pondelok 17. júna 2019

Neinstantne krásna - Nikoleta Vujisić (recenzia)

Táto choroba rozbije naše sebavedomie na milión malých dielikov a rozkope náš rebríček hodnôt. Zoberie nám dlhé roky života naháňania sa za niečím, čo nikdy nepríde. (s. 283)


Ešte stále ma vie prekvapiť, akí sú ľudia neprajní, a viac riešia osobnosť autora ako celkovú knihu, či jej pravú podstatu. Áno, gramaticky a štylisticky tá kniha nie je na vysokej úrovni, ale ktorá kniha je úplne stopercentná? Riešme, prosím, to, čo nám kniha má odovzdať.

Neinstantne krásna je súborom 13 skutočných príbehov dievčat trpiacich poruchami príjmu potravy a 1 príbehom chlapca, ktorého tieto choroby tiež neminuli. Pretože anorexia či bulímia nie sú záležitosťou len dievčat, ktoré chcú vyzerať ako modelky.

V tejto knihe nájdete všetko zlé. Neporozumenie, plač, zúfalstvo, smútok, depresia, rezanie...
Ak čakáte happy end, tak sa nedočkáte.
Anorexia či bulímia sú choroby, ktoré si zrejme nik nedokáže povedať, že ich prekonal. Väčšina s nimi iba bojuje.

Každý sa ma pýta, prečo som sa proste normálne nenajedla. Ale to je ako keby človek sedel pred tanierom plným hadov a niekto sa ho opýtal, prečo to nezjedol. To nejde zjesť. (s. 162)


Táto kniha nie je síce určená na jedno sústo, no zanechá vo VÁS zúfalý výkrik.
Väčšina dievčat, ktoré začínajú s drastickými diétami či nenormálnym prejedaním, sú mladšie, než sa zdá.
Buď to ide s nimi od narodenia, alebo sa ich sen byť "krásnou" uskutoční okolo trinásteho roka (13-15 r.), alebo neskôr, no väčšinou sú tieto dievčatá v mladšom veku, citovo labilnejšie a slabšie.
Väčšina týchto dievčat trpí buď šikanou, nezáujmom zo strany dospelých, nedostatkom lásky, podpory, času, no zároveň aj akýmisi módnymi trendami, keď krásne znamená chudé.

Zrejme každé toto dievča chcelo byť modelkou. Mať krásne vlasy, krásnu štíhlu postavu. Niektoré to aj skúsili, no stalo to za to?

Bola som celá v objatí mojej milej krásnej anorexie a hnala sa plnou parou vpred - do záhuby. (s. 111)


Ľudia si často neuvedomujú, ako vplývajú ich slová na iných.
"Schudni!"
"Si tučná!"
A mnoho ďalších faktorov podkopáva dievčenskú psychiku a láme ju na milión kúskov.

Táto kniha nie je ich výkrikom do tmy. Jej hrdinky s chorobami stále bojujú a budú bojovať. Nezmiznú. Raz či dvakrát sa prejavia, no ony musia byť silné a odvážne vzdorovať.

Dlho mi trvalo pochopiť, že nepríde nikto, kto ťa zdrapne a zachráni. Musíš prísť ty sama a povedať si: dievča, dáme to dokopy a bude to dobré! (s. 129)


Kniha má za cieľ priniesť ľuďom odstrašujúce príklady toho, že slová bolia, nezáujem o svoje deti a mysliac si, že sú spokojné, nič nevyrieši, no kniha je zároveň pomocnou rukou pre dievčatá, ktoré si zbytočne komplikujú a ničia život. Rezanie, prejedanie, pokusy o samovraždy, hlúpi partneri, ktorí vyžadujú od nás, aby sme boli krásne, hlúpe súťaže krásy, ktoré sa zameriavajú len na to, aby vytŕčali všetky kosti, nezáujem zo strany rodičov, vypadávanie vlasov, strata menštruácie a mnoho iného, sú faktory, ktoré by sme nemali prehliadať.

Každé dievča si týmto prejde, nehovorte mi, že žiadne dievča v puberte nemalo myšlienky na to, že je príliš tučné. No čo dievčatá, ktorým sa to vymkne spod kontroly? Pre nich je určená táto kniha.
Vážme si život. Už dávno ideálom krásy nie je "zretušovaná" fotka v magazíne a žena, ktorá radšej je vatu, než by mala pribrať aspoň o gram viac.

Posolstvo, ktoré v sebe nesie táto kniha, je silné. Nemali by sme zatvárať oči, mali by sme si všímať varovné signály skôr, než bude neskoro.

Dostala som sa do obdobia, kedy sa sama seba pýtam, načo mi o päť rokov budú chudé nohy a vysekané brucho, keď nebudem môcť mať deti? (s. 166)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knihu zakúpite tu.

2 komentáre:

  1. To vyzerá na dosť... dôležitú knihu, ak to tak mám povedať, keďže poruchu príjmu potravy sú vážne problém a mám pocit, že stále tak nejako tabuizovaný a braný na ľahkú váhu. Pekná recenzia.

    OdpovedaťOdstrániť