Osem hôr - Paolo Gognetti (recenzia)

,,Ak tu, kde sa teraz nachádzame, je prítomnosť, kde sa nachádza budúcnosť?”

Život nám častokrát predvádza svoje vlastné situácie a dáva nám na výber, pýta sa nás na naše predstavy a dotvára naše ciele. No vieme my správne odpovedať a nasledovať jeho kroky??

Táto kniha sa skladá z troch častí. Opisuje dospievanie dvoch chlapcov, ktorí na pár chvíľ zabudnú na svoje priateľstvo, ich cesty sa rozdelia, ale poznali sa tak dôverne, že stačilo jediné stretnutie a ich roky spoločnosti sa hneď vrátili akoby medzi nimi nikdy žiadna priepasť nebola.

,, To, čo som si musel chrániť vo vlastnom vnútri, bola schopnosť byť sám."

Chvíľami vážny,, chvíľami smutný, chvíľami príjemný, pokojný príbeh dvoch mladých chlapcov, neskôr mužov, ktorí ani nevedia ako jeden druhého potrebujú. Nevedela som si predstaviť, akým spôsobom sa dej pohne ďalej a nikdy som nevedela, akým smerom pôjde ešte ďalej. Bolo to prekvapivé a najviac sa mi na tomto celom páčila tá talianska bezstarostnosť, ten pokoj, tá vôňa prírody, ktorá sálala z každej strany. Autor pridelil horám najdôležitejšiu úlohu a obšírnymi a živými opismi ju vykreslil ako dokonalý kúsok raja na Zemi.

,,Niet lepšieho miesta na spomínanie ako je hora."

Tento príbeh je jedným veľkým dobrodružstvom, honbou za poznaním seba samého i osôb okolo nás. Pietro chcel porozumieť svojmu otcovi, ktorý ho viedol do výšin, svojmu priateľovi, ktorý sa vo výšinách stratil a nechcel sa nájsť, no a nakoniec i sebe samému, aby zistil, kde je jeho miesto.

Z knihy až oslnivým spôsobom žiarila príroda, bola všade prítomná a mala som pocit, akoby som bola priamo tam, videla som každý detail a nič mi nemohlo uniknúť. Videla som, cítila som, upokojovala ma a spríjemňovala mi čítanie. Prinášala príbehu ľahkosť a jemnosť, pomalé plynutie deja nás spomaľuje a upokojuje. Niet sa kam ponáhľať. Množstvo zvieratiek, ktoré si v príbehu tiež našli svoje miesto, si tiež kráčali svojim tempom a mali svoje vlastné miestečko a svoj vlastný rytmus.

,,...keď som na ňu vystúpil každé ráno osamote, pomaličky sme sa uzmierili."

Nadchla ma bezstarostnosť malých chlapcov, ktorá im zostala aj v dospelých rokoch ich života. Nič ich nemohlo zastaviť. Žiadna prekážka pre nich nebola dosť veľká na to, aby sa nedala zdolať. Pokračovali v budovaní ich spoločných cieľov a ani jednému nenapadlo sa vzdať. Ani kríza ich nemohla pripraviť o ich kúsok sveta, ktorý tak milovali. Ani tie menej pozitívne chvíle nemohli prekryť tie úžasné chvíle. A tak sa obaja rozhodli neopustiť svoje hory.

Aj keď sa ich cesty rozdelili, ich priateľstvo sa prerušilo, no to nezmenilo puto, ktoré ich držalo pokope toľké roky. Ani žiarlivosť, ani práca, ani ženy, ani nič iné na celom svete im nemohlo zabrániť v tom, aby z nich boli priatelia. Len oni si rozumeli, nikto iný na svete im nedokázal porozumieť. Chápali sa bez slov. Ich priateľstvo bolo jednoduché, ale ozajstné. Ich stretnutia, znovupoznávania, znovuhľadania a krátke rozhovory dokazovali, že im naozaj nič nemohlo stáť v ceste.

,,Naše priateľstvo žilo v tých horách, a to, čo sa stalo v údolí, sa ho netýkalo."

Dej sa hýbal pomaly, nikde sa neponáhľal, hladko si plával a neriešil nič len prítomnosť. Dominovali tu opisy a rozhovory medzi postavami boli veľmi stručné a priveľmi jednoduché.

Hlavnú líniu podopierajú dvaja priatelia a ich priateľstvo, ktoré sa nerozpadne, ktoré nepotrebuje slová, ktoré nehrdzavie, ktoré nemizne, ktoré trvá a obohacuje.

Za toto oddychové a čarovné okorenené čítanie ďakujeme bux.sk Knihu si môžete zakúpiť tu.

-VErRoOnNyIKA-