Čo je pravda a čo je fikcia?
Valter Vinter je vášnivý spisovateľ, ktorý napísal dokonalú knihu a mal s ňou veľký úspech... Úspech sa však rovná peniaze a Valter sa im čoraz viac oddával, až im úplne podľahol. A to hlavne alkoholu. Po siedmich rokoch sa konečne vracia k písaniu, aby vytvoril dielo, ktoré prekoná aj jeho samotného. Dokázal by však začať sám od seba, keby mu niekto neznámy neposúval najskôr nevinné odkazy, no potom čoraz horšie vyhrážky? A čo vlastne z tohto všetkého je skutočnosť a čo fikcia? Kde je tá pomyselná čiara medzi odžitým a vymysleným? Je možné, aby sa autor stratil vo svojom príbehu a stal sa tak vlastným hlavným hrdinom?
Martin Petro vytvoril pozoruhodnú knihu s množstvom vedľajších motívov a s tým, že čitateľa vie dokonale zmiasť a zo svojho príbehu vyťažiť maximum. Jedno mu však chýba ‒ emocionálnosť. A tým súvisí aj akási uveriteľnosť...
Čitateľ má možnosť nahliadnuť do života, môžeme povedať, stroskotaného spisovateľa, ktorému sa začne vyhrážať verný fanúšik, svoj žiaľ utápa v alkohole, ale zároveň nadväzuje medziľudské vzťahy, i keď aj tie sú neraz problematické: správca, ktorý mu neustále dýcha na krk, pretože chce peniaze za nájom; tajomná krásna žena, ktorá je alebo nie je výplodom jeho fantázie; manažér, ktorý ho oklamal; tajomná suseda, s ktorou vedie siahodlhé dialógy o láske, živote, literatúre a o svojej osobnosti, či kamarát z večierky.

Napriek tomu, že mňa kniha neoslnila a nepriniesla ten úžasný „vau efekt‟, tak musím podotknúť, že čiastkové motívy boli veľmi dobre spracované a aj celá koncepcia diela, i keď ju autor nevyužil dostatočne a nevyhral sa s jazykom tak, ako mohol. Síce je kniha zmesou opisov a metafor, ale akoby aj tie boli miestami navyše. Nadviazanie vzťahu so staršou osobou z rovnakého vchodu, problémy s alkoholom a s vyhrážkami, rečové bariéry, nostalgia za 90. rokmi, ktoré boli plné strachu a mafie, istá dejová línia lásky, náhľad do minulosti, rýchla zmena všetkého naokolo, ľudské charaktery a hlavne ľudská psychika tvoria také to gro celého príbehu.
Hlavný hrdina je zmes textov ‒ či už ide o hlavnú dejovú líniu, alebo o texty z novín či texty pripravovanej knihy a podobne. Táto zmes bola veľmi dobre skombinovaná a nútila čitateľa zamyslieť sa, nad všetkým popremýšľať. No v istých momentoch táto autorova „všehochuť‟ bola mätúca a odrazu tam bolo toho príliš (stávkovanie, násilie a podobne).
V konečnom dôsledku kniha nie je zlá, je čitateľná, zaujímavá a poriadne mätúca, čo je ale pozitívum, pretože autor sa vyhral nielen s postavami, ale aj s čitateľom. Jej hlavný problém tkvie iba v tom, že na čitateľa nezapôsobí to, čo číta, nijakým spôsobom v ňom nevzbudí emócie a to, na čo celý dej čaká, ho nakoniec neprekvapí. A to, že postava je naozaj nesympatická, umocňuje fakt, že ku knihe musíte pristupovať opatrne, bez očakávaní. Až vtedy dokážete odhaliť jej čaro.
>Sima<
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu kúpite aj na ich stránke. Oficiálne vychádza dnes, 14. 5. 2021.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára