekedy menej. Niet divu, že sa do tejto knižnej predlohy teraz ponorilo viacero ženských očí, aby porovnali, možno aby v istom zmysle hejtili či písali ódy o tom, aký je veľký rozdiel v týchto dvoch verziách. Film vzbudil veľké ohlasy, ale, čo si budeme hovoriť, väčšina bola negatívnych, pretože to bolo akési „pritiahnuté za vlasy‟. Zrejme preto, že idem často v tomto žánri mimo prúdu, som nemala proti filmu žiadne veľké výhrady, a preto som sa aj potešila, keď sa vydavateľstvo Ikar rozhodlo túto knihu vydať.

Laura so svojím priateľom Martinom idú spoločne s kamarátmi na vysnívanú dovolenku, počas ktorej Laura oslávi svoje dvadsiate deviate narodeniny. Všetko však skomplikuje neznámy cudzinec, hlava mafiánskej rodiny, mladý a nesmierne príťažlivý Massimo, ktorý ju unesie a bude ju 365 dní držať v zajatí, až kým sa do neho nezamiluje. Všetky jeho činy spôsobuje iba ten fakt, že v stave klinickej smrti sa mu zjavilo neznáme dievča, ktoré ho postupne opantalo, a on sa zaviazal ho nájsť. Tým dievčaťom bola Laura a neváhal ani sekundu, keď ju zazrel, musela byť jeho.

Ak nemám byť s tebou, nebudem radšej s nikým. (s. 224)

Tešila som sa na knižnú verziu, pretože som verila, že viacero nezmyselných scén z filmu sa objasní, keď budem mať predstavu o pocitoch hlavných hrdinov. Tento efekt sa aj dostavil a tieto scény mi začali dávať väčší zmysel, ale musím uznať, že pri niektorých stále „svieti‟ akýsi otáznik. Keď sa však pozrieme na porovnanie filmu a knihy, tak zistíme, že vo filme sú niektoré scény lepšie (rovnako aj koniec), niektoré horšie.

Laura síce väčšinu času pije, ale napriek tomu mi bola sympatická a dokonca aj jej „vyvádzanie‟ bolo v rámci možností adekvátne. Autorka napísala knihu na základe 50 odtieňov, ktoré sú v istých momentoch doslova hmatateľné a čitateľ ich ľahko v texte nájde. Erotické romány majú tú prednosť, že si čitateľka dokáže predstaviť dej na základe seba, vcítiť sa do kože hlavnej hrdinky a možno niekedy jej aj závidieť. Keď sa vcíti do jej kože, tak dokáže niektoré nezmyselné činy viac tolerovať, pretože vie, že by sa nezachovala inak. A kniha predsa nemusí zaznamenávať skutočnosť. V 365 dňoch ide čisto o nereálnosť, fikciu veľkú ako svet.

Massimo bol krásny Talian, ku ktorému nohám padajú milióny žien. Pravdepodobne môže za to aj herec z filmu, ktorý si získal nejedno ženské publikum. Aj on občas robí niektoré veci bez rozmýšľania, ale v konečnom dôsledku je milujúcim a ochraňujúcim mužom.

Nedokážem s tým bojovať. Miloval som ťa dávno predtým, než si sa objavila, sníval som o tebe, videl ťa, cítil takú, aká v skutočnosti si. (s. 157)

365 dní ako kniha má niektoré slabé miesta, ktorým zmysel sa lepšie rozvinul vo filme, a zas naopak, niektoré silné miesta, ktoré vo filme chýbali. Má všetko, čo ponúka ženský román: erotiku, dobrodružstvo, tajomnú atmosféru, ženskú rafinovanosť, tajomstvo, nebezpečenstvo, priateľstvo, rodinné putá, nákupy, užívanie si života, veľkú dávku národného temperamentu, drzosť, ale aj istú naivitu a nezmyselnosť. Taktiež veľkú predstavivosť a nereálnosť, ktoré sú dobré a prijateľné. Nejde o reálny príbeh, ide o autorkinu fikciu, v ktorej si môže vymyslieť, čo len chce. Všetky tieto detaily (neraz aj tie nezmyselné) robia z knihy zaujímavý počin, ktorý je čitateľný a príťažlivý. Je evidentné, že by sa zdravá a cieľavedomá žena takto pri únose nesprávala, ale knihy nám ponúkajú snívanie, tak si to nekazme špekuláciami. Síce je dej obohatený detailnými opismi sexuálnych scén, ale do popredia sa dáva láska a záujem, postupné zamilovanie, ktoré je sprevádzané viacerými výbuchmi zlosti a istým dráždením, ktoré v erotickom románe nesmie chýbať.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Ikar. Knihu kúpite aj na ich stránke.