***
Navždy môže byť aj dnes. Presne ako niekedy. Každý deň môže v nás zostať už naveky.
Po poslednom počine autorky som sa vcelku bála začítať sa do jej ďalšej knihy. Bála som sa ďalšieho sklamania. Musím však povedať, že táto kniha je presne taká, akú treba od tejto autorky očakávať!
Ak poznáte trošku knihy Miroslavy Varáčkovej, tak určite viete, že autorka má, dajme tomu, obľubu písať silne emočné knihy, kde hlavná hrdinka musí bojovať proti šikane, násiliu, alkoholizmu, skrátka proti niečomu nie dvakrát príjemnému. V tomto prípade to nebolo inak!
Autorka veľmi dobre vystihla udalosť, ktorá viedla k otcovmu alkoholizmu. Strata ženy, byť sám na tri deti je dosť náročné. Napriek tomu, v knihe nám autorka sprostredkovala, že ich otec nebol vždy ideálny, bol dosť veľký introvert a celkovo mu ľudia vadili. Pri každom jeho výčine som mala chuť ho úplne počastovať fackami, otrieskať fľašu o hlavu a vykričať mu: "Preboha, čo to dopekla robíš?"
Strata matky nehrala v príbehu až takú úlohu, ako by som očakávala. Nedozvieme sa veľa o nej. Či už dôvody, alebo jej vlastnosti, silu jej materinskej lásky. Všetko ohľadom ich matky je zahalené rúškom tajomstva.
"Komplikuješ mi život, vieš o tom?" zasmiala som sa zasa.
"Mýliš sa, ja ti ho robím znesiteľným."
V tejto knihe zažijete taký silný emočný nátlak, že sa až roztrasiete. Budete plakať, budete sa báť, tŕpnuť, mať chuť niekoho až zabiť, počastovať fackami, ale zároveň sa budete smiať a dúfať v lepšie zajtrajšky.
Napriek tomu, že autorka napísala knihu veľmi rýchlo (dočítate sa to na prebale knihy), tak musím povedať, že sa jej ozaj vydarila ! (Prečítala som ju hneď na druhý deň, ako mi prišla.) Zamilovala som si ten príbeh. I keď použiť slovo zamilovať je dosť netaktné, ale veľmi silno zasiahne vašu emočnú stránku osoby, že potom, ako ju prečítate, nebudete vedieť, čo so sebou. Budete mať chuť ju čítať znova a znova, budete chcieť, aby ten príbeh ožil zas a zas, aby ste si zas poplakali, ale zároveň verili v tie šťastné alebo aspoň polo-šťastné konce.
Postavy a dej:Kaťa bola príkladom staršej sestry, ktorá radšej dala možnosť sa najesť svojej mladšej sestre, než aby ona sa mohla najesť a nabrať silu. Radšej by hladovala, len aby jej mladšia sestra a starší brat mali čo do úst.
U Kaťy je dokonale vykreslený vzťah sestra-sestra-brat. Niet pre ňu dôležitejších ľudí, ako sú jej súrodenci. I v čase úplného zúfalstva si dokáže zachovať bojovnosť a silu, ktorou sa snaží vyčariť úsmev Zuzke na tvári. (Keď si niekto robí posmešky z jej sestry, tak ju to nenechá chladnou a dokáže sa pekne pomstiť!)
Ondrej je taká už typická Varáčkovej postava. Dokonalý starší brat, ktorý by pre svoje sestry urobil čokoľvek. Je síce vedľajšou postavou, keď sa jedná o lásku, ale získa si vaše srdce.
".... Stať po boku človeka, ktorého mám rada, ma stiahnuť hlbšie nemôže."
"Ani nevieš, ako sa mýliš, sestrička."
Dej sa prevažne točil o tom, ako žiť z rúk do úst. Veľa kapitol zachytávalo domáce týranie na vlastných deťoch, narušenú psychiku, snahu niečo urobiť, ujsť, zamaskovať všetko, čo sa zamaskovať dá. Vidieť snahu od úplne cudzích ľudí, lásku, ktorá sa zrodí v čase najťažšej životnej skúsenosti.Varáčková nielen rozobrala tému lásky, súrodeneckej alebo medzi dvoma spriaznenými dušami, tému alkoholizmu, smrti, ale aj tému hľadania krajných riešení, ako vyriešiť problém, ako ochrániť ľudí, na ktorých mu (Ondrovi) záleží (ochrana nie veľmi efektívna, ale pocit, že nemusia žiť od peňazí ku ďalším aspoň na chvíľku potešila zlomené a osamotené srdcia), tému priateľstva medzi Dominikou a Kaťou, či aj tému vraždy.
Knihu vám rozhodne odporúčam. Vyvolá vo vás všetky pocity, podupe vaše vnútro, rozosmeje vás a ukáže vám, že vždy je nádej na lepšie časy.
>Sima<
Za knihu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára