Víťazky - Laetitia Colombaniová (recenzia)

Prispôsobila sa túžbam druhých a tým poprela svoje. Pritom všetkom sa cestou stratila. (s. 83)

Kniha o výnimočných ženách z edície Odeonu.
Viac asi netreba. Táto veta vás jednoducho navnadí a vy si túto knihu jednoducho kúpite, lebo viete, že naozaj "niečo na nej bude".

Štyridsiatnička Solene obetovala všetko svojej práci advokátky - sny, priateľov, lásku.
Jedného dňa však po smrti klienta úplne vyhorí a hľadá cestu späť k životu. Psychiater jej poradí, aby sa dala na dobročinnosť a tak sa uchytí ako verejná spisovateľka v Paláci.

A tu sa začína jej cesta k (novému) životu.

Možno sa zmenili črty ich tvárí, možno ich chôdza už nie je taká rezká ako kedysi, ale na ich láske sa nič nezmenilo.
Láska ich dovedie až na vrchol. (s. 183)

Jej cesta však nie je jednoduchá a ženy v Paláci ju neprijali tak, ako očakávala.
Postupne, aj vďaka maličkostiam, sa začína so ženami zbližovať. Začína chápať svoje pocity, krivdy a snaží sa nájsť spôsob, ako žiť lepšie, a byť rád za všetko, čo sa v jej živote vyskytlo.
Objavuje zmysel svojho poslania, pretože našla pochopenie a úctu k ženám na periférii, ktoré nemali také šťastie ako ona.

Takmer rovnaký boj zvádza aj Blanche, ktorá pred storočím zhmotnila Palác ženy v Paríži. Ako kapitánka Armády spásy sníva o streche nad hlavou pre všetky ženy vylúčené zo spoločnosti.
Jej príbeh je aj doplnený stretnutím s jej mužom, ich láskou, nakoľko aj vďaka nemu mohla "zhmotniť" Palác.

Jediná kytica zdobiaca truhlu bola od malej sedemročnej dievčinky, ktorá prišla položiť poľné kvietky, čo vlastnoručne natrhala. Tou dievčinkou nebol nik iný ako bábätko, ktoré Blanche vyslobodila z priepasti tým, že preň postavila palác. (s. 209)

Dva odlišné príbehy dvoch silných žien sa v jednom okamihu spojili a vytvorili dokonalý súzvuk lásky, pochopenia, vášne, sily, veľkodušnosti, ale aj smútku, biedy, ba dokonca aj smrti.

Laetitia vytvorila nádherný príbeh, ktorý si čitateľky či čitatelia užijú na jeden nádych. Aj napriek tomu, že rozoberá, dá sa povedať, nie veľmi ľahkú tému, tak svojím štýlom dokáže držať v napätí, i keď už dávno odhadujeme koniec.
Ale tu predsa ani tak nejde o koniec, ako o príbeh. O príbehy. Príbehy žien, ktoré sa ocitli na ulici. Žien, ktorým záleží na každom cente. Žien, ktoré cítia lásku voči druhým. Žien, ktoré trpeli a trpia, no nevzdávajú sa.

A ak sa aj vzdajú, vždy v ich páde vidíme bolesť, ktorá zasiahla do hĺbky ich srdca a dozrela tam.
Solene, žena z "vyššej spoločnosti", sa ocitne medzi ženami, ktoré počítajú každú korunu, ktoré túžia po úplných "malichernostiach" či nedosiahnuteľných veciach, ktoré niekomu prídu nemožné, no ony v tom vidia celý svet.

Keď sa niekto spýta, ako si predstavuje budúcnosť, Lily neodpovie. Už dávnejšie sa jej stratila z dohľadu. Vyparila sa. Budúcnosť je minulosť. (s. 202)

Víťazky sme všetky ženy. Aj tie, ktoré padli na dno a dokázali vstať, ale aj tie, ktoré to nezvládli... pretože tie zas pomohli tým, ktoré sa z toho dna snažili dostať.
Každý osud v tejto knihe vytvoril Palác žien, palác plný bolesti, radosti, smútku, úsmevu, nádeje.
Vidieť krásu v maličkostiach, jednoduchosti. Zaspávať s pocitom, že posteľ, na ktorej ležíme, tak na nej budeme ležať aj na druhý deň.
Vedieť to, že spoločne dokážeme veľké veci. Aj to, že nám nemá byť žiaden život ľahostajný a každá žena si zaslúži teplo domova a lásku. I keď ju stratila. I keď jej nebola dopriata.
Zo života sa treba poučiť a kráčať. Kráčať ďalej a dotvárať svoje sny do reality, nebáť sa a voľne sa nadýchnuť, keď niekomu pomôžeme. Či dokonca kráčať vpred a ukázať nezmyselnosť tradícií, ktoré znevažujú ľudské telo či dokonca ľudskú dušu. Kráčať a neobzrieť sa späť, vidieť len pomyselný cieľ, zachrániť niekoho, na kom skutočne záleží.
Zrejme o tomto je táto kniha a nebudem klamať, keď poviem, že je v nej omnoho viac. Na to však musia prísť jej budúci čitatelia, pretože každý nájde jej krásu inde. V skutkoch, myšlienkach, v radosti, no zároveň možno aj v bolesti.
Je len na vás, ktorej kráse dovolíte preniknúť do vášho vnútra.
Víťazkami sme jednoducho všetky. Aj tie, ktorých životy sú zachytené v tejto knihe, aj tie, ktoré sa stále hľadajú, aj tie, ktoré spisujú príbehy iných žien, aj tie, ktoré čítajú tieto riadky, aj tie, ktoré nájdu túto knihu a dajú jej šancu, rovnako ako šancu dostávajú víťazky v Laetitiinej knihe.

Solene prvýkrát zachytila jeho úsmev. Je pekný, povedala si s údivom. Má čaro zranených duší, takých, čo padli a zdvihli sa. (s. 216)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.