ZlatovláSSka - Michaela Ella Hajduková (recenzia)

Ten režim nám vzal viac, ako sme si mysleli, ako sme si chceli pripustiť, ako by sme boli ochotné dovoliť! (s. 393)

Asi pri každej vojnovej knihe si hovoríte: Je ešte vôbec niečo, čo ešte nebolo spracované?
A po každom prečítaní zistíte, že ešte stále sú veci, ktoré vám dokážu vyraziť dych a vnímať prítomnosť a charakter ľudí úplne odlišne.
Síce táto kniha je fiktívna, no reálne fakty v nej sú, a presne o to je to desivejšie.

ZlatovláSSka je príbeh z 2. svetovej vojny, ktorý vyšiel Michaele Elle Hajdukovej. Nie je to jej prvá kniha s tematikou vojny, takže už to je pre čitateľov veľké plus, pretože autorka sa v tejto tematike musí orientovať. I keď sú isté obavy, či dokáže priniesť niečo nové, tak verte mi, dokáže.

Táto kniha s viac ako 400 stranami skrýva v sebe veľmi silný a zároveň veľmi hrôzostrašný príbeh. ZlatovláSSka - Sanna, je obyčajná Nemka. No ako obyčajná?
Je krásna, má árijské črty, ktoré by jej mali zabezpečiť krásny život, no skrýva v sebe niečo, čo je veľmi lákavé pre Ríšu a jej fungovanie.
Jej život sa mení, spoznáva pravú tvár svojich kamarátov, susedov, rodiny. Jej život sa stáva zo dňa na deň utrpením a musí sa vyrovnať so všetkým, čo sa jej dostane pod nohy. Život, smrť v tých najhorších podobách.

My dve sme mali byť nepriateľky, ako oheň a voda, lebo ktosi sa rozhodol, že je menejcenná. Mala som ju rada ako sestru. Aj vyzerala ako moja sestra, ale jej krv ju, hoci taká istá červená ako moja, radila na opačnú stranu. (s. 108)

Nie však fyzická bolesť, ktorú jej spôsobujú lekári, ale hlavne psychická bolesť jej ťaží vnútro a robí s ním kotrmelce. Je svedkom smrti, sterilizovania žien, deflorovania, svedkom desivých úsmevoch, krivdy, mesta a krajiny, ktorá sa veľmi zmenila a ľudia nie sú takí, akí bývali.

Všetko toto formovalo jej psychiku a snažilo sa ju zahnať do úzkych a zničiť v nej všetky ideály na šťastný život. Keby však nebola ochotná bojovať, do jej života by nebol vstúpil Gabriel, ktorý by po ňu šiel hoci aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel...

*

Autorka nás priviedla do dvoch svetov súčasne. Ukázala nám aj koncentračné tábory, radikálnu zmenu žitia Židov počas 2. svetovej vojny, ale taktiež sme nazreli do secesných priestorov Freyjiných kúpeľov, do okolia ľudí, ktorí boli pre Ríšu tí správni a dobrí.

Chcem zomrieť, Sanna, myslíš si, že keď sa budem za to modliť, dá mi Boh smrť? (s. 310-311)

Skvele vykreslila každý jeden z týchto svetov a ponúkla čitateľovi množstvo pocitov, situácií, emócií. Od zúfania, plaču, smútku, prosieb, až po nádej, lásku, úsmevy či odvahu.

Na 400 stranách autorka rozobrala množstvo postáv. Odvážne židovské dievča Rivku, ktorá bola pre Sannu najlepšou kamarátkou. Nilsa, ktorého pravý charakter nám autorka ponúkala vo viacerých situáciach a vykreslila až na konci, Marianne, ktorá riskovala príliš veľa, ale nestratila sa v nej ľudskosť, ktorá zmizla v srdci jej manžela, Gabriela, ktorý bol svetlom v tme a množstvo ďalších osôb, ktoré boli skvelo vykreslené, symbolizovali nádej, vieru v ľudskosť, ale aj beštiálnosť a zákernosť.

Nedá sa opísať každú postavu, ktorá sformovala dej, ale každá do neho jednoznačne skvele zapadala. Autorka nič nenechala na náhodu, dej bol retrospektívny, pomaly nám odkrývala tajomstvá, dôležité udalosti a postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu v Sanninom živote.

Mám strach, Gabriel. Obrovský strach z budúcnosti. (s. 314)

Zachytila minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť. Na konci nechala čitateľa, nech si domyslí záver a tým dala priestor na jeho fantáziu.

Dej bol plný násilia, plaču, nezmyselností či zverstiev, ale autorka ich striedala nádejou, láskou, pochopením a odvahou, ktoré nechýbajú v žiadnej knihe s vojnovou tematikou.

Autorka teda vytvorila hodnoverné dielo, ktoré vám vyrazí dych, nebudete stíhať sa čudovať a zasiahne vás na najslabších miestach, donúti vás plakať, ale stále dúfať a veriť v "zázraky". Nie vždy všetko dopadlo podľa predstáv, ale ako aj vojna, ani životy našich hrdinov neboli príliš radostné a všetko zanechalo svoju daň.

To, že je kniha fiktívna, vôbec nemení fakt, že je napísaná veľmi reálne, veľmi emotívne a autorka dokáže narábať s jazykom, postavami a dejom. Rozhodne je to jedna z tých kníh, ktoré vám nedajú spať, budete na ne stále myslieť a ďakovať, že ste takúto dobu nezažili, pretože tí, ktorí ju zažili, si zaslúžia viac ako len obdiv.

"...nepoznám nie a nedá sa. Moje hranice sú flexibilné. Verím vo vodcove ideály a urobím všetko pre blaho budúcej Veľkonemeckej ríše. A ty, moja krásna Sanna, mi v tom pomôžeš. Dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Gute nacht." (s. 261)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knihu zakúpite tu.