streda 31. marca 2021

Rebecca - Daphne de Maurier // recenzia

Určite ste zaregistrovali príchod tohot knižného fenoménu, minimálne prostredníctvom netlfix filmovej podoby. Slávny staronový príbeh plný zákrut a otočiek, pravdy a lží, šťastia a strastí. 

Filmové obálky ma veľmi nechytajú, a tak ma ani táto na prvý pohľad neočarila. Neviem prečo, jednoducho mi táto popolušková herečka nie je sympatická. 

Možno to bol dôvod, prečo ma neoslovil ani film. Nebol príliš prepracovaný, nudil a vytváral v hlave chaos. Jedná sa o uhladený hollywoodsky príbeh, ktorý síce nemá zmysel, no láka sledovateľov na nálepku romantiky. Najnovšiu filmovú adaptáciu považujem za premrhaný potenciál. Viem si predstaviť, že by tento príbeh vyrazil dych, no toto bola len nejaká light verzia. 

,,Aké šťastie, že horúčku prvej lásky nemožno dostať dva razy, lebo prvá láska je choroba a ťarcha, nech si básnici hovoria, čo chcú."

Dej písaný v retrospektíve otvára dvere jasným záverom už na začiatku knižky. Posledná kapitola vpredu. Jedná sa o vyspojlerovanú ochutnávku, no i napriek tejto preskočenej líniis sa príbeh dostal na napínavú úroveň napätia a prekvapenia. Knižka k začiatku trošku mešká s naberaním na rýchlosti, no postupne nájde stratenú akčnosť a chytľavosť.

Príbeh hlavných hrdinov bol naivný od samotného začiatku. Prirýchlo spadli do manželstva, z ničoho nič sa vybrali na svadobnú cestu s konečnou zastávkou v čarovnom Manderley., ktoré nebolo takou rozprávkou, v akú hlavná hrdinka dúfala. V celej knižke bolo toto miesto opisované s neskutočnou noblesou, ako niečo úžasné, veľkolepé a zázračné, akoby bolo ďalšou postavou, akoby sa s nimi mohlo rozprávať a utešovať nešťastnú mladú nevestu. Všade prítomná atmosféra tohto miesta dotvára pozadie príbehu, ktoré stojí na siahlodlhých opisoch a tajomnej romantickej zápletke.

Knižka oplýva množstvom opisov, ktoré niekoho môžu nudiť a iného dostať do úžasu. boli živé, dynamické, zameriavali sa na detail a dopriali tak čitateľovi aj prepracovanú pomyselnú vizuálnu stránku. Ožilo tak kúzlo doby, ožila atmosféra anglického vidieka.

,,Dospelá myseľ vie klamať s pokojným svedomím a veselou tvárou"

Hlavné postavy pôsobili ponuro. Pán de Winter bol šarmantný mladý, očividne aj úspešný a známy, tajomný a sebecký muž, ktorý nenašiel iskru ani v začiatkoch jeho romániku s mladým neskúseným dievčaťom, ktoré nepozanlo svet. Dievčaťom, ktoré nemá meno a ktoré sa skrýva do kúta, pretože krutosť Manderley a jeho obyvateľov ju prenasledovala na každom kroku. Nepatrila na to miesto, no nijako sa nevzoprela, nedupla si, neukázala im, kto je teraz novou pani domu. Zostala bez akcie, len nemo prijímala nemilé urážky aj od vlastného manžela. Nechala nepríjemnú komornú porovnávnať ju s predchádzajúcou manželkou, nechala sa postaviť do pozície ,,tej horšej", pretože sa nijako nebúrila a nesnažila sa túto mienku v ich očiach zmeniť. Bola vykreslená ako tieň, škaredé kačiatko, náhrada.

,,V tú noc som ronila horúce slzy mladosti, akými som dnes nevedela plakať... s tvárou zúfalo zahrabanou vo vankúši."

Na aktuálne popriškolské čítanie dosť ťažké čítanie, a to hlavne kvôli nemotivujúcej hlavnej hrdinke. Nemyslím si, že knižka je pre každého. Táto knižka delí čitateľov na niekoľko skupín, pretože nie je jednotvárna a nekopíruje žiadny predpoklad romantiky či drámy. Považujem ju za šialený mix všetkého, čo si dokážete predstaviť a doteraz celkom neviem, do ktorého tímu patrím. Knižka ma zaujala svojim príbehom a cestou. No hlavní hrdinovia boli síce sympatický a skutoční, no nikam sa neposunuli a nijako ma bližšie neslovili. Opisy ma nudili, avšak boli živé a krásne vykresľovali pozadie príbehu. Som na hrane. Nie som úplne nadšene za, no nie som ani proti. Myslím, že názory čitateľov sú veľmi rôznorodé, no nemôžeme ju vylúčiť s kategórie ,,čitateľský zážitok".

Za knižočku ďakujeme BUXsk. Dajte jej šancu tu.

- Veronika -

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára