Podzemná železnica - Colson Whitehead (recenzia)

Akoby na svete neboli miesta, kde sa dá uchýliť, len miesta, odkiaľ treba utiecť.

Na túto knihu som sa tešila. Očakávala som od nej silný príbeh plný nádeje, možno lásky, krutosti. Keď som si prečítala negatívne ohlasy, tak som trošku posmutnela a celkovo som sa začala obávať, aká táto kniha bude. Ako sa hovorí sto ľudí - sto chutí, ja som dostala presne to, čo som od toho očakávala.

Život sa s Corou, ktorá je mladou otrokyňou v polovici 19. storočia na bavlníkovej plantáži, vôbec nemaznal. Nielenže znáša trpké ponižovanie, fyzické aj psychické násilie, medzi svojimi patrí tiež medzi vyvrheľov. Jej stará matka mala akú takú povesť, no keď zomrela, ľudia zabudli na to, čo pre nich urobila a jej potomstvo ich nezaujímalo. Jej matka ju opustila a ona bola vydaná životu sama. Bez pomoci, bez ochoty, bez lásky blízkej osoby.

Svet je možno zlý, ale ľudia nemusia byť zlí, ak zlo odmietnu.

Jedného dňa ju však otrok Caesar prekvapí s ponukou, aby spolu s ním ušla Podzemnou železnicou na sever. Najprv ju zmietajú pochybnosti, no nakoniec sa na túto cestu s ním vydá a tu sa začína jej ďalší trpký úsek života, ktorý bude plný bolesti, smútku, utrpenia, ale aj vytrvalosti a viery v lepšie časy (aspoň dočasná).

Príbeh si ma získal už na začiatku. Cora nebola obľúbená, no bola odvážna. Dokázala sa postaviť za svoje práva, na svoj názor a taktiež za druhých, aj keď oni by to pre ňu neurobili. Jej život nebol nikdy ľahký, musela znášať bitky, ponižovanie, dokonca aj znásilnenie. Napriek tejto nepriazni, ktorá bola jej súčasťou, sa vždy dokázala postaviť na nohy a zdolávať každú prekážku, ktorá sa jej postavila pod nohy. Aj keď nie vždy dopadla najlepšie, vždy vedela vstať a bojovať za svoj život.

Po smrti sa z černocha stával človek. Len vtedy bol rovný s belochom.

Počas tejto knihy spoznávate rôznych ľudí, dobrých i tých menej dobrých. Niektoré postavy mali svoju vlastnú niekoľko stranovú kapitolu, v ktorej sa dozviete o ich živote, minulosti, povahe i rodine. Celkovo vám tieto kapitoly prinesú iný pohľad na ich správanie, život a priblíži vám ich z inej stránky, čo skvelo doplní dej a celú podstatu ich prítomnosti v tejto knihe.

Spoznáte ľudí, ktorí aj v čas otroctva si zachovali ľudskosť a aj napriek strachu sa rozhodli pomôcť.
Ale taktiež ľudí, ktorí v sebe zahasili ľudskosť a živia v sebe myšlienku, že "farební" sú zlí a oni sú nadradení.

"Naučila si tých krpatých negríkov pekne rozprávať, len čo je pravda."
Učiteľka sa presvedčila, že ju žiaci nepočujú. Povedala: "Tu ich voláme deti."

Coru počas jej cesty za slobodou neustále prenasleduje lovca otrokov a tým jej sťažuje prístup k lepšiemu životu. Často veci veľmi skomplikuje a Cora sa mu musí postaviť čelom.

Kniha plná reálnosti, hrôzy, zúfalstva, strachu, ale zároveň aj krásy, nádeje, lásky a viery v ľudskosť.

Neviem povedať, do akej miery táto kniha vystihuje realitu Amerických dejín, keďže sa v tom neorientujem, ale môžem s určitosťou povedať, že táto kniha vo mne niečo zanechala. Zdesenie, hrôzu, ale hlavne neskonalú nádej, že Cora unikne a dostane svoju vytúženú slobodu.

Martin sa znovu ospravedlnil za manželkino správanie. "Vieš, je na smrť vydesená. Sme vydaní napospas osudu."
"Ako otroci?" spýtala sa Cora.
Martin odvetil, že Ethel si takýto život nevybrala.
"Narodila sa doň? Ako otrokyňa?"

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knižočku si zakúpite tu.