štvrtok 6. augusta 2020

Nesnesitelná lehkost bytí - Milan Kundera (recenzia)

"A proč nepoužiješ síly někdy proti mně?"
"Protože láska znamená zřeknout se síly," řekl Franz tiše. (s. 124)


Milana Kunderu predstavovať nemusím, pretože jeho meno sa stalo akoby symbolom kvalitnej literatúry.
Tentokrát sa konečne dostal aj ku mne.

S ľahkosťou písané kapitoly, zväčša krátkeho rozsahu, ktoré zachytávajú umenie, lásku, neveru, vzťahy, politickú situáciu v najkrajších aj najhorších podobách.

Vytvořili jeden pro druhého reklo, i když se mají rádi. To, že se mají rádi, je dukazem, že chyba není v nich samých, v jejich jednání nebo v jejich nestálém citu, ale v tom, že se k sobě nehodí, protože on je silný a ona je slabá. (s. 89)


Prvé dve tretiny knihy sú skôr filozofické, plné krásnych a zaujímavých myšlienok, ktoré sa zameriavajú nielen na fungovanie človeka, ale ich prioritou sú vzťahy.
Nesnesitelná lehkost bytí je výbornou sondou do životov štyroch ľudí, ktoré v istom okamihu sa pretnú a v istom okamihu skončia.

Všetci štyria zažívajú neveru. Niekto je konateľom, niekto obeťou. Každý má však svoj osud.
Osud lekára, z ktorého sa na základe novinového článku stane umývač okien.
Osud umelkyne, osud neverného muža, osud ženy, ktorá príliš miluje.

Není posedlý ženami, je posedlý tím, co je na každé z nich nepředstavitelné, jinými slovy, je posedlý tou miliontinou nepodobného, která odlišuje ženu od jiných žen. (s. 214)


Zrejme každý sa nájde v tejto knihe, každý čitateľ sa bude musieť postaviť tvárou v tvár odvrátenej stránke lásky - snažiť sa ju pochopiť, pochopiť dôvody konania postáv.

Kundera tieto štyri osudy spája a rozdeľuje. Snaží sa v postavách vyvolať výčitky svedomia, no neúspešne. Ak sú jemné náznaky, nakoniec aj tak urobia to, čo považujú pre nich prospešné.

Autorovi musím uznať výbornú prepracovanosť ľudskej psychiky, každá jeho hlavná postava má svoje miesto, svoj charakter, ktorý je naplno predstavený.


Láska je touha po ztracené puli nás samých. (s. 255)


Čo ma však na knihe miestami "brzdilo", bola posledná tretina - prílišné opisy fungovania krajiny, politika, dejinné udalosti, ktoré sa týkali spoločnosti, zásah cenzúry, odpočúvanie. Všetko toto autor čerpal zrejme z vlastnej skúsenosti, ale pre mňa, ako čitateľa, bola prínosnejšia téma lásky a nevery, ktorá bola naplno využitá a objasnená. 

Jazyk knihy je nádherný, inteligentný, priamy, realistický.
Opis medzi fyzickou a citovou láskou, opisy toho, ako ďaleko sme schopní zájsť, keď milujeme, či skôr čo všetko sme schopní odpustiť, ako hrdinov tohto príbehu mohli ich myšlienky postaviť zoči-voči problémom, ako je ťažké komunikovať s blízkou osobou, ako nevieme, kedy nás čaká smrť, či aké budú mať naše činy následky - toto všetko a omnoho viac sa skrýva v tejto pomerne útlej knižočke.

Ak ste ten typ čitateľa, ktorý číta so zvýrazňovačom alebo ceruzkou, tak pri tejto knihe rozhodne nesmie chýbať. Vtedy zrejme aj vy pocítite neznesitelnú lehkost bytí.


Životní drama se dá vždycky vyjádřit metaforou tíže. Říkame, že na člověka dopadlo nějaké břemeno. Člověk to břemeno unese nebo neunese, padá pod ním, zápasí s ním, prohrává  nebo vítězí. Ale co se vlastně stalo Sabině? Nic. Opustila jednoho muže, protože ho chtěla opustit. Pronásledoval ji pak? Mstil se jí? Ne. Její drama nebylo dramatem tíhy, ale lehkosti. Na Sabinu dopadlo nikoli břemeno, ale nesnesitelná lehkost bytí. (s. 134)



>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme preskoly.sk Knihu si kúpite na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára