sobota 8. decembra 2018

Vesmír v kvapke vody/Rozhovory s prekliatymi reportérmi - Agnieszka Wójcińska

Absynt svojich čitateľov neustále prekvapuje a tentokrát nám prináša rozhovory s prekliatymi reportérmi. Na prvý pohľad vcelku obyčajná kniha, ktorá zachytáva nejaké náhodné alebo cielené otázky a úprimné odpovede, ktoré by ste si mali prečítať iba preto, lebo vás zaujímajú.

No opak je pravdou a celá táto nenápadná knižočka Vesmír v kvapke vody vás dostane rovnako, akoby ste čítali reportáž.

Ak sa nečudujete, nemáte o čom písať. Ak sa nedivíte, znamená to, že všetko viete.


Autorka nám ponúka rozhovory s dvanástimi reportérmi. Poľskými, ale aj svetovými. S mužmi, ale aj so ženami.
V každom rozhovore spoznáte iný typ osobnosti, iný typ myslenia, zaznamenávania si poznámok, iný pohľad na reportáže, na príbehy, na krajinu.

Každý rozhovor vás zasiahne niečím iným. Dozviete sa viacero návykov zo súkromného života, rôzne pohľady na ľudí, ktorí prežili nejakú masakru, spoznáte ľudí, o ktorých myslení ste sa mohli dovtípiť iba z kníh daných autorov, no tu sa už posúva subjektívny pohľad, ktorý vám reportéri radi sprostredkujú.

Mojou úlohou nie je odsudzovať, resocializovať, vyzývať k dobru alebo spovedi, už len preto, že nemôžem dať rozhrešenie alebo pochopiť jeho pohnútky, neviem, kto je a ako sa stal zločincom.


Nielenže spoznáte osobu reportéra, ale aj jeho tvorbu a tým pádom vás táto kniha presvedčí o to, že daná kniha z edície Prekliati reportéri stojí za to. Sú to rôzne knihy, rôzne reportáže, príbehy. O ľuďoch, čo prežili vojnu, o blízkych, o vraždách, genocíde, transsexuáloch, o väzení, o hľadaní odpovedí a o tajomstvách.

Odkryjú sa pred vami životy podobné tomu vášmu. Prečítate si o ľuďoch, ktorí majú strach, rešpekt, úctu, odvahu, silu, ale zároveň vám priblížia aj niektoré postavy z kníh, ich odvahu, ich silu, ich úctu.

Nemožno písať o všetkom, čo vieme. Nemožno sa uspokojiť s prvými ľuďmi, ktorých stretneme, a s prvými odpoveďami, ktoré počujeme.


Predstavia sa vám dva odlišné póly.
Reportéri, ktorí si zachytávajú poznámky na diktafón, ale aj tí, ktorí ho nepotrebujú.
Reportéri, ktorých životné osudy hrdinov veľmi dostanú, ale na druhú stranu spoznáte aj reportérov, ktorí si dokážu vytvoriť určitý odstup a zaujímajú sa skôr o príbeh.
Tak ako aj hrdinovia v knihách, aj jednotliví reportéri sa k životu stavajú úplne odlišne. Preto je táto kniha dôležitá. Nielenže nahliadnete do krajín sužovaných vojnou, do ľudských duší, ktorí sa museli vysporiadať so životom, ale nahliadnete aj do hlavy človeka, ktorý sa snaží tieto hrôzy zaznamenať na papier a ukázať ich svetu.

To nebolo moje utrpenie. Patrilo im: matkám, ktoré hľadajú kosti svojich synov. A ony tam stáli s kamennými tvárami. Mohol som vari pri nich vzlykať?


Nemôžem tvrdiť, že každý rozhovor mi prirástol k srdcu a každý reportér mi bol sympatický, ale jedno je isté, za všetkými tými úžasnými dielami, literárnymi cenami, výletmi, zúfalstvom, strachom, sa skrývajú silné charaktery ľudí, ktorí dokážu nájsť v sebe odvahu, rozprávať sa s obeťami, ale aj vrahmi, plakať, smútiť, zúriť, zachovať sa neutrálne.

V každom reportérovi spoznáte iný typ osobnosti. Iné záujmy, iné názory, iné myšlienky. No v každom z nich je záujem písať, podať ostatným informácie, zachovať si históriu, hrôzu, ktorá sa deje v našich životoch, možno len pár krajín od nás, pár kilometrov, či metrov, donútia nás zamyslieť sa a skúsiť prijať skutočnosť, či poučiť sa z chýb a viac ich neopakovať.

Po rokoch práce s istotou viem, že sa nesmie písať pre hrdinu. Treba písať pre čitateľa. Pre niekoho, komu chcem čestne a svedomito opísať to, čo som videla, počula, objavila a pochopila.


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knižočku si zakúpite tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára