Keď sa dozvie, že pred tridsiatimi rokmi v jej rodnom mestečku zmizlo ďalšie dievča Francesca, je odhodlaná vypátrať, čo sa jej stalo.
Zrejme aj preto, lebo podozrenie zo zmiznutia padá aj na jej matku. Je možné, že Francesce ublížila?
Pri pátraní jej do popredia pomaly vystupuje samovražda chlapca, ktorý mal kedysi k Francesce blízko. Čo sa stalo obidvom? A prečo majú všetci pred ňou tajomstvá?
My sem nepatríme, vyhlásim, keď nás riaditeľ konečne pustí.
Ale patríme k sebe, namietne Paul. (s. 145)
Lina Bengtsdotter si získala pozornosť už svojou prvou časťou Annabelle. Bola zaujímavá štýlom a zápletkou. Táto druhá časť sa niesla v podobnom duchu a to bol zrejme pre mňa signál, že nebude o nič lepšia ako prvá.
Francesca je rozdelená do troch rovín - do súčasnosti, ktorú opisuje Charlie, minulosti, ktorú opisuje Francesca a tretia rovina sa týka tiež strateného dievčaťa, no zameriava sa hlavne na jej zápisy z denníka.
Celý dej je popretkávaný tajomstvami, ktoré postupne s Charlie objavujeme. V deji sa vyskytnú aj nové postavy, staré sa pripomenú, opäť nové tajomstvá, ktoré premenia život inšpektorky "na ruby".
"Musíme mať vždy nejaký cieľ? Nemôžeme skrátka len tak ísť?" (s. 124)
To, čo som ocenila v prvej časti, mi v tejto časti akosi začalo prekážať. Autorka síce poskytla dychberúce informácie, no po ich prečítaní skôr vo mne zanechali chladný pocit. Jej štýl a námet bol skoro na vlas rovnaký ako s prvou knihou, iba pozmenila pár udalostí a bola z toho nová časť.
Alkoholizmus, životné osudy postáv z prvej časti, nevysvetlené zmiznutia, neisté náznaky, klebety, rodinné tajomstvá, psychické problémy, prelínanie reality s fantáziou, smrť, napadnutie - všetko spojené do jedného celku, ktorý je síce čitateľný, ale neprinesie vám o nič viac ako prvá časť.
Verím tomu, že ďalšia časť, ak bude preložená, tak čitateľovi vnesie "väčšie svetlo" a vysvetlí tie udalosti, ktoré mu druhá časť zamlčala.
Nechcem vyslovovať stereotypnú frázu, že druhá časť v sérii je vždy najslabšia, jednak preto, lebo neviem, aká bude tretia časť, a jednak preto, lebo to znie ako veľké klišé.
Verím, že autorka opäť siahne na vrchol, ktorý si určila pri prvej knihe, a potiahne celý príbeh Charlie do úspešného konca.
"...Človek asi zabudne na to, na čo zabudnúť musí, aby dokázal prežiť." (s. 324)
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára