sobota 9. júna 2018

Poslední svedkovia - Svetlana Alexijevič (recenzia)

Vynechal som obdobie svojho detstva, stratilo sa z môjho života. Som človek bez detstva, namiesto detstva mám vojnu. 


Myslíte si, že kníh o druhej svetovej vojne je už dosť?
Veľmi sa mýlite.
A Svetlana Alexijevič vám dokáže, že ešte nebolo všetko povedané.

Svetlanu obdivujem už veľmi dlho, pretože je jednou z tých autoriek, ktorú by ste si mali prečítať. Inteligentná, múdra a odvážna žena, ktorá zachytáva hrôzy, ktoré postretli ľudí, na papier.

Východ z lágra bol iba jeden - cez komín... Priamo do neba...


Poslední svedkovia sú piatou vydanou knihou z pentalógie, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt. Zachytáva hrôzostrašné zážitky detí, ktoré prežili druhú svetovú vojnu. Dokazuje, že aj napriek tomu, že viacerí mali iba 4-5 rokov, tak si zapamätali všetko, čo natrvalo zmenilo ich život.
V tejto knihe nájdete výpovede už dospelých ľudí, ktorí so slzami v očiach spomínajú na ťažké časy. Sami uvidíte (prečítate si), že často nie sú schopní ďalej pokračovať a oživovať svoju bolesť, ale aj napriek tomu podávajú tieto hrôzy nám, čitateľom, ľuďom, aby sme sa poučili. Preto môžem povedať, že táto kniha by mala byť povinnou pre každého, kto nevie, aká krutá je vojna a nielenže trpí krajina, zvieratá, príroda, ale hlavne ľudia.

Túto knihu som nemohla prečítať na jedno posedenie, i keď som posledných 100 strán zhltla. Musela som sa veľmi prekonávať, pretože po každej kapitole vo vás ostane prázdno a slzy v očiach. Akási neschopnosť porozumieť, akí dokážu byť ľudia krutí. Čítať o deťoch, ktoré videli na vlastné oči smrť svojich rodičov, o matkách, ktorým v rukách zomrelo dieťa, o babkách, dedkoch, ktorí boli zabití a často dosť nehanebne odhodení, o ľuďoch, ktorí išli poorať pôdu a už sa nevrátili, o masových hroboch, ktoré si sami pre seba vykopali.

Vyrástol zo mňa zachmúrený a nedôverčivý človek. 


Čítate taktiež hlavne o tom, ako vnímali deti vojnu. Jedni ani poriadne nevedeli, čo je vojna a druhí boli vcelku šťastní, pretože chceli bojovať za vlasť, pomáhať zraneným, presne tak, ako sa ešte pred vojnou hrávali spolu s ďalšími kamarátmi na dvore.

Táto kniha však nie je len o deťoch, ktoré museli už v 4 rokoch dospieť, ale je hlavne o rodinách a o tom, ako veľmi deti potrebujú rodičovskú lásku. Na vlastné oči videli, ako im zabíjajú rodičov, súrodencov, blízkych, ale i známych. Často sa museli päťročné deti postarať o svojich mladších súrodencov a denne zdolávať prekážky, ktoré sa im dostávali pod nohy.

Pozerá na mňa... Nech sa akokoľvek snažím skryť za metlu, nijako sa neskryjem. On má také pekné hnedé oči... Predstavte si, to si pamätám... Tak som sa zľakla, že od strachu sa ho pýtam: "Ujko, vy ma zabijete?" Ale neodvetil mi.


V tejto knihe objavíte silu, odvahu bojovať nielen za seba, ale hlavne pre druhých. I keď sa to možno zdá, že vo vojne je každý každému nepriateľ, aj napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní riskovať a pomôcť, nech ich to stojí aj život. Hoc aj nepriateľovi.

Odvaha, láska, smútok, strach, bolesť, choroby sú prítomné v celej knihe.Hoci táto kniha vám dá dosť zabrať na psychiku, tak je nutné, aby ste si ju prečítali. Nielenže objavíte silné životné príbehy, ale nájdete v sebe odvahu a súcit a možno aj uvedomenie si, že v tomto živote je dôležitá ľudskosť a pomoc druhým. A že nie všetci mali také šťastie, také pokojné detstvo, ako ste mali vy.

Ja však nikdy nemôžem byť celkom šťastná. Úplne šťastná. Nedarí sa mi precítiť to šťastie. Bojím sa šťastia. Vždy sa mi zdá, že sa už-už skončí. Stále vo mne žije to "už-už". Ten detský strach...


>Sima<

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Môžete si ju zakúpiť tu.

štvrtok 7. júna 2018

American wife - Curtis Sittenfeld (recenzia)

Táto kniha mi spôsobila viac ako 20 čitateľských kríz a čítala som ju neskutočne dlho. Jednoducho ma dosť často nudila a miestami som mala pocit, že pri nej márnim čas.

Kniha je inšpirovaná príbehom prvej dámy USA. Táto veta ma okamžite nalákala na túto knihu a ešte tá krásna jednoduchá minimalistická obálka. Do čítania som sa pustila s nadšením, ale toto nadšenie bolo ihneď zničené a vystriedalo ho zhnusenie a nuda. 

Zo začiatku som mala pocit, že táto knihy bude skvelá, prežijem s Alice všetky krásne chvíle, aj tie menej krásne. Budem s ňou prežívať detstvo, spoznám rodinu, priateľov, milencov, prekážky, utrpenie, smútok, lásku. Skrátka všetko, čo si môžete od takejto hrubej knihy priať. Áno, to všetko dostanete. Ale k tomu ešte balíček obrovskej nudy, dej, ktorý neprosperuje a neskutočne sa vlečie, veľa (príliš!) opisov zbytočností a navyše aj ten preklad vás úplne zarazí a vetná konštrukcia je úplne v háji. 

Táto kniha nezaostáva len príbehom, ale celkovo spracovaním. Nielenže autorka vo vás nevyvolá žiadne pocity, ale celý čas máte pocit akoby ste boli na jednom mieste a vôbec ste sa nepohli. Akoby život Alice pred vami vôbec neprebiehal a vy ste neobjavovali nový pohľad na svet, nové priateľstvá, lásky. Jednoducho nič. 

Áno, určite si vás hlavná hrdinka istým spôsobom získa, pretože aj napriek tomu, že jej život hádže polená popod nohy, tak je dosť silná, aby sa im vyhla, alebo aby oprášila kolená, vstala a pokračovala. Určite v tejto hrdinke nájdete určitú silu, bojovnosť, láskavosť a sympatie. Ale tam to všetko končí. 

Možno občas som zúfalo túžila po tom, aby sa konečne niečo udialo, ale stále to bolo v rovnakej vlne a moje pocity radosti čoskoro aj tak vystriedala nervozita z toho, že mi prestali byť všetky postavy sympatické. 

Čas, ktorý som jej obetovala mi už nikto nevráti a ja dúfam, že túto knihu nikdy nebudem musieť čítať opäť (takú dlhú nudnú knihu som ešte nečítala). Zápletka žiadna, dej nenapredoval, zlé konštrukcie viet (mimo pravidiel slovenského jazyka),  nuda, žiadna dynamickosť deja, žiadne stupňovanie emócií, ktoré by mala kniha vo vás vyvolať a celkovo táto kniha mi prišla ako jedna zmes nudy a stálosti, žiadneho pohybu, ktorá vás jednoducho unudí a nič vám do života neprinesie. Vôbec nebudete mať pocit, že ste prečítali nejaký skvelý životný príbeh, ale iba ste obetovali pár hodín svojho života niečomu, čo za to nestálo. Ako kniha bez pointy by možno obstála, ale to čítanie vás neskutočne vyčerpá a vy nebudete mať chuť sa pustiť už do žiadnej hrubej knihy najmenej mesiac. Autorka mohla knihu trošku viac udať do pohybu, viac emócií mierených na čitateľa, a vtedy by dosiahla to, že by kniha bola čitateľná. Nevyužila to a tá kniha pre mňa nemá žiadnu vyššiu hodnotu. 

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Knihy Pre Každého

streda 6. júna 2018

Ja, Simon - Becky Albertalli (recenzia)

Príbeh o Simonovi, ktorý má svoje tajomstvá a tie nechce nikomu povedať. Nik ani len netuší, že je gej a už mesiace si posiela emaily s neznámym chlapcom Blueom, ktorý chodí na rovnakú školu ako Simon, lenže je príliš plachý a bojí sa odhaliť svoju identitu. Veci sa však skomplikujú, keď sa ich komunikácia dostane do nesprávnych rúk a hrozí, že sa vyzradí Simono tajomstvo. A nielen jeho.
Simon bude musieť vymyslieť, ako sa zbaviť spolužiaka a ako povedať svojím blízkym, že je gej.

Priznám sa, že od tejto knihy som mala neskutočné očakávania! Ešte keď nebol preklad, tak som sa odhodlávala si ju zakúpiť, no nakoniec som počkala a s radosťou som sa pustila do slovenského prekladu. Moju radosť však hneď po pár stranách vystriedal skôr smútok a hnev.

Už od začiatku sa mi nepáčilo, ako sa postavy správajú, rozprávajú a myslia. Celé mi to prišlo neprirodzené a celkovo také.. suché. Situácia, keď si dopisovali Blue so Simonom mi prišla akoby to bola nová moderná popoluška a jej sa stávajú samé zlé veci, ktoré ju môžu prezradiť. Celé zle!

Postupne som si však skúsila vytvoriť aký-taký odstup a veľa od toho neočakávať. Potom sa to začalo celkom hýbať, dialógy boli plynulejšie, lepšie a celkovo to začínalo naberať na intenzite. S postavami som sa smiala, smútila, zúrila. No potom prišiel ďalší bum a zas sa to všetko dostalo tam, kde to bolo na začiatku.

Táto kniha je jednoducho jedna veľká horská dráha, ktorá je raz dobrá, a potom zas zlá. Postavy boli raz dobré, raz na nevydržanie. Simon bol však výnimkou a celkovo som si zamilovala jeho charakter. Prišiel mi sympatický a odvážny, aj keď mal miestami strach. Jeho láska bola čistá a rodina ho vždy podporovala a vždy sa zachovala k nemu fér.

Zrejme nikdy nebudem mať priateľa. Príliš ma zamestnáva snaha nebyť zamilovaný do niekoho, kto nie je skutočný. 


Napriek tomu, že celý príbeh lásky bol krásny, zvraty boli očakávané, tak mi prišlo, že tá kniha je zmesou rôznych príbehov - či filmov, či YA kníh.

Pozitívom sú určite témy ako láska, priateľstvo, odvaha a Simonov charakter.

Negatívom sú neprirodzené postavy, okopírovanie už známych diel a to, že autorka nepriniesla nič nové.

Áno, bolo to neskutočne zlaté, ale nepadám z toho do kolien ako väčšina YA nadšencov. Príbeh mal možno skvelý potenciál, ale autorka ho mohla lepšie využiť a dať doň niečo nové.

Netvrdím, že príbeh je zlý. Áno, je to horská dráha, ale zas na druhú stranu je to odpočinkové čítanie (bez hodnoty), ktoré chytí za srdce každého nenáročného čitateľa. Hold, prepáčte. Young adult knihy asi prestávajú byť to pravé pre mňa. A tu taktiež narazíme na ten problém, že autorky sa veľmi snažia do kníh dávať LBGT, aby udržali diverzitu (taktiež aj prítomnosť iných rás), a toto mladí žerú a pýtajú si to. Preto je to výhodné pre autorov napísať niečo takéto. Tu to, žiaľ, nevyšlo.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme Panta Rhei. Zakúpite si ju tu.

nedeľa 3. júna 2018

Krutá krása - Rosamund Hodgeová (recenzia)

Rozprávka stará ako samotný čas... Jemné dievča odsúdené na život vo večnej tme v zakliatom zámku netvora... Celé dni hľadá nádej, ktorá neexistuje a stráca aj poslednú vieru, ktorá jej ešte zostala...
Kráska a zviera, poznáme jej šťastný koniec. Každý vieme, že bozk z pravej lásky zachráni všetko. Krutá krása však mení všetky pravidlá. Ktorý bozk je ten pravý, keď ich bolo už toľko?? Dokáže nájsť svetlo alebo len smrť lásky môže zachrániť celý jej svet??

,,Jsem tvůj manžel. Můžu čekat, jak dlouho se mi zlíbí, a přesto tě mít celou."

Dnes poznáme veľa príbehov s hlavnou témou Krásky a zvieraťa. Všetky sú však rovnaké. Belle a zviera. Tmavý príbytok, ktorý osvetlí Belle a zmení divokú povahu netvora, s ktorým žije. KK však nie je taká rozprávka, na akú sme boli zvyknutí. Žiadna Belle, žiadny netvor bez mena, žiadny Gaston, žiadny ružový záhon, ani rozprávajúci príbor; ale netvor, ktorý si nespomína na svoje skutočné meno; démoni; osud celej krajiny na jednom dievčati, ktoré nevie, kde má hľadať pravdu; nie jeden zakliaty princ, ale rovno dvaja; žiadna obeť za ukradnutú ružu, ale odpykávanie trestu otcovej dohody, na ktoré sa Nyx pripravuje celý svoj život; nie je však prvá, ale ôsma žena, ktorá prišla po smrť do živého hradu na kopci.

KK ukazuje, že rozprávky nie sú jednoduché. Nyx otec vydal za netvora, aby splatil svoj dlh a aby ona mohla pomstiť celú Arkádiu. Odmietala prijať svoj osud a v srdci mala jed. Plánovala zabiť svojho manžela, našla spriazennú dušu v jeho tieni a deň čo deň čoraz viac strácala hlavu. A, samozrejme, zamilovala sa.

,,Jestli jsem se jako Pán dohod něco naučil, pak to, že znát prvadu není vždycky laskavost."

Postavy sa mi páčili. Nyx nebola hlúpa, bola reálna a úplne normálna, nič nepreháňala, jednoducho konala ako to jej charakteru prirodzene sedelo. Ignefix (netvor) bol zatrpknutý pán démonov a tiež naňho jeho správanie dokonale sedelo. Protivný úškľabok, nič nesilil a odkrýval nepredvídateľné. Obľúbila som si ich oboch. Menej som však fandila jeho tieňu, o ktorom som netušila, čo si mám myslieť. Sústredila som sa na Ignefixa a nie na tieň, ktorý som netušila, čo tam robil, ale postupne sa mi situácia vyjasňovala, no aj tak som nadržiavala netvorovi. Rozprávková predstava, nič viac. Postavy však pôsobia sympaticky a neprikrášlene. Je jasné, že ich negatívny charakter nie je v ničom príjemný, no keď vidíte tie okolnosti, ktoré ich formovali, hneď viete, kde je problém a prečo sa správajú práve tak. Neboli čestní, ale plní jedu a nenávisti, a možno práve to ich tak dokonale spájalo.

,,Lžeš mně, ale ne sobě. Proto tě miluji."

To, ako sa autorka pohrala s prostredím, ma potešilo. Nanovo spravovala klasický miliónkrát ohraný rozprávkový námet a posadila ho do iného prostredia, do mytologického prostredia starovekého Grécka. To bolo nové. Častokrát so sa však strácala v množstve informácii, v rýchlosti, ktorú autorka nasadila aj v častom opakovaní; hlavne myšlienok Nyx, ktorá bola zároveň rozprávačkou.

Tešila som sa na vyvrcholenie deja. Príbeh nabral na obrátkach a rútil sa do akcie, až mi prišlo jednoduché, že sa mohol skončiť tak nenáročne. Posledné stránky boli pre mňa utrpením. Bola som dezorientovaná zo situácie, ktorá nastala. Nebola som si istá, či sa mám tešiť zo šťastného konca alebo mám eštelen na koniec čakať. Takže za mňa, najviac sa mi páčil stred knižky. Začiatok ma nechytil, tie malinké písmenká ma len tak uspávali, no ako príbeh plynul, začítala som sa  a bola som spokojná. Až na koniec, s ktorým som až tak spokojná nebola. 

,,Rádi nechávají odpovědi na okraji, kde by je mohl vidět každý, ale ve skutečnosti je nevidí nikdo."

Celkovo však knižka prináša nový pohľad na známu sladkú rozprávku. Postavy sú zaujímavé a silné osobnosti, ktoré si zapamätáte a obľúbite. Necháva pracovať aj vašu predstavivosť. Na 250 strán je však príliš obsiahla s mnohými opismi a detailmi, či príbehmi, ktoré často nestíhate spracovať a príbeh nie je tak lichotivý, ako by som si priala. Možno by stačilo trošku dotiahnuť niektoré situácie a možno úplne vymeniť koniec a vyšperkovať tú akciu, ktorá sa strácala. Očakávala som hlbší dojem, no knižka ma neznechutila, ani neotrávila. Len ma trošku unudila a neprekvapila. Avšak zauzlenie sa mi páčilo a úprimne.. teším sa na ďalšie nápady, ktoré autorka prinesie do ďalších knižočiek.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať albatrosmedia. Môžete si ju objednať tu. ;)
-Rony-

piatok 1. júna 2018

Hnev, čo si zasial - Angie Thomasová (recenzia)

Príbeh Starr, ktorá bola svedkom vraždy jej kamaráta Khalila. Lenže to nebola len taká hocijaká vražda, Starr a Khalil sú černosi a policajt, ktorý vystrelil, je beloch. Čo však zmôže šestnásťročné dievča vo svete plnom belochov, kde si každý hovorí svoju pravdu a nie tú ozajstnú ? Starr sa však rozhodne bojovať za svoju pravdu a uctiť si Khalila, pretože on by pre ňu urobil to isté.


Nedovoľ im, aby ti vkladali slová do úst.


