Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat - Maja Säfström // recenzia

V každom z nás drieme duša výskumníka. Každý chceme objaviť viac a tešiť sa z vedomostí, ktoré získame. Veď povedzte, kto sa nikdy nevyžíval v tom múdrom: ,,To si naozaj nevedel?". Sme knihomoli/-lky a neustála túžba po poznaní je našim každodenným kamošom.

Keď som videla túto knižku, ktorá do pár dní zahltila celý instagram, hneď som si povedala, že to je niečo pre nás. Tým myslím môjho brata a mňa :"D. A mala som správny predpoklad, pretože môj malý šesťročný bráško si knižku  privlastnil v momente ako som ju vybrala z kabelky a chcela si ju vystaviť v knižnici. Zhltli sme ju spolu do dňa. Odvtedy som mu ju čítala ešte trikrát, pretože on a dinosauríky, to je závislosť.  Podľa mňa musel byť v minulom živote nejakým dinosaurom alebo aspoň vykopávačom skamanelín :"D.

Táto knižka mala u nás doma neskutočný úspech. Mne sa páčilo prevedenie, ilustrácia, obsiahlosť, hravosť a môj brat v tejto knižke našiel jednu giga omaľovánku :"D Rodičia mi poďakovali, pretože mali od brata na chvíľku pokoj. Knižka, ktorá spravila radosť celej našej rodine. Dokonca som ju vzala s nami aj na výlet do hory, aby som ju odfotila v krásnom prostredí, ale decká mi nedali šancu sa k nej dostať, tak moje foteníčko nebolo úspešné, ale zábavu mali aspoň deti.

Verím však tomu, že toto je knižka pre malých aj veľkých zvedavcov. Ešte aj pre tých, ktorí nie sú až takými nadšencami dinosaurov alebo zvieratiek, či encyklopédii. Viem, že prevedenie vyzerá naozaj detsky, ale tiež tu chýbajú farby, čož by sa pri detských knižkách asi stávať nemalo, čož vyvoláva dojem takého mixu. Ja som z knižky bola rovnako nadšená ako všetky naše decká, čo knižke len otáčali stránky a híkali nad obrázkami.

Knižka je ilustrovaná, avšak čiernobiele prevedenie sa môže niekomu nepáčiť. Ja osobne v tom nevidím žiadne odfláknutie ani katastrofu. Knižka tak ponúka väčší priestor našej predstavivosti. Tým netvrdím, aby ste počúvli môjho bračeka a maľovali si knižku ako omaľovánku, aj on to má zakázané. Knižka takto ale získava hravého ducha. Jednoducho a nekompikovane zobrazuje to, čo chce ukázať. Nemusí ísť do detailov, aby sme pochopili, že dané zvieratko je jedinečné a nemáme šancu ho nikde stretnúť na prechádzke v parku, či v zoo.

Na to, ako je daná téma ťažko uchopiteľná, si s ňou autorka poradila na sto jednotiek s milión hviezdičkami. Je obsiahla a skrýva veľa strašidiel i krás. Navyše je vtipná a nepredkladá veľa zbytočných faktov. Je ultrazaujímavá a je tým pravým orechovým pre všetkých zvedavcov. A tiež je mamut mojim obľúbených zvieratkom, preto tu máte aj obrázok z knižky ;) :"D Prečítané máte do hodinky a myslím, že to nebude posledným čítaním ;)

Jednoznačne sa budem tešiť aj na ďalšie knižky od tejto autorky, pretože sú maličké, spratné a vyzerajú nádherne a úžasne nie len zvonka ale aj zvnútra.

Za knižočku z celého nášho nadšeného srdiečka ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tiež ;)

- Rony -

Na konci naozaj obaja umrú - Adam Silvera // recenzia

Mala som možnosť prečítať si knižku o dvoch chalanoch, ktorým nebolo súdené utiecť smrti. Áno, nazvime to kľudne osudom. Mala som šancu prečítať si o jedinečnom svete podeniek.  Dostala sa ku mne knižka plná útekov, smiechu a sĺz. Milé a zároveň hlboké čítanie o hľadaní.

Čo všetko sa dá stihnúť za dvadsaťštyri hodín? Kopec nudy, štipka prokrastinácie, škola/práca, šport, koníčky., stretko s kamošmi.. A čo sa dá stihnúť za posledných našich dvadsaťštyri hodín života? Ako by sme naložili s našim posledným dňom my?

Táto knižka je písaná z pohľadu tretej osoby a strieda pohľady nie len hladných hrdinov, ale aj mnohých ďalších. Je zaujímavo napísaná a v vzbudzuje hromadu zvedavosti. Takýto námet nevidíte v každej druhej knihe. Už obálka nám napovedá, že knižka opisuje ťažkú cestu hľadania a spoznávania. Tajomne nám predkladá svoj príbeh.

Ocitáme sa vo svete, ktorý vie predpovedať, ktorý deň bude tým posledným v živote. V noci vás prebudí, možno aj neprebudí, telefonát z tzv. Linky Smrti, že vás čaká posledných pár hodín života. Neviete koľko hodín máte, bojíte sa vyjsť na ulicu, aby sa to nestalo tam, nestihnete obehnúť všetkých ľudí, na ktoých vám záleží,... Takto by to asi nemalo byť. Možno áno a možno nie. No aj tak by sme sa mali snažiť, aby každý náš deň stál za to. Nie len kvôli sebe.

Hlavní hrdinovia, Mateo s Rufusom, sa spoznajú na internetovej zoznamke pre podenky nesúcej názov Posledný priateľ. A veruže sa to v tomto priateľstve naozaj hodilo. Spolu sa odhodlávajú robiť bláznivé veci, povzbudzujú sa a snažia sa prežiť, čo najdlhší a najakčnejší najpríjemnejší deň  dúfajúc, že na konci ich žiadna smrť nečaká.

Knižka sa nesie v tajomnom duchu. Chce prezradiť čo najviac z vnútra hlavných hrdinov, ale zároveň mlčí. Predkladá nám nie len Rufusov a Mateov pohľad na ich posledný dobrodružný deň, no popisuje aj osudy iných ľudí žijúcich v mestečku. Čož môže byť síce zaujímavé, no niekedy to pôsobí rušivo popri hlavnej línii a o niektorých osudoch ľudí ani nepotrebujeme zas až tak vedieť. Ale na opis spoločnosti a pravidiel to beriem ako fajn doplnok.

Túto knižku som spočiatku hodnotila ako oddychovú. Pomalšiu ale príjemnú knižku o spoznávaní sa dvoch mladých ľudí. Od začaitku bolo jasné, kam sa ich vzťah dostane. Autor však drží čitateľov v napätí. Celý deň sa producírujú po meste. Prežijú zoskok padákom, prežijú výbuch, prežijú prestrelku,... a predsa čakáte, keby a ako sa to stane. Lapáte po dychu a prosíte, aby oba oznamy od Linky Smrti boli len omylmi a oni dostanú viac času sa spoznať. Je to naozaj neobyčajný príbeh, ktorý nám predkladá nejedno posolstvo. Riskujte a žite naplno. Vyjdite z ulít. A prežite svoj život taký dokonalý ako len pôjde!

Naozaj by som si priala ešte pár ďalších stránok na pokračovanie, aby som videla, ako sa svet zmieril s ich odchodom. Ako sa ich duše zmierili s rozlúčkou. NKNOU je skutočne pretajomnená. Pomalička sa dostáva k tomu, aby odkryla všetko, no zároveň neprezrádza viac, ako je nutné.

Za toto prekvapivo príjemné čítanie by sme sa rady poďakovali sieti kníhkupectiev PantaRhei. Obednávajte tu ;)

- Rony -

Všetky Larine vojny - Wojciech Jagielski (recenzia)

Ďalšia z "absyntoviek", ktorú zhltnete na posedenie.
Jagielski nás čitateľov už hneď na začiatku oboznamuje s históriou, ako postupne národy sa zbližovali, či vzďaľovali. Najskôr nám objasní to, čo sa stalo pred príbehom, ktorý nám neskôr vypovie, aby sme lepšie pochopili kontext a žitie jednotlivých národov, ktorí mali veľa spoločného, ale zároveň aj veľa odlišného.

Vojna neočarí nikoho, kto ju videl a prežil. Vábi len tých, ktorí nevedia, aká v skutočnosti je. (s. 129)

Ocitáme sa v McDonald´s. Hlavná postava tejto knihy, Lara, sedí a vypráva svoj životný osud. Matka dvoch detí. Matka, ktorá sa ich snažila chrániť pred vojnami, utiekla z mesta do údolia, kde vyrastala, aby ich chránila. Počas svojho života sa musela viackrát aklimatizovať a vžiť s prostredím. Keď bola vojna "za dverami", zobrala svoje dve deti do bezpečia. Avšak vojna ich aj tak dostihla...

Lara v McDonald´s hovorí svoj príbeh, od začiatku až po koniec. Ako žila, ako sa spoznala s mužom, ako dopadol ich vzťah, ako porodila dvoch krásnych chlapcov, ako sa ocitla zoči-voči vojne, ako jej chlapci odišli do Európy dúfajúc, že tam nájdu lepší život, ale taktiež rozpráva o tom, ako jej syn odišiel do Sýrie, ako sa radikálne zmenil, ako zmenil svoje zmýšľanie, a či sa jej podarilo ho presvedčiť, aby sa vrátil domov.

"Ani si nevšimneš, ako ti chlapcov preonačia na partizánov, na Arabov. Vezmú ti ich do sveta, na vojnu, a späť sa vrátia až vtedy, keď ich bude treba odprevadiť na onen svet. Až vtedy ich znovu uvidíš." (s. 94)

Lara je veľmi silná, milujúca žena, ochotná pre svoje deti urobiť čokoľvek. Počas svojho života zažila dve čečenské vojny, pred ktorými chcela ochrániť svoje dve deti, no taktiež bola svedkom vojny v Sýrii a toho, ako sa jej deti časom menili a hlavne radikalizovali.

Počas svojho života si prešla mnohým, no stále sa dokázala postaviť na nohy, i keď ju to všetko veľmi poznačilo.
Autor sem-tam vstupuje do deja a vybočuje z neho. Nenecháva hovoriť len Laru, ale ukazuje nám aj "jeho súčasnosť" - ten čas, keď sa stretol s Larou: ako sa správala, ako rozprávala, jej mimiku, reč. Tým pádom si čitateľ môže lepšie predstaviť to, ako Lara pôsobí na ľudí a nielen to, čo nám ona sama povie.

Každý môj čin ich mal od vojny odvrátiť, ale čokoľvek, čo som urobila, ich k nej priblížilo. (s. 130)

Autor v knihe rozoberá nielen príbeh tejto ženy, jej odvahu čeliť vojne, ale zároveň nám ponúka aj náhľad do rôznych národných problémoch, objasňuje nám históriu, náboženstvo a dáva náhľad do života aj iných ľudí.

Ústrednými postavami sú však Lara a jej synovia. Okolo nich sa točí celý príbeh, no autor ho viackrát dopĺňa a vytvára tým celok, ktorý je podložený aj faktami.

Dôležitú linku v diele tvorí cesta do Sýrie, keď Lara chce presvedčiť svojho syna, aby sa vrátil. Už predtým nám autor ukázal, ako sa názory jej synov menili postupne, s kým prichádzali do styku, ako vnímali svet. Jagielski nám taktiež postupne odkrýva zmysel náboženstiev, ale taktiež aj rozdielnosť veriacich. To, že sa delia na tých, ktorí si myslia, že smrť je vykúpením, a na tých, ktorí veria, pretože je to ich spása a poslanie.
Veľakrát sa ocitáme aj v problematike, keď niektorí tvrdia, že iní nie sú správni veriaci, pretože nevedia po arabsky a Korán sa nesmie prekladať, pretože je to svätokrádež.

To, čo ona považovala za dobrom, bolo pre neho stelesnením zla. To, čo ona vnímala ako biele, bolo pre neho čierne. Za víťazstvo označoval to, v čom ona videla porážku. (s. 188)

Postupne sa menia nielen názory na vieru či vojnu, ale zároveň aj to, ako sa správajú k matke, ako ju počúvajú a ako vnímajú ostatných ľudí a ich činy.

Táto kniha je teda plná lásky matky k svojim synom, náboženstva, vojen, Ruska, Čečenska či iných národov, minulosti, sĺz, prosieb, bolesti, zničenej krajiny, iného myslenia, beznádeje, zúfalstva, kriku a zároveň aj smrti.

Wojciech Jagielski vytvoril dielo, ktoré sa vás dotkne a vytvorí akési prázdne miesto vo vašej duši. Všetky udalosti či názory, či čokoľvek iné, vždy vysvetlí a vyhýba sa "hluchým miestam". Všetko v tejto knihe má svoje miesto a nič neostane skryté pre čitateľa.

Posledné slová na záver: silný príbeh, ktorý vás zasiahne na tých správnych miestach, snaží sa aby, čitateľ našiel cestu k Lare a jej príbeh ostal napomenutím, že niekde existuje žena, ktorá toho zažila až príliš...

"Je to tu strašné," zašepkala Lara s pohľadom upretým na krajinu za oknom.
"Čo to hovoríš? Ja som až tu pocítil, že žijem," ozval sa z predného sedadla Šámil.
"Skutočné peklo na zemi..." dodala, akoby ho nepočula.
"A ja sa chystám odtiaľto rovno do neba." (s. 169)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.

ZlatovláSSka - Michaela Ella Hajduková (recenzia)

Ten režim nám vzal viac, ako sme si mysleli, ako sme si chceli pripustiť, ako by sme boli ochotné dovoliť! (s. 393)

Asi pri každej vojnovej knihe si hovoríte: Je ešte vôbec niečo, čo ešte nebolo spracované?
A po každom prečítaní zistíte, že ešte stále sú veci, ktoré vám dokážu vyraziť dych a vnímať prítomnosť a charakter ľudí úplne odlišne.
Síce táto kniha je fiktívna, no reálne fakty v nej sú, a presne o to je to desivejšie.

ZlatovláSSka je príbeh z 2. svetovej vojny, ktorý vyšiel Michaele Elle Hajdukovej. Nie je to jej prvá kniha s tematikou vojny, takže už to je pre čitateľov veľké plus, pretože autorka sa v tejto tematike musí orientovať. I keď sú isté obavy, či dokáže priniesť niečo nové, tak verte mi, dokáže.

Táto kniha s viac ako 400 stranami skrýva v sebe veľmi silný a zároveň veľmi hrôzostrašný príbeh. ZlatovláSSka - Sanna, je obyčajná Nemka. No ako obyčajná?
Je krásna, má árijské črty, ktoré by jej mali zabezpečiť krásny život, no skrýva v sebe niečo, čo je veľmi lákavé pre Ríšu a jej fungovanie.
Jej život sa mení, spoznáva pravú tvár svojich kamarátov, susedov, rodiny. Jej život sa stáva zo dňa na deň utrpením a musí sa vyrovnať so všetkým, čo sa jej dostane pod nohy. Život, smrť v tých najhorších podobách.

My dve sme mali byť nepriateľky, ako oheň a voda, lebo ktosi sa rozhodol, že je menejcenná. Mala som ju rada ako sestru. Aj vyzerala ako moja sestra, ale jej krv ju, hoci taká istá červená ako moja, radila na opačnú stranu. (s. 108)

Nie však fyzická bolesť, ktorú jej spôsobujú lekári, ale hlavne psychická bolesť jej ťaží vnútro a robí s ním kotrmelce. Je svedkom smrti, sterilizovania žien, deflorovania, svedkom desivých úsmevoch, krivdy, mesta a krajiny, ktorá sa veľmi zmenila a ľudia nie sú takí, akí bývali.

Všetko toto formovalo jej psychiku a snažilo sa ju zahnať do úzkych a zničiť v nej všetky ideály na šťastný život. Keby však nebola ochotná bojovať, do jej života by nebol vstúpil Gabriel, ktorý by po ňu šiel hoci aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel...

*

Autorka nás priviedla do dvoch svetov súčasne. Ukázala nám aj koncentračné tábory, radikálnu zmenu žitia Židov počas 2. svetovej vojny, ale taktiež sme nazreli do secesných priestorov Freyjiných kúpeľov, do okolia ľudí, ktorí boli pre Ríšu tí správni a dobrí.

Chcem zomrieť, Sanna, myslíš si, že keď sa budem za to modliť, dá mi Boh smrť? (s. 310-311)

Skvele vykreslila každý jeden z týchto svetov a ponúkla čitateľovi množstvo pocitov, situácií, emócií. Od zúfania, plaču, smútku, prosieb, až po nádej, lásku, úsmevy či odvahu.

Na 400 stranách autorka rozobrala množstvo postáv. Odvážne židovské dievča Rivku, ktorá bola pre Sannu najlepšou kamarátkou. Nilsa, ktorého pravý charakter nám autorka ponúkala vo viacerých situáciach a vykreslila až na konci, Marianne, ktorá riskovala príliš veľa, ale nestratila sa v nej ľudskosť, ktorá zmizla v srdci jej manžela, Gabriela, ktorý bol svetlom v tme a množstvo ďalších osôb, ktoré boli skvelo vykreslené, symbolizovali nádej, vieru v ľudskosť, ale aj beštiálnosť a zákernosť.

Nedá sa opísať každú postavu, ktorá sformovala dej, ale každá do neho jednoznačne skvele zapadala. Autorka nič nenechala na náhodu, dej bol retrospektívny, pomaly nám odkrývala tajomstvá, dôležité udalosti a postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu v Sanninom živote.

Mám strach, Gabriel. Obrovský strach z budúcnosti. (s. 314)

Zachytila minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť. Na konci nechala čitateľa, nech si domyslí záver a tým dala priestor na jeho fantáziu.

Dej bol plný násilia, plaču, nezmyselností či zverstiev, ale autorka ich striedala nádejou, láskou, pochopením a odvahou, ktoré nechýbajú v žiadnej knihe s vojnovou tematikou.

Autorka teda vytvorila hodnoverné dielo, ktoré vám vyrazí dych, nebudete stíhať sa čudovať a zasiahne vás na najslabších miestach, donúti vás plakať, ale stále dúfať a veriť v "zázraky". Nie vždy všetko dopadlo podľa predstáv, ale ako aj vojna, ani životy našich hrdinov neboli príliš radostné a všetko zanechalo svoju daň.

To, že je kniha fiktívna, vôbec nemení fakt, že je napísaná veľmi reálne, veľmi emotívne a autorka dokáže narábať s jazykom, postavami a dejom. Rozhodne je to jedna z tých kníh, ktoré vám nedajú spať, budete na ne stále myslieť a ďakovať, že ste takúto dobu nezažili, pretože tí, ktorí ju zažili, si zaslúžia viac ako len obdiv.

"...nepoznám nie a nedá sa. Moje hranice sú flexibilné. Verím vo vodcove ideály a urobím všetko pre blaho budúcej Veľkonemeckej ríše. A ty, moja krásna Sanna, mi v tom pomôžeš. Dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Gute nacht." (s. 261)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knihu zakúpite tu.

Bowie: Ilustrovaný životopis - María Hesseová a Fran Ruiz (recenzia)

"Som tu, aby ste pochopili svoje miesto vo vesmíre. Nie ste nič viac ako deprimovaní pokrytci. Tvoje pocity a tvoje priania ťa desia, rovnako ako celý tvoj druh, ale ja vás navždy zmením: nezamýšľam vás urobiť lepšími ani čistejšími. Chcem vám iba otvoriť myseľ a ty budeš môj posol." (s. 50)

Nie som fanúšičkou Davida Bowieho, zrejme som nepočula ani jednu jeho pieseň a ak aj áno, nebolo to nič pre mňa, no po tejto knihe som sa stala určite jeho fanúšičkou - fanúšičkou jeho osobnosti.

Neviem, do akej miery táto kniha odráža Davidove myšlienky, ale nejaký ten základ tam určite musí byť, a preto môžem povedať, že David je rozhodne zaujímavá osobnosť, nielen ako umelec, spevák.

Hneď na začiatku máme dôležité roky Davidovho života pekne pokope a pri každom je aj napísané, čo formovalo jeho osobnosť do takej miery, že ten rok je pre neho dôležitý.
Už teda na začiatku si môžeme vytvoriť aký-taký obraz tohto umelca, jeho život, vzťahy či dokonca pády.

"Cítil som sa teraz omnoho slobodnejší. Potreboval som iba jedno pozitívne rozhodnutie, aby som sa vrhol do toho, čo som jednoducho robiť chcel. Nie to, čo sa očakávalo od Bowieho alebo ktoréhokoľvek z jeho chameleónových postáv." (s. 82)

Kniha mapuje Davidov život od narodenia. Je písaná v prvej osobe a tým dáva nám čitateľom väčší priestor sa vcítiť do jeho postavy a snažiť sa pochopiť jeho činy či dokonca prežívať jeho slávu, pomätenie, uvedomenie tak, akoby sme to prežívali aj my.

Bowie sa zdá komplikovaný nielen ako umelec, ale aj ako človek. V tejto knihe nazrieme do jeho duše - duše umelca, ale aj duše obyčajného zamilovaného človeka, človeka, ktorý si chce užívať, človeka, ktorý sa cíti zodpovedný za svojich milovaných, človeka, ktorý sa snaží prežiť a byť slávnym.

V celej knihe sa nachádzajú kontrasty tejto osobnosti. David ako milovaný otec, muž, človek, ktorý sa zamýšľa nad životom, chce žiť slušne, ale zároveň človek, ktorý je zbláznený do hudby, do života a snaží si ho užívať plnými dúškami.

"Hneď ako sa rozhodneš rozpoznať, čo sa schováva za mojím tieňom, budem už znovu prevtelený." (s. 17)

Niet teda pochýb o tom, že autori tejto publikácie verne zachytili jeho osobnosť, sprostredkovali nám dôležité dátumy, roky, situácie jeho života, ukázali nám nielen jeho správanie navonok, ale odkryli nám (v rámci možností) zaujímavú vnútornú "schránku" Davida, ktorý si v živote prešiel hocičím, no stále dokázal bojovať a nevzdávať sa. Drogy, cigarety, nevydarené vzťahy, nevydarené spolupráce, choroby sa ho bezprostredne týkali, no jeho život bol aj tak veľmi naplnený a nebol jednotvárny. Každý deň bol farebný a David si z každého dňa dokázal odniesť to, čo potreboval pre svoj rozvoj a vnútornú pohodu.

Nielen táto pozitívna stránka Bowieho života je rozpracovaná v tejto knihe, ale aj tie menej šťastné chvíle. Smrť blízkych ľudí, infarkt, prenasledovanie akýmsi "tieňom", schizofrénia, nedostatok pochopenia, bulvár, stavy úzkosti a pod.

"Objavil som v sebe veľký kus slobody tým, že som prijal život taký, aký je, a nehľadal som vzdušné zámky, ktoré by si dodali istotu, o ktorej som si myslel, že ju potrebujem viac ako ostatní." (s. 120)

Celé toto dielko je navyše spestrené dokonalými ilustráciami, ktoré z neho robia nielen zaujímavejšie dielo, ale aj dielo, ktoré si získa vaše srdce a pôsobí na vaše city.

Ak aj nie ste fanúšikom Davida Bowieho (ako napríklad ja), tak táto kniha nebude pre vás o nič menej hodnotná ako pre jeho fanúšikov. Ak sa vám nebude páčiť jeho hudba, tak jeho osobnosť má niečo určite v sebe, čo vás prinúti rozmýšľať, chápať a obdivovať.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu zakúpite tu.

Havraní kráľ - Maggie Stiefvater (recenzia)

Dúfam, že vy všetci ste fanúšikmi Raven Boys. Ak ste ešte nepodľahli, tak to príde. Pretože tu ste na mieste nadšenia. Viete už predsa, že tieto knižky chytili za srdiečka už tisícky čitateľov a ja sa netrhám od davu.  Pokiaľ ste  prišli až k tejto časti a ak aj ešte stále váhate, tak za mňa je táto séria nejalepšia, čo som kedy čítala. A eštš taký bonus... posledná časť je najlepšia zo všekých ;)

Štýl autorkninho rozprávania sa nelíši od knižiek predtým, avšak príbeh naberá rýchly spád v tomto poslednom rozuzlení. Čakáte na záver s ohňostrojmi a viete, že posledná stránka vám zlomí srdce, pretože, úprimne, tieto knižky sú závislosťou. Táto knižka bola dlho očakavaným finále a naozaj sa všetky tie stovky stránok oplatili prečítať.

Tento príbeh je jedninečný a nájdete v ňom ďaleko viac ako len do zúfalstva siahajúcu túžbu po pátraní po nevypátrateľnom. Odkrýva nenahraditeľnosť a silu priateľstva, strach a vášeň, všetky druha lásky aj sny a obavy. Tieto knižky vás chytia od prvého slova až po to posledné.

K forme... možno trošku hlúpe postrehy/fakty... knižka je už na dotyk výnimočná. Kto by ste na prvý pohľad tipli, že knižka má cez štyristo strán?? Je to však tak. Stránky sú tenunké, jemnunké a príjemné na dotyk. No a obálka, tá vám musela predsa vyraziť dych. Je totálne dokonalá.

Je úžasné sledovať, ako vám každá postava postupne prirastá k srdiečku. Napríklad taký Ronan. V prvej knižke by som ho najradšej uškrtila a v tejto...? Čakala som len na to, kedy sa opäť objaví. Spolu s Adamom, ktorý sa už konečne začal chovať normálne :D Gansey ma v tejto knižke zaujímal asi iba z toho uhlu, kde bolo vyzdvihnuté to, že práve on je ,,vodca" havranov a hlavne... Bluein bozk ho mal zabiť. Logicky... v tejto knižke. Aj tak som však mala pocit, že táto knižka Ganseyho opisuje nejako zriedkavejšie. No a tiež mi v nej chýbal Noah.

To bolo však geniálne na týchto knižkách. Že každá časť dokázala písať o niekom inom a neprestala byť záživná.

Všetky vyvŕbenia situácii ma presvedčili o tom, že nech by Maggie v knižke napísala čokoľvek, tak jej to zhltnem. Aj keby Blue jedla na raňajky štyri žaby, tak by to celé bolo skvelé.

Všetko to napätie, prúd otázok vo vašej hlave, scenáre šťastného konca,... všetko to a oveľa viac. Dynamickosť je slabé slovo oproti tomu, čo ponúka táto knižka. Srší všetkým možným cez hrôzu, nedočkavosť, rozcítenosť až k výbuchu pocitov na konci.

Za mňa... dám za ňu ruku do ohňa. A bude mi chýbať tento odvážny príbeh plný... všetkého. 💗

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly. Objednávajte tu.

- Rony -

Nočný lov - Robert Bryndza (recenzia)

Nie je pripravená nechať ho odísť. A obávala sa toho dňa, keď už pripravená bude. (s. 90)

Ďalší skvelý prípad v podaní Eriky Fosterovej, šéfinšpektora.

Ako sme sa mohli dočítať už v prvej časti, Erika má svoje tajomstvá, ktoré autor nám zvýraznil a vysvetlil aj v tejto časti, čiže ak začnete touto knihou, nebude to žiaden problém.

V tejto časti sa opäť ocitáme v temnej atmosfére, medzi opismi násilia a vrážd. Bryndza vo svojich knihách nenecháva nič na náhodu a jeho postavy majú svoje črty, svoj charakter, ktorý sa nám autor snaží čo najlepšie priblížiť.

Človek musí často niekoho naštvať, aby sa dobral pravdy. (s. 341)

Ocitáme sa na mieste vraždy, kde obeť je vážený lekár, ktorého našla matka zviazaného, na hlave mal vreco, bol udusený a nahý. Spoločne s postavami sa dostávame do prípadu, vyšetrujeme, spoznávame rôzne charaktery, tajomstvá postáv a vytvárame si približnú predstavu a snažíme sa prísť na to, kto za to môže.

Následne sa však nájde ďalšia obeť, ktorá je zabitá približne rovnako a tak sa Erika spolu s kolegami stáva súčasť nebezpečnej hry sériového vraha, ktorý možno začne sledovať aj ju...

*

Ako som už spomínala vyššie, Bryndza vie vytvoriť veľmi reálne postavy, ktoré sú rôzne, majú rôzne charaktery, rôznu orientáciu a rôzne problémy. Každá z postáv má svoj údel vo svete, čím sa približujú reálnym postavám. Autor nenecháva nič nevypovedané a viackrát aj situácie objasňuje, čo nám čitateľom dáva veľký priestor v tom, ako môžeme knihy čítať. 

Štýl písania je veľmi dobrý, preklad hodnotiť nemôžem, ale v slovenskom texte sa nachádza dosť veľa chýb, ktoré trošku brzdia chod knihy, no zážitok z nej určite nezmenia.

Moja nenávisť zosilnela a premenila sa na niečo veľkolepé, čo budí obdiv. (s. 147)

Bryndza je jeden z autorov, ktorý nepíše "brutálne" scénky, ale dokáže vás zmiasť psychológiou postavy a všetkými vnútornými démonmi, ktoré do detailov opisuje. 

Musím priznať, že táto časť mi prišla od jednotky trošku slabšia, trošku predvídateľnejšia, i keď musím uznať, že mi autor viackrát vyrazil dych.

*

Nočný lov je kniha plná násilia, tajomstiev, vyrovnávania sa so skutočnosťou a hlavne minulosťou, hľadania pravdy a výkrikov o pomoc.

Sériový vrah je vykreslený podrobne, autor nám ponúka viaceré vysvetlenia jeho činov, čitateľa nenechá ani na chvíľku vydýchnuť.

Určite Nočný lov odporúčam každému, kto miluje trilery. Do deja sa dostanete veľmi rýchlo, autor aj napriek tomu, že dej rozpíše na viac ako 400 strán, si dokáže udržať vašu pozornosť a priniesť vám príbeh, za ktorým je vždy niečo viac.

Chýbalo jej, že sa nemá s kým porozprávať, že nemá nikoho, kto by ju priviedol na iné myšlienky. Má len štyri holé steny, ktoré na ňu padajú. (s. 256)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Grada. Knihu si zakúpite tu.

Patrick Melrose: Zlá správa - Edward St. Aubyn (recenzia)

Ako by s tým niekedy mohol prestať? Bola to láska. Bol to návrat domov. Bola to Itaka, koniec blúdenia po rozbúrených vodách. (s. 214)

Druhé pokračovanie obľúbenej románovej série o Patrickovi Melrosovi, ktorá sa stala predlohou pre úspešný seriál, sa dostalo ku mne a ja som z neho viac ako len nadšená.

Tentokrát sa dostávame o trošku rokov vpred  (prvá kniha sa odohrávala, keď bol Patrick malý), Patrick je už dospelý, mladý muž, závislý na drogách a odlieta do New Yorku pre popol svojho otca.
Ako každý človek závislý na drogách, hľadá v uliciach New Yorku potrebnú dávku a dostáva sa až na úplne dno, v stave šialenstva stojí na hrane priepasti, ktorú vytvorila minulosť a postupne nám odkrýva svoj život či myšlienky.

*

Autor opäť zas vytvoril veľmi čitateľnú knihu, ktorej stránky sa prevracajú akoby samé. Hlavnou postavou síce bol v obidvoch knihách Patrick, no v tomto druhom dieli už získava väčší priestor a čitateľ sa dokáže dostať do jeho hlavy, snažiť sa ho miestami pochopiť a spolu s ním sa dostáva do stavu šialenstva, ktoré autor napísal viac než realisticky.

"Nikdy nestrácam kontrolu," povedal, "iba skúšam jej hranice." (s. 95)

Zlá správa je výnimočná nielen v tom, že opäť sa dostávame do sveta britskej smotánky, ale aj do sveta, v ktorom "vládnu" drogy.
Patrickove vnútorné stavy a rozorvaná osobnosť je v tejto knihe opísaná do detailov, abstinenčné príznaky či príznaky po použití drog sú príliš reálne a miestami som mala pocit akoby som sa stotožnila s hlavnou postavou a cítila som všetku tú beznádej, šialenstvo a bolesť.

Čitateľ si teda veľmi rýchlo dokáže nájsť cestu k hlavnej postave, ktorej správanie je neľútostne opísané, cíti každý vpich do kože, beznádej a rozorvanosť postavy.

Bola to zlá správa? Skôr bude potrebovať všetku odvahu, aby sa neroztancoval na ulici, aby sa neusmieval príliš naširoko. (s. 10)

I keď sa táto kniha zaoberá vnútorným svetom postavy, autor si nájde pomedzi situácie priestor aj na vysvetlenie deja, na priebeh udalostí, ktoré sa stali pred pár rokmi, ako žil David, ako sa správal k svojmu synovi od udalosti, ktorá bola opísaná v prvej knihe, ako si hľadali k sebe cestu a ako skončil ich vzťah.

Zlá správa je plná drog, opisov, snobstva, ale zároveň aj spodiny. Autor vytvára svet, v ktorom nie je všetko len dobré, ale aj zlé. Ukazuje nám kontrastnosť postáv, priestoru a situácií. Necháva čitateľa v napätí, ako to celé skončí. Každou knihou vytvorí niečo originálne a vy ste potom zmätení, pretože vás čakajú ďalšie diely a neviete si predstaviť, čo autor vymyslí ďalej.

"Každý si nesieme svoj kríž."
"Áno? Ty si nesieš aký?"
"Teba," zasmiala sa Debbie. (s. 128-129)

Kniha sa číta rýchlo, aj napriek háklivej téme si získa vašu pozornosť, reálne opisy, smútok či vyslobodenie, komplikovaná povaha Patricka si získajú vaše srdce a vám neostáva nič iné, len čakať na ďalší diel.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.