Aj ja teba - Recenzia

Anotácia: Aj ja teba. Veta, ktorou sme kedysi mohli odbiť toho, kto nás miloval, urážal, vyzýval, kto sľuboval, útočil, kto nás skúšal. Dnes sa svet zrýchľuje, informácie skracujú a vy namiesto dlhého vysvetľovania dostanete len kratučkú správu, ako napríklad asap. A viete, že si máte švihnúť. A tak, keď vám niekto šepne do ucha alebo napíše do mobilu Aj ja teba, je to hotové vyznanie. Je v ňom celá kniha. A vy ju práve držíte v ruke. Nie je to len o manželstve, o rodičovstve, o túžbach a bývalých láskach. Nie je len o minulosti, ktorá ovplyvňuje súčasnosť.
Matkin vie o vzťahoch, o láske, o sexe a o tajomstvách svoje. Žije v dnešnom zrýchlenom svete, a keď nestíhame, ukazuje nám, čo stojí zato vidieť, urobiť a povedať. Niekedy stačí poznať len tri slová: Aj ja teba.

***

Mám veľmi rada slovenských autorov, aj keď väčšina čitateľov tvrdí, že nevedia písať, že píšu brakovú literatúru, nevedia zaujať a podobne. Nikdy som nemala nič proti slovenským autorom, aj keď je pravda, že zahraničným autorom to ide omnoho lepšie.
Napriek tomu sa na Slovensku nájdu autori, ktorí vedia zaujať veľké spektrum ľudí. Keď má byť vydaná ich nová kniha, ľudia sa idú zblázniť. V rebríčkoch predaných kníh za daný rok dominujú ich mená. A kto sú títo autori? Dominik Dán a Maxim E. Matkin. Dvaja úžasní autori, ktorých identitu nepoznáme. Ja som si vybrala vám predstaviť knihu od Matkina. Zväčša tu dávame recenzie na knihy pre mladých dospelých, resp. knihy, ktoré sú veľmi populárne. Klasické diela, detektívky, historické romány, ženské romány tu nenájdete. Ale to neznamená, že ich nečítame. Len ich nerecenzujeme. Ale tentokrát chcem urobiť výnimku a ak ešte stále váhate nad knihou od Matkina, tak neváhajte! Prečítajte si ju hneď !

Matkin je zaujímavý autor už len tým, že nikto nevie, kto je to. Je taká fáma, že je to žena. S touto fámou sa ja osobne nestotožňujem, pretože síce je tam cítiť istý nádych ženského štýlu, ale jazyk a postoj sa niekedy diametrálne líši od zmýšľania ženy. Vidíme ako sa snaží autor pochopiť ženu, pochopiť jej zmýšľaniu a celkovému bytiu, čo by som u ženy veľmi neočakávala, keďže sama seba chápe najviac. Ak je predsa len Matkin ženou, tak tá žena má môj obdiv !

- Ľudia stále dobiedzajú, - povedali si vtedy s Mathildou nad rýchlou kávou. - Čítajú brak, kradnú knihy, vracajú ich s plátkami slaniny namiesto záložky a nič si nevážia.Alebo sú potom takí, čo si vážia, ale často vidíš, že myšlienky z tých kníh sa do nich vlievajú ako do čiernej diery, niekam miznú a nič z toho nie je, nič v tých ľuďoch nezostane ani sa transformované nevráti, nič, akoby tie múdrosti cez nich prechádzali ako kanálom, splachovacou šachtou niekde na druhý koniec vesmíru, rovno k mimozemšťanom.

Aj ja teba je pre mňa druhou knihou, ktorú som od Matkina prečítala. Zamilovala som si jeho štýl, pretože je úplne jednoduchý, ale niečo vás na ňom zaujme. Dostane vás úplne a vy si budete priať zažívať všetky tie komické, ba priam až absurdné situácie, spolu s postavami. Jeho štýl je nenútený, píše ľahko, akoby spontánne, získa si vás svojím vulgárnym slovníkom, bohatým filozofickým zmýšľaním. Stále si budete klásť otázku: Píše to žena alebo muž?

Je to geniálna knižka o vzťahoch, rodine, rodičovstve, živote, láske, minulosti, prítomnosti, tajomstve. Matkin nám zobrazuje každodenný život, ponúka nám nový pohľad na skutočnosti, ukazuje nám správny smer. Odkrýva nám život plný pochybností.

Obálka:
Obálka je taká typická pre Matkina. Ak si všimnete, skoro každá jeho kniha má obálku, ktorá na vás dýcha sexom. Pretože jeho knihy sú vulgárne, o sexe, o láske, o živote. Tá obálka ma svoje určité čaro, určité tajomno, ktoré skrýva v sebe, takisto ako aj táto kniha.

Prostredie:
Prostredie mi neprišlo ničím zaujímavé, z toho dôvodu, že sa dej odohráva na Slovensku, takže miesta poznáte hneď. Nie je to nič nové, nič špeciálne. Napriek tomu je to v niečom aj veľmi výhodné, a to v tom, že si ľahko dokážete predstaviť miesta, kde sa hlavné postavy nachádzajú.

Štýl písania:
Ako som spomínala Matkin ma veľmi jednoduchý, nenáročný štýl, ktorý je aj napriek tomu veľmi špecifický a dokáže vás zaujať. Číta sa veľmi rýchlo, "hltáte" kapitolu po kapitole, pretože napätie vždy nechá na konci jednej kapitoly a vy sa chcete čím skôr dozvedieť čo sa stalo, a tak pokračujete ďalšou kapitolou.

- Jeden pacient mi raz povedal, že vzťahy sú ako more. Tiež sa v nich príliv strieda s odlivom,...

Postavy:
U postáv nevidíme do ich minulosti, iba okrajovo, ale vidíme a cítime aké sú. Vidíme ich charakteristické črty, ich správanie, ich myslenie a dokážeme sa lepšie do nich vžiť. Ich fyzická stránka nie je ani tak dôležitá ako skôr tá psychická. Matkin nám odkryje nejaký problém, situáciu, ktorá sformovala danú postavu v minulosti, ale potom ho(ju) zabalí a zahodí, a nechá čitateľa vo svojich myšlienkach a domnienkach.

Dej:
Čítame o dvoch manželoch, ktorí majú jednu dcéru. Napriek tomu, že sú manželia, aj medzi manželmi to občas škrípe a život sa nevyvíja tým smerom, ktorým by mal. V rodine sa vyskytnú starosti, smrť, vyrovnávanie sa s krutým osudom a vyrovnávanie sa s minulosťou.
Autor okorenil príbeh o ďalší, ktorý vám pripadá ako malá detektívka vnútri tohto krátkeho románu. Spoznávate nielen hlavné postavy, ale aj iné, ktoré formujú ich charakter a hlavne ich život. Vidíte do minulosti, do tajomstiev, ktoré sa derú na povrch a zároveň aj potrebu urobiť niečo. Nakoniec však z tohto príbehu si beriete ponaučenie, ktoré vás ma nasmerovať po vašej ceste životom.

Nechcem vám veľa rozprávať o deji, pretože Matkin je záhadný a záhadné sú aj anotácie k jeho dielam. Čitateľ musí sám objaviť príbeh, ktorý mu autor ponúka, nájsť v ňom to, čo tam autor skryl a zároveň sa pokúsiť pochopiť mu.

A čo vy? Čítali ste Matkina? Páčil sa vám? 

>Sima<