nedeľa 17. júna 2018

Návrat - Hišám Matar (recenzia)

Silný autobiografický román, ktorý sa vám veľmi rýchlo dostane pod kožu a s 240 stranami zamáva s vašimi emóciami.

Hišám Matar sa po mnohých rokoch vyberie naspäť do svojej rodnej zemi, Líbye. Do milovanej, ale rovnako nenávidenej Líbye. Hlavne preto, aby našiel svojho otca. Alebo aspoň zmienku o ňom.

Utrpenia sa bojíme možno najmä preto, lebo by nás mohlo zmeniť.


Hišámov otec bol skvelý, hrdý muž, ktorý sa silne angažoval v politike, v tom, ako mala krajina fungovať, keďže z neho vyžaroval vzdor, bol odporca režimu, tak bol za svoje činy aj zadržaný a musel si odtrpieť možno niekoľko mesiacov?, rokov?, desaťročí? vo väznici, v ktorej strávil čas spolu so svojou blízkou rodinou, ale aj inými väzňami, no raz záhadne zmizol a nik o ňom už nič nevedel. Podarí sa jeho synovi ho nájsť?

Kniha ma hneď vtiahla do deja a autorov štýl sa mi veľmi pozdával. Hišám je múdry, vzdelaný muž, ktorý si nadovšetko váži svoju rodinu, ale aj svoju zem. Venuje sa písaniu kníh a pravda zohráva v jeho živote veľkú rolu. Napriek tomu, že zúfalo túži zistiť, čo sa stalo s jeho otcom, je zmietaný v neistote, aj tak si dokáže zachovať rozvahu a v tom mu pomáhajú aj jeho priatelia, či rodina. Jeho charakter si vás získa a už od prvej stránky budete voči nemu prechovávať sympatie a časom bude tak silno na vás pôsobiť, že odrazu budete aj vy chcieť nájsť jeho otca. To, že podáva čitateľovi dejiny, umenie je iba bonus, ktorým dokazuje, aký je milovník literatúry, architektúry a zaujíma sa o dejiny svojej krajiny. Aj takýmito, dá sa povedať, myšlienkami, názormi navyše k hlavnej myšlienke diela si získa vašu pozornosť.

Dejiny si pamätajú Mussoliniho ako fašistického pajáca, nešikovné talianske trdlo, ktoré zbabralo taliansku účasť v druhej svetovej vojne, no v Líbyi bol strojcom genocídy. 


Tento príbeh sa však netýka len hľadaniu otca, pravdy, ale aj odvahe jednej veľkej rodiny, ktorá aj počas revolúcie si zachovala v srdciach lásku a pochopenie.
Hišám nám rozpráva príbehy svojich najbližších, svojho starého otca, otca, brata, matky, ujov, tiet, bratrancov. Ukazuje nezdolného ducha v každom z nich. Silu bojovať voči neprávosti a nezradiť svojich blízkych. Aj napriek tomu, že boli vystavení smrti, streľbe, nátlaku, hladu, zlému zaobchádzaniu, aj tak si udržali česť a bojovali ďalej. Za seba a za lepší život.

Už na knihe si môžete prečítať, čo o nej hovorí Kazuo Ishiguro. Ja s ním len môžem súhlasiť. Román o rodine, ktorú rozdelili surové udalosti, stroskotanie nádejí a Hišámova sila, ovládnutie hnevu a viera v neskalenú ľudskosť, si vás získa každou jednou vetou.

Zachoval som si vo svojom vnútri miesto, odkiaľ som bol schopný každého ľúbiť a každému odpustiť, "povedal s úsmevom a nehou v očiach. "Nikdy sa im nepodarilo vziať mi ho."


Avšak nie je to príbeh len jednej rodiny. Kniha je obrazom ľudu, ktorý prežil niečo, čo sa nedá ani opísať. Strach, bolesť, sila, odvaha, láska sú prítomné počas celej knihy a životné osudy sú natoľko silné, že vás nenechajú chladnými.

Hišám vytvoril dokonalý súzvuk protikladov. Zem zmietaná surovými udalosťami, strach, smrť voči odvahe, sile, láske a pochopeniu. Všetko dáva do akejsi viery v lepšie zajtrajšky a do určitého pochopenia a hľadania cesty, ako všetko zlepšiť, resp. naučiť sa žiť s tým, čo bolo, ale prijať fakt, že budúcnosť môže priniesť niečo lepšie. Stačí len vydržať a raz sa pravda dostaví.

Svet sa dá zmeniť za deň. Niekedy trvá štyridsaťdva rokov, kým ten deň príde, ale potom...


>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

4 komentáre:

  1. Absynt má tie najsilnejšie príbehy. Dúfam, že sa k tomuto dostanem čo najrýchlejšie :)
    Pekná recenzia, nádherne vyjadrená. ^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým musím len súhlasiť. Absynt je láska. <3

      Ďakujem krásne. :)

      Odstrániť
  2. Veľmi sa mi páči štýl, akým píšeš recenzie, hneď by som si túto knižku prečítala, hoci normálne by aaž tak nezaujala. Ten citát so zachovaním si miesta v srdci je pre mňa veľmi taký aktuálny a asi to nebude len pre mňa, vyzerá to, že je to naozaj o citovom a dobrom človeku, veľmi mi je sympatické, že jednoducho verí, že všetko bude lepšie a vyzerá to ako niečo, čoho čítanie by som si veľmi užila a mala po tom príjemný pocit a ešte aj zažila kultúru iného človeka. No, ďalšia z milión kníh, ktoré si chcem prečítať, ach :D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jéj, ďakujem krásne :) no kiežby bolo viac času, že? :D :) na starobu snáď dobehneme :D

      Odstrániť