Strieborný lev na oblohe - Annabel Pitcher (Recenzia)

Uchvátená labkami na stránkach. Dojatá príbehom malého chlapca. Zamyslená. Vysmiata. Vtiahnutá do čítania nového akčného dobrodružstva mini superhrdinu. Aj to som bola ja pri čítaní tohto ,,denníka odvážneho bojka".

,,Ak je žiarlivosť červená a pochybnosť čierna, potom šťastie musí byť hnedé."

Keď som začala čítať príbeh desaťročného chlapca, dúfala som, že všetka tá detskosť a naivná hlúposť pominie a z Jamieho vyrastie veľmi očarujúci muž poznačený minulosťou a nedokonalým detstvom. No mýlila som sa a neskôr som bola rada, že to tak bolo. Páčili sa mi myšlienky, ktoré otvárali hĺbku sveta niekoho, kto nevie, čo je svet. Trápil ho rozchod rodičov, každodenne prítomná strata sestry, jeho moslimská kamarátka, ktorú mu otec neschvaľoval a tiež ho štvali noví spolužiaci.

,,Zadíval som sa hore na oblohu a vystrčil som prostredník len pre prípad, že by sa Pán Boh práve pozeral. Nemám rád, keď ma niekto špehuje."

Nevinný príbeh chlapca, ktorý sa považuje za hrdinu prerástol do príbehu spoznávania sveta a ľudí z okolia. Jamie chcel zmeniť svet k lepšiemu a toto milé detské videnie sveta mi neraz vyčarovalo úsmev na tvári.

Z príbehu bolo silne cítiť to, že hlavný hrdina má desať a svet vidí inak. Myslím, že aj to by sme niekedy mali pochopiť. To, že svet nie je len spleť problémov a komplikácii, ale že sa dá vykľučkovať bez stresov. Treba si len držať odstup a nezveličovať. Svet je zlý, ale nie je taký zlý, aby sme z neho nemohli spraviť lepšie miesto, alebo aspoň mieste najlepšie pre nás.

,,V jej hlase som počul úsmev, ako keby všetky jej slová mali smajlíkov."

Absolútne som nečakala, že budem chcieť plakať. V duchu som nadávala za to, že Jamieho otec bol tak zaslepený vlastným žiaľom, že jeho mama odišla a neozvala sa. Jediné, čo mu zostávalo, bolo jeho puto so sestrou, ktoré sa len prehlbovalo a dodávalo mu odvahu. Kryli si chrbát, povzbudzovali sa, boli v tom spolu. Aj s kocúrom Rogerom, ktorý mal v príbehu tiež svoju nemalú úlohu.

Vtipný bol aj pokus o získanie si pozornosti Sanyy. To ako sa doťahovali a cúvali. Najmä jeho myšlienky, keď opisoval, aká je úžasná. Bolo to naozaj milé. Všetky tie jeho myšlienky ,,Babka hovorieva..." a podobne... Jamie bol osobnosťou. To ako premýšľal o veciach, ktoré nám normálne nenapadnú, to akým spôsobom sa tešil, tá bezstarostnosť a viera a nádej...

,,Sunya je silná a Sunya je Supermanka a Sunya je slniečko a úsmev a ligot. No táto Sunya vyzerala inak a odrazu mal pes v mojej hrudi ovisnutý smutný chvost."

Ja už naozaj nemám slov. Príbeh ma očaril svojou ľahkosťou. Tiež nestrácal čas dlhými rozhovormi alebo celými opismi každej jednej sekundy. Dej napredoval a udalosti sa striedali rýchlo. Nič viac ako ,,cute" dodať needokážem. Knihu považujem za milé, pokojné a oddychové čítanie.

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu booklab slovart.

-Rony-