pondelok 26. apríla 2021

Vyrástla som v gete : Eliska Tanzer (recenzia)


Ľudia, ktorí nikdy nežili na „podpore‟, presne vedia, ako by mali ľudia s peniazmi „z ich daní‟ naložiť. A ľudia s predsudkami posilňovanými médiami vydávajú menšinu, ktorú počuť najviac, za normu namiesto tichej väčšiny, ktorá každý týždeň bojuje o to, aby sa udržala nad vodou. Zistila som, že je márne pokúšať sa zmeniť názory ľudí. (s. 168)

Po silných príbehoch väčšinou siahame vtedy, keď chceme kvalitnejšiu prózu, ktorá nás donúti zamyslieť sa a rovnako v nás vyvolá množstvo, neraz i protichodných, pocitov. Vyrástla som v gete je jednou z publikácií, ktorá nenechá svojich čitateľov „chladnými‟ a rozprúdi s nimi vášnivý cigánsky tanec.
Eliška sa narodila v rodine prostitútok v rómskom gete, v Drovane. Už od malička bola vystavovaná neľahkým podmienkam, musela čeliť tvrdým povahám svojich rodičov, ale hlavne ostatných ľudí, ktorých odpudzovala chudoba Rómov. Postupne sa musela adaptovať a snažiť sa prežiť. Jej túžba po zmene svojho sociálneho statusu bola však príliš veľká a zaviedla ju až do Británie.

Tam ale zistila, že život nie je taký jednoduchý ani v cudzej krajine a to, čomu sa snažila vyhnúť vo svojej domovine, ju kruto dobehlo a vytvorilo nočnú moru.

Mladé šestnásťročné dievča muselo v sebe nájsť silu a odhodlanie, aby dosiahla to, po čom tak veľmi túžila... Aby sa jej sen stal skutočnosťou.

Chápala by som jej výčitky, keby ma vychovávala, ako sa na matku patrí, no vychovávali ma všetci, len nie ona. Vychovávala som sa sama. Vychovávali ma sesternice. Doriti, ešte aj potkany z našej ulice ma vychovávali viac než Lenka. (s. 25)

Príbeh malého rómskeho dievčatka je plný prekážok, ale hlavne spomienok a pádov. Hlavná hrdinka svojich čitateľov nešetrí, postupne dej graduje tým, ako postupne plynú roky. Zachytáva život v chudobe, rodinné vzťahy, ale zároveň aj rómske tradície či záľubu v tanci. Po kapitolách sa dostáva až k výletom za otcom, k odmietnutiam, hádkam, snom o lepšom živote, obchodovaní s ľuďmi, spozná ľudské charaktery a istú „vôňu‟ vzdelania.

Eliška opisuje zásadné životné udalosti, ktoré ovplyvnili jej osobnosť. Ponúka opis prostredia, práce prostitútky, tanca, odmietnutia, cesty za vzdelaním, znásilňovania, opis rodiny, súrodencov, zaobchádzanie s Rómami a pocity, ktoré voči nim prechovávajú „bieli‟.

Odkedy som odišla od mamy, môj cieľ zarobiť si dostatok peňazí, aby som si mohla na Slovensku kúpiť dom, sa zmenil na cieľ zarobiť dosť na to, aby som sa tam nemusela nikdy vrátiť. (s. 169)

Autorka svoj príbeh podfarbila aj príbehmi iných ľudí, podáva svoje videnie a predstavu o živote. Dej je rozdelený na predslov, 7 častí, poďakovanie a doslov. Jednotlivé časti sú rozdelené do kapitol, dej je plynulý, ale hlavne dynamický. Všetky opisované udalosti či charaktery postáv sú opisované s emóciami, s láskou, smútkom, strachom, ale aj nádejou. Autorka sa pozerá aj do minulosti svojej rodiny a poukazuje na ich chudobu a zaobchádzanie s Rómami na Slovensku.

Silná kniha o Eliške, o priateľoch, rodine, odvahe a vzdelaní. A o rešpekte. A nádeji. Všetky silné stránky tejto publikácie sa zhmotnia vo vedomí čitateľa, až bude smiať sa, plakať a veriť v lepšiu budúcnosť. A zároveň v ňom vzbudia aj mnohé otázky. A pochopenie. Avšak toto všetko je neraz sprevádzané smútkom, plačom, zúfalstvom, násilím, zlými životnými podmienkami či rozhodnutiami. Všetko však nakoniec vedie k šťastnému koncu, ku ktorému sa musela hlavná hrdinka prepracovať pádmi a prekážkami. Počas nich sa vyvíjal nielen dej, ale aj jej charakter a uvedomovanie si, kam až je človek ochotný zájsť, aby spravil svojich najbližších aspoň z polovice šťastnými a spokojnejšími.

V tú noc, keď kráčala preč so spustenými plecami a držiac sa za lakte, som v mame uvidela zneužívané dievča, ktorým v skutočnosti bola. Trvalo mi to dvadsať rokov. (s. 296)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Kniha vychádza 30.4 a kúpite si ju aj na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára