štvrtok 25. februára 2021

Niečo iné ako navždy - Justin A. Reynolds (recenzia)


Jednou z krásnych výhod čítania je to, že môžete zažiť čokoľvek nereálne, na pár stranách sa ponoriť do príbehu, ktorý by ste si niekedy priali zažiť aj vy sami. Jeden taký ponúka aj kniha Niečo iné ako navždy.

Predstavte si, že sa vám v ničom až tak veľmi nedarí, vždy je všetko "takmer". Máte síce úžasných priateľov, ale takmer ste vyznali lásku najúžasnejšej osobe, ktorú poznáte, no ona stihla nájsť si tú svoju najúžasnejšiu osobu. 
A potom jedného dňa stretnete naozaj tú svoju pravú lásku, s ktorou vám všetko vychádza... Teda možno je tam isté "takmer".
No potom sa to aj tak pokazí, pretože vaša láska zomrie... 

"...Túžim byť s tebou až do konca svojho krátkeho života. Ráta sa to ako ospravedlnenie, keď ti poviem, že zo všetkých ľudí na svete si jediný, s kým chcem stráviť svoje doslova posledné chvíle na zemi? Viem, že je to čudné. Veď sa ani poriadne nepoznáme. Nie? Jedno však viem, Jack - a je mi jedno, či tomu ostatní rozumejú. Viem, že to vieš aj ty. Viem, že..." (s. 103)

A vy sa vrátite v čase a snažíte sa jej pomôcť, pretože veríte v to, že keď dostanete toľko šancí, tak sa niečo zmeniť musí. A "takmer" vás neuspokojí... Budete skúšať dovtedy, dokým niečo nezmeníte... Ale môžete zmeniť minulosť bez toho, aby to nemalo dopad na iných ľudí? Čo ak jedného človeka zachránite, no pritom ďalších stratíte? Koľko šancí musíte získať, aby ste prišli na to, ktorá cesta je tá správna? Koľko bolesti musíte prežiť, aby ste dosiahli šťastie? A stojí to vôbec za to? Je možné niečo zmeniť?

Justin A. Reynolds vytvoril pozoruhodnú publikáciu, ktorá zachytáva životy mladých ľudí s ich typickým tínedžerským slovníkom a problémami - či už ide o nepochopenie zo strany rodičov, hľadanie cesty k nim, prvá láska, úcta, priateľstvo a nádej.

Nič dobrého v živote nepríde len tak. Každý deň sa pre to musíš rozhodnúť znova a znova. Povedať si, že zostaneš, že sa budeš ďalej snažiť, že budeš ľúbiť a pokračovať v tom, čo si si vybral. (s. 213)

Jack je večným smoliarom, avšak čoraz viac sa z neho stáva spontánny človek - tým, že cestuje časom a mení niektoré udalosti či slová v deji, postupne sa mení jeho osobnosť, nadobúda skúsenosti, uvedomuje si, čo môže a nemôže robiť, aký dosah majú jednotlivé slová či činy, snaží sa všetko napraviť a tým, že neustále dostáva novú šancu, sa poučí a vie ďalej tieto vedomosti zužitkovať a venovať im pozornosť, aby to zas nepokazil.

Príbeh dvoch ľudí, ktorí si našli k sebe cestu, i keď ich láska nie je úplne zobrazená, ide o zachytenie rovnakého časového úseku, rovnakých udalostí, avšak vždy sa niečo zmení a má to iný výsledok, teda aspoň pre niektoré osoby. Zároveň nemáme možnosť nahliadnuť hlbšie do psychického prežívania všetkých postáv - postava Kate je zaobalená iba v akomsi ideáli, ktorý hlavný hrdina buduje okolo nej.

"Zvláštne je, že v nemocnici ti vždy povedia, aby si označil intenzitu bolesti na stupnici od jeden do desať. Nikto sa však nepýta na bolesť tu," Kate ukáže na svoju hlavu, "alebo tu," ukazovák jej skĺzne k hrudi a prejde ním zľava do stredu. "Na tú nestačí žiadna stupnica." (s. 207)

Napriek tomu sa nachádzajú v knihe aj iné témy ako cestovanie v čase za láskou, aby sa odvrátila jej smrť, a to hlavne snaha pochopiť, prečo rodičia robia to, čo robia; vyrovnávanie sa mladého muža či chlapca so životom a potreba nájdenia správnej rovnováhy; strach z odmietnutia od vlastného syna, keď sa život rozhodol vybrať iným smerom, akási hanba, ktorá núti postavu stáť na jednom mieste a nekonať. A mnoho ďalších skrytých príbehov, ktoré sa v každej časti menia a aké dopady majú tieto zmeny na ne.

Niečo iné ako navždy mi prišla ako výborná ya kniha, ktorá má zaujímavú tému, hlbšie myšlienky - či na lásku, na druhé šance, či na to, ako naše činy vplývajú na iných ľudí a hlavne to, keby máme možnosť zmeniť minulosť, ako by to dopadlo, ako dlho by trvalo, kým by sme prišli na tú správnu cestu, aby sme nikomu neublížili. A či vôbec by sme boli schopní zmeniť minulosť tak, aby napáchala čo najmenej škôd. 

Len jedna vec je horšia ako niekoho stratiť: stratiť ho znovu.
Ľudia vravievajú, dal by som čokoľvek, aby som ju ešte aspoň raz videl a počul jej hlas. Pritom však nemyslia na to, že by o nich museli prísť zase. A že druhý raz to vôbec nie je ľahšie. Práve naopak, je to ešte ťažšie. Omnoho ťažšie. (s. 297)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára