Jízda (Guy Adams) - recenzia

Hneď tu na začiatku sa Vám musím zdôveriť s tým, že som už veľakrát počula o seriáli Dr. Who. Veľa fanúšikov sci-fi scény je totálne zažraných do tohto seriálu, ale mňa tento fenomém ešte nestihol opantať, tak sa ospravedlňujem za svoje laické vedomosti z tohto okruhu.

Možno to bol ten problémový bod, ktorý sa postaral o moju kompletnú dezorientáciu pri čítaní prvých stránok. Určite poznáte ten pocit, keď sa snažíte vnútorne si všetko urovnať, vytvárate si v hlave mapu postáv a dúfate, že nájdete cestu z tejto topiacej sa lode plnej neznámych tvárí, ale je toho priveľa. Áno, takéto to ozaj je a hlavne pre tých, čo sú takými seriálovými barbarmi ako ja. No vykúpila som sa z prekliatia a pomaly som si v hlave utriasla kto je kto a čo sa asi udialo. Po polovičke som bola už úplný profík a aj keď mi príbeh svojim akčným zhotovením pripomínal Piatu vlnu, zistila som, že nie je mimozemšťan ako mimozemšťan.

Knižka je zložená s krátkych kapitol, vďaka ktorým príbeh napreduje rýchlejšie. Žiadne nudné a zdĺhavo nepodstatné pasáže tu nenájdete. Krátke kapitoly plus trošku väčšie písmenká plus niečo málinko cez dvesto strán, rovná sa čitateľská jednohamka. Naozaj knihu dokážete zhltnúť na jediné posedenie. Vďaka toľkej akčnosti sa nemusíte báť, že by vás kniha mohla prestať baviť, a tak by ste ju museli odložiť.

Spomenula som mimozemšťanov. Tu sa stretávame s podobne spracovaným motívom ako v PV. Mimozemšťania sa dostanú na našu planétu a my nevieme, čo majú za lubom a asi ani dlho vedieť nebudeme. Minimálne ja to stále neviem. Ale preč od PV, toto je iný príbeh. Tu sa mimozemšťania stránia ľudí, preukazujú si od nich len takú mimovoľnú nevedomú službičku. Berú si ich telá. Nikto nič nezbadá, až kým sa tieto jazdy nevymknú spod kontroly.

V príbehu vystupuje veľa postáv a aj keď je dej písaný z tretej osoby, jednotlivé kapitoly sa osobitne venujú každej jednej postave a nie je ich málo. Tieto ,,zamerania" sa rýchlo striedajú, a to môže v čitateľovi vzbudiť pocit dezorientácie a nepochopenia, ale je veľmi jendoduché sa z neho dostať, pretože kapitoly sú prepojené. Odporúča sa vidieť najprv čo-to zo seriálov Dr. Who či the Class. Pre lepšie utriedenie myšlienok a poznanie kontextu a skoršie oboznámenie sa s postavami. Prvé kapitoly síce nevieme spojiť dokopy, s tým nám pomôžu až neskoršie kapitoly, ktoré nám dovolia spomaliť a tieto spojitosti si ozrejmiť. V tom je príbeh jedinečný, že vám nepredkladá informácie na vyleštenom zlatom podnose, ale núti vás premýšľať a necháva vám čas i priestor na samotné odpovede. Ozajstná joyride. Už len to napätie vás núti otáčať stránky rýchlejšie.

Postavy sú nám vekovo blízke, tak ako sme zvyknutí pri YA literatúre. No objavujú sa tu i iné postavy. Staršie, obávanejšie a skúsenejšie, ktoré do príbehu vedeli priniesť tú správnu štipku nasadenosti a ostrosti. Celá táto navonok celkom obyčajne pôsobiaca partička kamošov však nie je taká obyčajná skupinka, ale dokázali sa zjednotiť a zomknúť. Dokázali sa popasovať s nepoznaným. Rôznorodí no odhodlaní premôcť to zvláštne prevteľovanie, čo ich pripravilo o priateľov.

Príbeh skončil až rozprávkovo dobre a veľmi rýchlo, ale celá tá cesta k riešeniu bola zaujímavejšia ako samotne vyvrcholenie, ktoré mňa až tak veľmi nenadchlo. No vďaka sekaniu kapitol som si užila to napätie a navnadená som dosť.

I keď ma táto knižka v prvých stránkach riadne rozhodila, neviem si predstaviť, čo sa môže stať s ďalších dvoch knižkách. Určte som však nemálo nalomená na Class a Dr. Who. Guy Adams i Patrick Ness (a neviem komu ďalšiemu môžem ešte poďakovať za toto dobrodružstvo) ma dostali a toto nebude posledná knižka, po ktorej od nich siahnem.

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu slovart booklab.

-Rony-