Jedna z najočakávanejších kníh tohto roka, myslím, že nielen pre mňa, ale aj pre rôznych historikov, ľudí, ktorých zaujíma história, ale aj pre obyčajných čitateľov, ktorých táto publikácia zaujala nejakým iným spôsobom. Očakávania boli privysoké a toto zrejme nebude klasická recenzia...
Nie som historička ani človek, ktorý sa zaujíma o históriu v takom meradle, že by som dokázala jednotlivé fakty z knihy vyvrátiť, ale pristupujem k textu ako čitateľ, editor či korektor, takže moja recenzia sa bude odvíjať čisto od štylizácie jednotlivých viet, od zachytenia jednotlivých okamihoch do kapitol a správnom prístupe k textu.
„Boh ochraňuj našu vlasť,‟ pokračoval, „pred tým, že tento muž bude riadiť náš ďalší osud.‟ (s. 195)
Brendan Simms sám seba považuje za človeka, ktorý prináša úplne nový pohľad na Hitlera a jeho pôsobenie v Tretej ríši počas 20. storočia. Toto považujem už za prvú chybu, ktorej sa autor dopustil. Hitler nie je osoba, ktorá by nebola historikmi rozobratá odpredu-odzadu a nielen jedným, ale hneď niekoľkými. Vniesť nový smer do tejto problematiky je buď čisté nepochopenie, alebo bláznovstvo. Niekedy je síce fajn ísť proti prúdu, ale na podchytenie jednotlivých tvrdení treba FAKTY.
Tieto fakty, ako laický čitateľ, ktorý neskúma históriu, neviem potvrdiť, ale čo viem jednoznačne dokázať je to, že autor k textu pristupuje veľmi nezodpovedne. Aj napriek tomu, že sa odkazuje na veľa prameňov, tak aj tieto jeho zdroje nie sú často relevantné, prípadne je z nich vybratá iba jedna časť, ktorá mu vyhovuje, bez kontextu, samozrejme. Autor aj v tejto časti knihy s názvom Poznámky vystupuje veľmi subjektívne. A celá táto biografia sa nesie vo veľmi subjektívnom duchu: ja si myslím, ja to takto chápem, ja to vidím takto... Zdroje sú rôzne, no najviac čerpá z Hitlerových kníh, čo nemôžeme zas brať za relevantný zdroj pri celkovej charakterizácii Hitlerovej osobnosti, veď predsa Mein Kampf je čisto politická záležitosť, ktorej autor dáva do popredia iba svoje myšlienky, ktoré uzná on sám za vhodné. Ďalej sú to rôzne súkromné dialógy, ktoré tiež nemusia byť veľmi dôveryhodné: jedna babka povedala. Potom sú to prejavy a dokonca sa nájdu aj diplomové práce či veľa subjektívnych prameňov, ktoré nie sú nijakým spôsobom dokázateľné. Taktiež sa často vyskytuje veta v zmysle: môžete pozrieť napríklad alebo: pozrite tie a tie strany. Autor teda čitateľa nabáda na konkrétne strany, opäť bez kontextu, a zároveň aj ukazuje istú neistotu, akoby sa bál, že mu prídu na nejakú lož, a tak používa radšej slovo môžete, to, ako s tým textom budete pracovať, je už len na vás.
Z tohto môžem vyvodiť iba to, že autor síce pracuje so zdrojmi, ale často sú to iba subjektívne pramene, ktoré môžu aj dezinformovať. Nemôžem súdiť, nakoľko sa jednotlivé pramene zakladajú na historických udalostiach, ktoré sú skúmané desiatkami rokov rôznymi historikmi, ale môžem súdiť text ako celok, jednotlivé slová, ktoré autor zvolil, a tie teda nevrhajú na knihu najlepšie svetlo.
„Vyhlásiť, že Európa chce dobyť Ameriku,‟ vysvetľoval Hitler, „sa rovná tvrdeniu, že Amerika chce dobyť Mesiac.‟ (s. 444)
Ešte skôr, než sa budem venovať textu v knihe, tak musím rozobrať anotáciu. Opäť autor prináša nové tvrdenia, opäť raz istá nadradenosť a subjektívnosť (toto všetko sa tiahlo celou knihou, celým dejom, do ktorého autor neraz aj siahol svojím komentárom!). Takže, po prvé, Hitler sa počas celej kariéry zameriaval hlavne na anglo-americký a globálny kapitalizmus, než na Sovietsky zväz a boľševizmus. Toto tvrdenie je v knihe spomínané pravdepodobne na každej strane, ale autor toto tvrdenie nikdy nikde nepodložil faktami. NIKDE! Iba sa odkázal na nejaké zdroje, ale nevysvetlil ich, nikde toto tvrdenie neriešil z každej strany, iba si vystrihol pár viet z rôznych Hitlerových tvrdení (ktoré, mimochodom, v texte následne aj protirečil, ale o tom neskôr). Po prečítaní teda vo mne nerezonovali žiadne fakty, nič, čo by podporilo tento názor a mohla som sa ako čitateľ zamyslieť nad Hitlerom. Jediné, čo som z tohto tvrdenia mala, bola frustrácia, neustále opakovanie a zamlčanie faktov.
Po druhé, k tomu sa ani nedá vyjadrovať, ale Hitlerov názor na čistú rasu nebol jednoznačný, pre neho vraj boli Anglosasi niečo viac, pretože nemecký ľud kolonizoval Ameriku či Anglicko, a teda všetky tieto národy majú germánske korene a ľudia v Nemecku sú iba zostatky, o ktorých sa ani neoplatí nič hovoriť. A teraz sa, milí čitatelia, zamyslíme. Pre koho vyvražďoval milióny ľudí, koho zbavoval všetkých práv, pre koho sa snažil získať nové územia? Pre tú bandu hnoja, ktorej vládol? (Pardon za výraz, ale akože, naozaj?!) Nehľadiac na to, že Anglosasov neraz chcel vyvraždiť, aby sa ich zbavil, raz ich obdivoval, obdivoval ich ekonomiku a systém, a potom si zrazu povedal, že sú zbytoční a treba sa ich zbaviť, veď predsa vládnu u nich Židia... Takýchto protirečení je v knihe také množstvo, že je nemožné obsiahnuť všetky slabé miesta tohto textu...
Po tretie, a tu je môj najväčší kameň úrazu, ľudia by sa vraj mali zamerať na Hitlerovu „pozitívnu eugeniku‟, čiže to, že chcel povýšiť nemecký národ (ten národ, ktorý bol podradný) na úroveň britských a amerických rivalov (tých, ktorí mali vo vedení národa Židov). Čiže ľudia by sa mali pozerať na to, ako chcel, aby jeho národ mal isté „slovo‟ vo svete, ale to, že dal príkaz pozabíjať milióny Židov, Slovanov a ďalších xy ľudí, to nie je dôležité, táto jeho vražedná „negatívna eugenika‟ by sa nemala dávať po popredia.
Britské impérium nebolo Československou republikou, ktorú obsadili bez jediného výstrelu, ani Poľskom, ktorého územie si mohli rozdeliť počas prípitkov v Kremli. Kto chcel niečo teraz, musel za to bojovať. (s. 418)
A aby nebolo málo, tak by mali historici a ľudia prehodnotiť Hitlerov životopis a možno aj históriu Tretej ríše, lebo v jednom okamihu bol Hitler bábkou, ktorá nič nerobila, iba zveľaďovala krajinu a príkazy sa diali poza jeho chrbát, ale na druhej strane bol silným vodcom, ktorý vybudoval v Európe a vo svojej najväčšiu vlnu antisemitizmu.
A čo sa týka textu... Nedá sa povedať, že z týchto predchádzajúcich autorových tvrdení sa dá niečo použiteľné napísať, pretože protirečenia, zamlčané fakty, polopravdy a nezmysly sú prítomné v celej publikácii. Kniha sa síce zameriava na Hitlera od detstva, pokračuje cez 1. svetovú vojnu, až sa dostáva k získaniu moci a bojom, ale postupne naberá kniha iba politickú záležitosť, ktorá neprináša nič nové. Ide iba o sumarizáciu jednotlivých bojov, ktoré už dávno poznáme zo škôl. Jediné, čo bolo, aspoň pre mňa, nové, bol pohľad na moslimov, ale aj to sa často autor dostal do protirečenia, takže absolútne netuším, aký mal Hitler k nim vzťah.
Dej textu síce sa zdá ako chronologický, ale autor robí nezmyselné odbočenia, ktoré čitateľa zbytočne mätú. Páčila sa mi línia Hitlerových vzťahov, ale aj tá bola iba z ničoho nič spomenutá, niekedy chýbali detaily, ktoré by ponúkli celistvejší obraz.
Ešte jedno pozitívum táto kniha má, autor ponúkol pohľad na všetko, čo Hitler urobil v rámci krajiny, ako sa zameriaval na život v nej, ale aj aké mal súkromné pohnútky, čo sa týkalo napríklad umenia.
Napriek tomu, že autor ponúkol aj zaujímavé pasáže, ktoré boli neraz úplne mimo celého diania, tak niekedy načrtol zaujímavé myšlienky či napríklad inšpirácie, ktoré viedli k Hitlera k nejakým tvrdeniam, ale aj tak ich vôbec nerozvinul, ostali tam len tak osamote, úplne zbytočne spomenuté, ale budiace v čitateľoch záujem, ktorý ostal nenaplnený. Ako príklad môžem uviesť vety, v ktorých opísal, kým sa Hitler inšpiroval, ale v čom sa inšpiroval, to už čitateľ nemal možnosť zistiť.
Všetko nasvedčovalo tomu, že to bol práve vojnový prístup a samotný konflikt, čo z Hitlera urobila extrémneho rasistu nastaveného proti Poliakom, a nie naopak. Poliaci ho v jeho mysli prinútili, aby s nimi zle zaobchádzal, a nikdy im to nedokázal odpustiť. (s. 381)
Tak, ako som rezignovala na túto knihu, pri ktorej som sa neraz musela vracať pár strán vpred, pretože ma počas čítania vyplo a ďalej som nevnímala text, tak aj pri písaní tejto recenzie mi došla „šťava‟ a už ani nevládzem premýšľať nad tým, čo bolo v tejto knihe zlé, pretože toho dobrého sa dá spočítať na prstoch jednej ruky, toho zlého by sa dalo vymenúvať až kým by sme neprišli o všetky palce.
Brendan Simms vytvoril teda subjektívnu biografiu so zamlčanými faktami, klamstvami, často nerelevantnými zdrojmi, plnú protirečení, zaujatú voči istým tvrdeniam, ktoré nemá ako vysvetliť. Čitateľ má z nej trochu pocit, akoby bol autor zaujatý voči Anglo-Amerike, ktorú dáva neustále do popredia a všetko sa točí iba okolo Britov a Američanov, či teda skôr okolo ich systému a veľkej moci, neprihliada na najväčšie vraždenie v dejinách ľudstva, dokonca ho akoby oblúkom obišiel a v knihe je opísané iba na pár stranách, i keď tvorilo zrejme najpresnejšie vyobrazenie Hitlera a jeho politiky. To, že podceňoval iné národy a robil z Hitlera doslova chudáčika, sa ani nedá komentovať... A tým, že v knihe postupne z Hitlerovho životopisu prešiel na opis bojov, ktoré sa študenti učia na školách a sú úplne zbytočné do knihy takéhoto zamerania, to celé ešte viac pokazil. I keď vlastne... už nič nedokáže na tejto knihe viac pokaziť ako svoju zaujatosť, nepresnosť, irelevantnosť, podceňovanie a popieranie masového vyvražďovania, ktoré malo, vraj, pozitívny zmysel...
... nebola to vojna, ba ani revolúcia, čo stvorili Hitlera, ale mier. (s. 52)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Za účelom overenia si jednotlivých mojich tvrdení si knihu môžete kúpiť aj na ich stránke, aby ste si vytvorili svoj vlastný názor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára