Obľúbené antikvariáty #1

Tento článok sľubujem na svojom súkromnom ig účte už dlhšie. Asi preto, lebo večne zaťažujem príspevkami, ktoré zahŕňajú moje nákupy z antikvariátov.

Vždy som hľadala nejaký antikvariát, také to nádherné miesto so starými knihami, kde nájdete: lacné knihy, skvelú atmosféru a dušu, ktorá sa v tichosti zháša nad vami a plnými policami.
V Žiline som žiaden taký doposiaľ nenašla. Až v Nitre, ale o tom bude zrejme ďalší článok, pretože v tomto sa idem venovať internetovým antikvariátom.

Ako som vyššie uviedla, od antikvariátu očakávam, že ceny kníh budú viac ako o polovicu dole. Prečo? Pretože sú to väčšinou staré knihy, ktoré kedysi nestáli ani jedno euro, tak prečo by teraz mal niekto na tom "ryžovať"? Tento môj názor je zastaralý, ja viem, ale jednoducho sa so mnou tiahne už veľmi dlho. Preto som asi aj veľmi dlho hľadala antikvariát, ktorý ma pohladí po duši.

Ako prvý, ktorý si získal moje srdce, musím spomenúť tuborgaha.
Každé moje "antikvariátne ťaženie" viedlo na ich stránku a vytvorila som tam dosť veľa objednávok... Dosť.
Lacné, výborný stav, výborní ľudia - dodanie poštou, nad 33€ je poštovné zdarma. Jediná "nevýhoda", ktorú tento antikvariát má, je to, že sa dá platiť iba kartou, nie na dobierku.
Viem, že dobierka je niekedy ozaj drahá, ale niektoré kuriérske služby nie sú zas také drahé, takže niekedy mi dobierka vyhovuje viac.
To však na ich originalite neuberá.
Poštovné navyše určujú až potom, keď knihy zhromaždia a odvážia, následne vám pošlú e-mail s údajmi o platbe.

Druhou mojou srdckou je Antikvariát u Slimáka. 
Paradoxne, prišla som naň v čase korony, kúpila som si povinné čítanie a umrela som blahom, pretože tie ceny sú najnižšie, ktoré môžete nájsť. A ten stav kníh? To je proste...
Výborný prístup, rýchle spracovanie, kuriér za výbornú cenu, veľký výber - keďže je to aj kníhkupectvo, tak si môžete nahádzať aj nové, aj staré knihy na jednom mieste.
Pri určitom počte kníh vám dajú z ponuky na výber knihu/knihy, ktorú/ktoré dostanete zadarmo. A ten výber je naozaj dobrý, väčšinou výborné klasiky, taktiež pri určitom počte € máte poštovné zadarmo.

A do tretice - Antiquariat. 
Do tretice výborní ľudia, záložky k objednávke, pri nákupe nad 19.90€ neplatíte poštovné, ja som stihla aj akciu, keď mali 50% zľavu na knihy nad 50€, čo je extrém!
Navyše som pri jednej objednávke obdržala aj odkaz, čo ma veľmi potešilo, pretože takto jasne dáva antikvariát najavo, že chce byť bližšie k ľuďom a ku knihám.

A presne to robia všetky tieto internetové antikvariáty, ktoré rada navštevujem, ktoré všade odporúčam a viem, že aj viacerí z vás si už na základe môjho odporúčania zaobstarali nejaké "starinky", vdýchli im život a potešili svoju čitateľskú/knihomoľskú dušu.

Zrejme takýto typ článku sa tu ešte nejedenkrát objaví, keďže antikvariátov nikdy nie je dosť. Máte nejaké obľúbené internetové antikvariáty aj vy?

>Sima<

Francesca - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Druhý diel detektívnej série od autorky švédskej krimi sa opäť točí okolo inšpektorky Charlie, ktorá stále bojuje s temnou minulosťou.
Keď sa dozvie, že pred tridsiatimi rokmi v jej rodnom mestečku zmizlo ďalšie dievča Francesca, je odhodlaná vypátrať, čo sa jej stalo.
Zrejme aj preto, lebo podozrenie zo zmiznutia padá aj na jej matku. Je možné, že Francesce ublížila?
Pri pátraní jej do popredia pomaly vystupuje samovražda chlapca, ktorý mal kedysi k Francesce blízko. Čo sa stalo obidvom? A prečo majú všetci pred ňou tajomstvá?

My sem nepatríme, vyhlásim, keď nás riaditeľ konečne pustí.
Ale patríme k sebe, namietne Paul. (s. 145)

Lina Bengtsdotter si získala pozornosť už svojou prvou časťou Annabelle. Bola zaujímavá štýlom a zápletkou. Táto druhá časť sa niesla v podobnom duchu a to bol zrejme pre mňa signál, že nebude o nič lepšia ako prvá.

Francesca je rozdelená do troch rovín - do súčasnosti, ktorú opisuje Charlie, minulosti, ktorú opisuje Francesca a tretia rovina sa týka tiež strateného dievčaťa, no zameriava sa hlavne na jej zápisy z denníka.

Celý dej je popretkávaný tajomstvami, ktoré postupne s Charlie objavujeme. V deji sa vyskytnú aj nové postavy, staré sa pripomenú, opäť nové tajomstvá, ktoré premenia život inšpektorky "na ruby".

"Musíme mať vždy nejaký cieľ? Nemôžeme skrátka len tak ísť?" (s. 124)

To, čo som ocenila v prvej časti, mi v tejto časti akosi začalo prekážať. Autorka síce poskytla dychberúce informácie, no po ich prečítaní skôr vo mne zanechali chladný pocit. Jej štýl a námet bol skoro na vlas rovnaký ako s prvou knihou, iba pozmenila pár udalostí a bola z toho nová časť.

Alkoholizmus, životné osudy postáv z prvej časti, nevysvetlené zmiznutia, neisté náznaky, klebety, rodinné tajomstvá, psychické problémy, prelínanie reality s fantáziou, smrť, napadnutie - všetko spojené do jedného celku, ktorý je síce čitateľný, ale neprinesie vám o nič viac ako prvá časť.

Verím tomu, že ďalšia časť, ak bude preložená, tak čitateľovi vnesie "väčšie svetlo" a vysvetlí tie udalosti, ktoré mu druhá časť zamlčala.
Nechcem vyslovovať stereotypnú frázu, že druhá časť v sérii je vždy najslabšia, jednak preto, lebo neviem, aká bude tretia časť, a jednak preto, lebo to znie ako veľké klišé.
Verím, že autorka opäť siahne na vrchol, ktorý si určila pri prvej knihe, a potiahne celý príbeh Charlie do úspešného konca.

"...Človek asi zabudne na to, na čo zabudnúť musí, aby dokázal prežiť." (s. 324)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj tu. 

Bezhviezdne more - Erin Morgenstern // recenzia

Ak budem ešte niekedy hľadať únik z bezvýchodiskovej čitateľskej krízy, toto bude on. Táto knižka čarovne strieda jeden príbeh za druhým, odhaľuje nepredstaviteľné dobrodužstvá a nenecháva čitateľa lenivým.

Bezhviezdne more je považované za ,,svatyňu knihomoľov". Každý nenapraviteľný knihomoľ s láskou k riadkom a zároveň bez odporu k magickému realizmu, je touto knižkou zvalcovaný. Je to knižka, ktorá nikdy nekončí, pretože každý rereading otvára nové zázračné dvere.

To, že autorka nechcela napísať jednoduchý príbeh len o zaujímavej hlavnej postave, nám netají už od začiatku, nakoľko knižka nezačína tajomnou knižkou, ktorú Zachary (hlavný/vedľajší hrdina) nájde. Nie nie nie. Podstatnejším ako sledovať postavy, bol samotný zážitok. Nájsť odpoveď, pochopiť a niečo si odniesť. Cieľ knižky a samotný obsah myšlienok nie je limitovaný. Každý čitateľ si zo svojho čítania odnesie to svoje najdôležitejšie posolstvo a verím, že sa čitateľ od čitateľa, čítanie od čítania, toto pososlstvo bude líšiť.

Hlavná postava, Zachary, je veľmi sympatický študent. Má zajímavé okolie, je všímavý a rád trávi čas v knižniciach pri knižkách. Nie je to jednoliaty knihomoľ, vyzná sa vo videohrách a má inteligentné vnemy a široký záber. Raz mu však knižnica ponúkne celkom iné dobrodružstvo, na aké nebol pripravený.

Knižka nám neponúka len samotný život a jeho nástrahy utkané pre Zacharyho, ale dostáva sa nám aj jedinečného zážitku nahliadnuť do spleti zázračných úríbehov. Nie sú jednoduché a autorka naozaj vyžaduje bdelosť a koncentráciu. To bol môj najväčší kameň úrazu a dôvod, prečo mi čítanie nešlo zas až tak ľahko. Cítila som, že táto knižka si nezaslúži odfláknuté čítanie a potrbeovala som si na ňu vyhradiť kvalitný čas plný pozornosti a nadšenia. Nechcela som odfláknuť a prespať tento zážitok.

Za knižočku z celého môjho nadšeného knihomoľského srdiečka ďakujem AlbatrosMedia. Vrelo odporúčam. Objednať si ju môžete tu ;)

- Veronika -

Darca hviezd - Jojo Moyesová (recenzia)

"...Ak zmlátite koňa, zlomíte ho. Vynútite si poslušnosť, ale kôň vám to nezabudne. A nikdy vás nebude mať rád. Koňovi by som to nikdy neurobil, nechápem, prečo by som to mal urobiť človeku." (s. 184)

Za celý čas, čo píšem recenzie, si môžem dovoliť trochu subjektivity, nie?
Prihovoriť sa vám ako priateľom a predstaviť vám knihu, ktorá si ukradne vaše srdce. Knihu, pri ktorej slová sa strácajú, a mne naskakujú zimomriavky, pretože neviem, ako ju opísať.

Asi začnem tým, že keď prišla ponuka zrecenzovať túto knihu, tak som sa zamyslela, prečítala anotáciu a povedala si: to neznie zle. Jojo je skvelá komerčná autorka, ktorá má v literárnom svete svoje miesto. (Nechápte ma zle, ale súčasní autori sú viac či menej komerční, ak som vás nahnevala, berte to s rezervou.)
Jej kniha Predtým ako som ťa poznala ma zaujala, plakala a smiala som sa pri nej a milovala som ju.
Napriek tomu som po ďalšej autorkinej tvorbe nesiahla.
Až do tohto okamihu. Zrejme nejaká sila ma viedla k tomu, aby som jej dala šancu.

"Z každej situácie je východisko. Možno nepekné. Môže sa ti zdať, že si stratila pôdu pod nohami. Ale nikdy nie si v pasci, počuješ? Vždy existuje nejaké riešenie. (s. 171)

Ísť s nedôverou do knihy a byť na konci príjemne prekvapený - to je skvelé.
Ale ísť s nedôverou a nakoniec vám kniha ukradne srdce - to je neopísateľné.

Darca hviezd je kniha nielen o dvoch ženách - o Alici, ktorá v snahe utiecť z Anglicka sa vydáva za krásneho a úžasného Bennetta, ktorého láska časom prestáva dávať zmysel a všetko to, na čo sa tešila, sa stáva pre ňu utrpením a hlbokým ponížením vlastnej dôstojnosti, a o Margery, ktorá rozvíja myšlienku konských knižníc, ktoré sa snažia doniesť knihy všetkým ľuďom, ktorí nemajú priaznivé podmienky na to, aby sa dostali do mesta, aby sa učili v škole, resp. nosí knihy aj takým ľuďom, ktorí v nich postupne hľadajú únik z reality; ale je to aj kniha aj o osudoch ľudí, ktorí majú inú farbu pleti, o ľuďoch, ktorí musia tvrdo pracovať, no nakoniec si aj tak zaslúžia bitku, o utláčaných ženách, o ľuďoch, ktorí majú peniaze a myslia si, že môžu všetko...

Pre dobro svojej priateľky by bola schopná potiahnuť kohútik.
Niečo v jej najhlbšej podstate sa zmenilo. Zistila, že je oveľa ľahšie (prinajmenšom pre ženu) pocítiť hnev a chladnú túžbu spôsobiť utrpenie, ak niekto ubližuje bytosti, ktorú má nadovšetko rada.
Alica sa prestala báť. (s. 209)

Alica sa spriatelí s Margery a prihlási sa ako jedna z dievčat, ktoré budú na koňoch brázdiť jednotlivé trasy - Margery ju zorientuje, poukazuje miesta a postupne sa medzi nimi vyvinie silné priateľstvo.

Spoločne s dvoma hlavnými hrdinkami sa ocitáme zoči-voči brutalite, násiliu, väzeniu, klebetám, smrti či dokonca sa autorka zameriava aj na problematiku sexuality či spolužitia "bielych a farebných".

Vzájomné puto medzi postavami, viera v ľudskosť, boj za správnu vec a veľa smiechu - toto všetko na skoro 350 stranách, ktoré vám vyrvú srdce, podupú, ale zároveň spoja vo vás také protichodné myšlienky, až prestanete dúfať, no v istom okamihu nastane svetielko nádeje, ktoré vás dovedie opäť na správnu cestu.

"Nemusíš hrať podľa ich pravidiel, Alica. Nemusíš hrať podľa ničích pravidiel. Keby si chcela, hneď dnes sa zbalíš a vrátiš sa do Anglicka." (s. 170)

Darca hviezd je kniha o sile priateľstva, o láske v najkrajších i najhorších podobách, o podmaňovaní, o násílí, o knihách, o koňoch, o problematických otázkach ľudského bytia a o mnoho iných veciach, no hlavne je to kniha, ktorá nás učí žiť, dýchať a vnímať. Rozsieva medzi nami semienko nádeje, že všetko bude v poriadku, všetko zapadne na to správne miesto a každý si zaslúži to, čo mu osud nadelí.
Ak poviem, že je to jedna z najkrajších kníh, ktorú som čítala, ktorá ma zasiahla na tom správnom mieste, tak mi verte, že nebudem klamať.
Štýl, ktorý vás prevedie krásnou prírodou, rozzúri pred vami prírodnú katastrofu, dopady škôd na ľudské osudy, priamo pred vami zhmotní každý kúsok, každé slovo, si jednoducho zaslúži, aby bol čítaný.
A Jojo ho jednoducho "vyšperkovala" do dokonalosti.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme bux.sk Kniha vychádza 2.9.2020, môžete si ju predobjednať aj tu. 

Nesnesitelná lehkost bytí - Milan Kundera (recenzia)

"A proč nepoužiješ síly někdy proti mně?"
"Protože láska znamená zřeknout se síly," řekl Franz tiše. (s. 124)

Milana Kunderu predstavovať nemusím, pretože jeho meno sa stalo akoby symbolom kvalitnej literatúry.
Tentokrát sa konečne dostal aj ku mne.

S ľahkosťou písané kapitoly, zväčša krátkeho rozsahu, ktoré zachytávajú umenie, lásku, neveru, vzťahy, politickú situáciu v najkrajších aj najhorších podobách.

Vytvořili jeden pro druhého reklo, i když se mají rádi. To, že se mají rádi, je dukazem, že chyba není v nich samých, v jejich jednání nebo v jejich nestálém citu, ale v tom, že se k sobě nehodí, protože on je silný a ona je slabá. (s. 89)

Prvé dve tretiny knihy sú skôr filozofické, plné krásnych a zaujímavých myšlienok, ktoré sa zameriavajú nielen na fungovanie človeka, ale ich prioritou sú vzťahy.
Nesnesitelná lehkost bytí je výbornou sondou do životov štyroch ľudí, ktoré v istom okamihu sa pretnú a v istom okamihu skončia.

Všetci štyria zažívajú neveru. Niekto je konateľom, niekto obeťou. Každý má však svoj osud.
Osud lekára, z ktorého sa na základe novinového článku stane umývač okien.
Osud umelkyne, osud neverného muža, osud ženy, ktorá príliš miluje.

Není posedlý ženami, je posedlý tím, co je na každé z nich nepředstavitelné, jinými slovy, je posedlý tou miliontinou nepodobného, která odlišuje ženu od jiných žen. (s. 214)

Zrejme každý sa nájde v tejto knihe, každý čitateľ sa bude musieť postaviť tvárou v tvár odvrátenej stránke lásky - snažiť sa ju pochopiť, pochopiť dôvody konania postáv.

Kundera tieto štyri osudy spája a rozdeľuje. Snaží sa v postavách vyvolať výčitky svedomia, no neúspešne. Ak sú jemné náznaky, nakoniec aj tak urobia to, čo považujú pre nich prospešné.

Autorovi musím uznať výbornú prepracovanosť ľudskej psychiky, každá jeho hlavná postava má svoje miesto, svoj charakter, ktorý je naplno predstavený.

Láska je touha po ztracené puli nás samých. (s. 255)

Čo ma však na knihe miestami "brzdilo", bola posledná tretina - prílišné opisy fungovania krajiny, politika, dejinné udalosti, ktoré sa týkali spoločnosti, zásah cenzúry, odpočúvanie. Všetko toto autor čerpal zrejme z vlastnej skúsenosti, ale pre mňa, ako čitateľa, bola prínosnejšia téma lásky a nevery, ktorá bola naplno využitá a objasnená. 

Jazyk knihy je nádherný, inteligentný, priamy, realistický.
Opis medzi fyzickou a citovou láskou, opisy toho, ako ďaleko sme schopní zájsť, keď milujeme, či skôr čo všetko sme schopní odpustiť, ako hrdinov tohto príbehu mohli ich myšlienky postaviť zoči-voči problémom, ako je ťažké komunikovať s blízkou osobou, ako nevieme, kedy nás čaká smrť, či aké budú mať naše činy následky - toto všetko a omnoho viac sa skrýva v tejto pomerne útlej knižočke.

Ak ste ten typ čitateľa, ktorý číta so zvýrazňovačom alebo ceruzkou, tak pri tejto knihe rozhodne nesmie chýbať. Vtedy zrejme aj vy pocítite neznesitelnú lehkost bytí.

Životní drama se dá vždycky vyjádřit metaforou tíže. Říkame, že na člověka dopadlo nějaké břemeno. Člověk to břemeno unese nebo neunese, padá pod ním, zápasí s ním, prohrává  nebo vítězí. Ale co se vlastně stalo Sabině? Nic. Opustila jednoho muže, protože ho chtěla opustit. Pronásledoval ji pak? Mstil se jí? Ne. Její drama nebylo dramatem tíhy, ale lehkosti. Na Sabinu dopadlo nikoli břemeno, ale nesnesitelná lehkost bytí. (s. 134)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme preskoly.sk Knihu si kúpite na ich stránke.

Víťazky - Laetitia Colombaniová (recenzia)

Prispôsobila sa túžbam druhých a tým poprela svoje. Pritom všetkom sa cestou stratila. (s. 83)

Kniha o výnimočných ženách z edície Odeonu.
Viac asi netreba. Táto veta vás jednoducho navnadí a vy si túto knihu jednoducho kúpite, lebo viete, že naozaj "niečo na nej bude".

Štyridsiatnička Solene obetovala všetko svojej práci advokátky - sny, priateľov, lásku.
Jedného dňa však po smrti klienta úplne vyhorí a hľadá cestu späť k životu. Psychiater jej poradí, aby sa dala na dobročinnosť a tak sa uchytí ako verejná spisovateľka v Paláci.

A tu sa začína jej cesta k (novému) životu.

Možno sa zmenili črty ich tvárí, možno ich chôdza už nie je taká rezká ako kedysi, ale na ich láske sa nič nezmenilo.
Láska ich dovedie až na vrchol. (s. 183)

Jej cesta však nie je jednoduchá a ženy v Paláci ju neprijali tak, ako očakávala.
Postupne, aj vďaka maličkostiam, sa začína so ženami zbližovať. Začína chápať svoje pocity, krivdy a snaží sa nájsť spôsob, ako žiť lepšie, a byť rád za všetko, čo sa v jej živote vyskytlo.
Objavuje zmysel svojho poslania, pretože našla pochopenie a úctu k ženám na periférii, ktoré nemali také šťastie ako ona.

Takmer rovnaký boj zvádza aj Blanche, ktorá pred storočím zhmotnila Palác ženy v Paríži. Ako kapitánka Armády spásy sníva o streche nad hlavou pre všetky ženy vylúčené zo spoločnosti.
Jej príbeh je aj doplnený stretnutím s jej mužom, ich láskou, nakoľko aj vďaka nemu mohla "zhmotniť" Palác.

Jediná kytica zdobiaca truhlu bola od malej sedemročnej dievčinky, ktorá prišla položiť poľné kvietky, čo vlastnoručne natrhala. Tou dievčinkou nebol nik iný ako bábätko, ktoré Blanche vyslobodila z priepasti tým, že preň postavila palác. (s. 209)

Dva odlišné príbehy dvoch silných žien sa v jednom okamihu spojili a vytvorili dokonalý súzvuk lásky, pochopenia, vášne, sily, veľkodušnosti, ale aj smútku, biedy, ba dokonca aj smrti.

Laetitia vytvorila nádherný príbeh, ktorý si čitateľky či čitatelia užijú na jeden nádych. Aj napriek tomu, že rozoberá, dá sa povedať, nie veľmi ľahkú tému, tak svojím štýlom dokáže držať v napätí, i keď už dávno odhadujeme koniec.
Ale tu predsa ani tak nejde o koniec, ako o príbeh. O príbehy. Príbehy žien, ktoré sa ocitli na ulici. Žien, ktorým záleží na každom cente. Žien, ktoré cítia lásku voči druhým. Žien, ktoré trpeli a trpia, no nevzdávajú sa.

A ak sa aj vzdajú, vždy v ich páde vidíme bolesť, ktorá zasiahla do hĺbky ich srdca a dozrela tam.
Solene, žena z "vyššej spoločnosti", sa ocitne medzi ženami, ktoré počítajú každú korunu, ktoré túžia po úplných "malichernostiach" či nedosiahnuteľných veciach, ktoré niekomu prídu nemožné, no ony v tom vidia celý svet.

Keď sa niekto spýta, ako si predstavuje budúcnosť, Lily neodpovie. Už dávnejšie sa jej stratila z dohľadu. Vyparila sa. Budúcnosť je minulosť. (s. 202)

Víťazky sme všetky ženy. Aj tie, ktoré padli na dno a dokázali vstať, ale aj tie, ktoré to nezvládli... pretože tie zas pomohli tým, ktoré sa z toho dna snažili dostať.
Každý osud v tejto knihe vytvoril Palác žien, palác plný bolesti, radosti, smútku, úsmevu, nádeje.
Vidieť krásu v maličkostiach, jednoduchosti. Zaspávať s pocitom, že posteľ, na ktorej ležíme, tak na nej budeme ležať aj na druhý deň.
Vedieť to, že spoločne dokážeme veľké veci. Aj to, že nám nemá byť žiaden život ľahostajný a každá žena si zaslúži teplo domova a lásku. I keď ju stratila. I keď jej nebola dopriata.
Zo života sa treba poučiť a kráčať. Kráčať ďalej a dotvárať svoje sny do reality, nebáť sa a voľne sa nadýchnuť, keď niekomu pomôžeme. Či dokonca kráčať vpred a ukázať nezmyselnosť tradícií, ktoré znevažujú ľudské telo či dokonca ľudskú dušu. Kráčať a neobzrieť sa späť, vidieť len pomyselný cieľ, zachrániť niekoho, na kom skutočne záleží.
Zrejme o tomto je táto kniha a nebudem klamať, keď poviem, že je v nej omnoho viac. Na to však musia prísť jej budúci čitatelia, pretože každý nájde jej krásu inde. V skutkoch, myšlienkach, v radosti, no zároveň možno aj v bolesti.
Je len na vás, ktorej kráse dovolíte preniknúť do vášho vnútra.
Víťazkami sme jednoducho všetky. Aj tie, ktorých životy sú zachytené v tejto knihe, aj tie, ktoré sa stále hľadajú, aj tie, ktoré spisujú príbehy iných žien, aj tie, ktoré čítajú tieto riadky, aj tie, ktoré nájdu túto knihu a dajú jej šancu, rovnako ako šancu dostávajú víťazky v Laetitiinej knihe.

Solene prvýkrát zachytila jeho úsmev. Je pekný, povedala si s údivom. Má čaro zranených duší, takých, čo padli a zdvihli sa. (s. 216)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Ledová jako sníh - Danielle Peigeová // recenzia

Čo lepšie padne do letných horúčav ako knižka, v ktorej vládne zima? :D

Áno, možno som šiši, ale takéto knižky ma v lete bavia oveľa viac ako tie letné oddychovky. Mám to akosi naopak. Myslíte, že v decembri čítam vianočné rozprávky??? Ani za mak! Oveľa príjemnejšie ako vzpierať sa preferenciám, je vychutnať si knižku na mojich kolenách podľa můjho Gusta.

,,Láska je lehká. Přichází a odchází stejně, jako řeka plyne. Ale zkus moc. Najít moc je mnohem těžší."

Knižku som si čítala na pobreží na malom lóle pri mori a jedna pani la okolo mňa a pýtala sa ma, ako sa mi páči knižka. Myslela si, že čítam Dievča v ľade. Toto zistenie o podobnosti knižiek ma dosř pobavilo

Túto knižku mám doma cez rok a ako som ju na jeseň začala čítať, tak som ju aj vrátila späť do police. Začiatok knižky práveže nebol vôbec nudný. Čo ma na knižke tak veľmi odrádzalo, bol fakt, že príbehsa začína na oddelení psychiatrie pre mládež. Príbeh sa odohráva v zasneženej krajine Algid, ale aj v psychiatrickej liečebni ,,obyčajného" sveta smrteľníkov, kde skrývajú následníčku algidského trónu. Ktorá knižka sa začína v psychiatrickej liečebni?! Bola som úplne znechutená. Neskôr sa však príbeh prenáša do prostredia kúziel a snehu, kde už sa Snow stretáva s dôležitými rozhodnutiami, ktoré predurčia jej budúcnosť.

Príbeh obohacujú známe postavy Kaia a Gerdy, je plný zázračným snehových tvorov, hlúpych snehových zákonov a túžby. Z tohoto pohľadu je knižka úžasná a plná prekvapení. Je akčná a len minimálne transparentná.

Postava snehovej princeznej je trošku trucovitá a tvrdohlavá, inak však pôsobí rozumne a spravodlivo. Vidí však iba jediné, svojho milovaného kamoša. Nič iné pre ňu nemá význam. Čož je trošku divné, keď práve zistila, že nie je len ,,obyčajným" bláznom z liečebne. Usudzujem, že Snow bola veľmi jedinečná a prířažlivá, avšak všetkých tých chlapcov, ktorých priťahovala tam bolo až až, povedala by som. Až príliš. No Jagger, ten mi zas až tak nevadil. Nesadol mi Kai. Večne ofučaný, namosúrený, tvrdohlavý, prezásadovaný, premenlivý. Žiadna sranda. Jediné, v čo veril bola Gerda, jeho akože setra, nikto netuší aký vzřa medzi nimi v skutočnosti bol. Nikomu neveril a nikoho si nepripúšťal. Nesympatický mládenec. Na druhej strane Jagger bol presne ten typ príťažlivého zlého chlapca, ktorý flirtuje a nevzdáva sa. Je sebavedomý a šikovný. Bohužiaľ, Balea som nemala možnosť spoznať, nakoľko sa mu neušlo veľa miesta, ale takisto som nemala príliš v láske. Už od začiatku mi prišiel ako cvok.

,,Smůla že s přicházející láskou lidé hloupnou."

Celá táto téma psychiatrie sa nevytráca ani potom, čo Snow objaví svoj cieľ. Je nasýtená v celej knižke. Toto bol náhodou spracované celkom dobre. Snow aj neskůr v príbehu prirovnáva svoje pocity k tým, ktoré cítila potom, ako užila niektorý z liekov. Neustále spomínala na svojich ,,priateľov" a matku, ktorá bola rovnako nesympatická hneď od začiatku. Na jednej strane je strašné, že tak málo postáv sa mi v knižke pozdávalo, na druhej strane je fajn, že to knižka tak jednoznačne vytýčila. Tiež je to prekavpenie o to záživnejšie, keď nepoznáme, čo sa s kým nakoniec stane.

Scény boli nepredvídateľné, čo je síce možné povedať aj o samotnom konci, avšak pri porovnaní konca s ostatnými scénami, bol koniec niekoľko násobne rýchlejší a podľa mňa si zaslúžil viac detailov, viac stránok, väčšiu dôležitosť. Chápem, že je dôležité pripútať si čitateľa, aby si bol ochotný zadovážil aj ďalší a ďalší diel, no tento koniec bol ozaj príliš odfláknutý a len tak, aby sa stalo čo najviac zázrakov a prekvapení, ale nič z toho nedávalo zmysel. To ma trošku mrzí.

Z celkového pohľadu som si knižku užla. Bolo to úžasné letné čítanie, avšak po ďalšej knižke už nesiahnem, nebola som natoľko uchvátená príbehom, aby som zomierala túžbou vedieť, čo sa stane ďalej.

,,Nemusíte odpouštět, ale musíte jít dál."

A čo vy? Čítali ste túto knižku? Počuli ste už o nej? Zaujala vás?

- Veronika -