No... Bolo to fajn. Viac než fajn, ale stále mi tam akosi niečo škrípe a vynecháva.

Príbeh je určite zaujímavý aj napriek tomu, že je plný rasizmu, drog, gangov a neprávosti, ktorej sa polícia dopúšťa. Keďže táto kniha je skôr pre mladých čitateľov, tak je "dobré" písať o takýchto "veciach", pretože nie je "dobré", keď sa mlčí a nikto o ničom takom nevie. (Už sa ani vyjadrovať neviem). Autorka sa určite pustila do niečoho, čo nie je ľahké a vyvolá vo vás zmiešané pocity, ale zvládla to dobre.

Niekedy môžete urobiť všetko správne, a aj tak sa čosi pokazí. Dôležité je, aby ste nikdy neprestali robiť to, čo je správne.


Síce, musím priznať, čítať túto knihu bolo občas dosť veľký problém, pretože som 200 strán čítala 2 dni! Dej sa neskutočne vliekol a autorka prakticky neponúkala nič nové. I keď ! Počas tých 200 strán vám predostrela rôzne životné osudy (nielen Starr a Khalila), život v gangoch, ako to chodí, aká je nevraživosť bielych voči čiernym, ale zároveň aj naopak. Poukázala na silu lásky zo strany rodiny, či už rodičovskú, alebo aj súrodeneckú. Starrinu rodinu som obdivovala, pretože napriek všetkým zlým udalostiam, čo sa stali, tak stále držali spolu a ľúbili sa, boli si oporou.

Bolo miestami až ťažké čítať o tom, ako spolu večerali a naraz počuli iba výstrely a museli sa schovať. Starr aj keď sa miestami tvári ako hrdinka, tak nie vždy sa dokázala postaviť na stranu svojich priateľov, nie vždy dokázala otvoriť "hubu" a povedať, čo si myslí. Niekedy mi doslova jej postava liezla až na nervy, pretože niežeby ochraňovala svoju rodinu, priateľov, seba, ona jednoducho bola ticho a ani nemukla. Tak ako, haló ?! Ja by som vykričala všetky moje zlé myšlienky a poslala všetkých do čerta ! V tomto prípade mi prišlo akoby to už nebola ona. Tvárila sa ako veľká hrdinka, ale keď prišlo na lámanie chleba, tak držala ústa (aspoň pred priateľmi). Áno, dá sa chápať, že nechcela pred nimi odkrývať svoje tajomstvá, ale keď už mám nejaký ten čas svojich kamarátov, tak asi sa im zdôverím, či?! Veď bojovala za pravdu, tak čo ju nepovedala aj im ?!

Policajt sa obráti k tatkovi a povie: "Nepustím vás z očí. Nezabudnite na to."


Celkovo ale musím zobrať do úvahy, že to mala miestami dosť ťažké. Život na ulici, v ktorej mohol kedykoľvek ktokoľvek vytiahnuť zbraň a niekoho odstreliť. Život plný strachu, ľútosti a bolesti. Život, ktorý ju pripravil už o druhú blízku osobu a stále sa s tým nevedela zmeriť (veď kto by aj?!). Napriek tomu sa snažila byť veselá. Dievča, ktoré chodí na lepšiu školu, je bezstarostná a optimistická. Áno, v tomto som ju obdivovala. Reálna hrdinka, ktorá má svoje chyby, ktorá nežije život, ktorý by sme mohli závidieť, ale miestami sa skrátka správala .. neprirodzene.

Kniha ako celok na mňa pôsobí ako dobrá záležitosť. Páčilo sa mi ako autorka predostrela rôzne problémy, rasizmus, slang, smrť, bitky, nevraživosť bežnému čitateľovi, a tým mu dovolila nahliadnuť, aspoň okrajovo, ako to v gangoch chodí. Starr určite nemá život ľahký a osud sa s ňou nemazná, ale dokáže v sebe nájsť silu a bojovať (nakoniec!).

Príbeh plný smrti, neprávosti, rasizmu, ale aj príbeh plný lásky, sily, podpory, pochopenia a toho, že každý za svoje činy bude pykať (či ani nie?!).

"Starr, odvaha neznamená nemať strach," povie. "Odvaha znamená, že niečo urobíš aj napriek strachu. A to je presne tvoj prípad."


>Sima<

Za knihu ďakujeme AlbatrosMedia. Zakúpite si ju tu.

utorok 29. mája 2018

Ledová krev - Elly Blake (recenzia)

Hurá! Strašne veľmi som sa tešila na tento moment. Konečne si tu môžem sadkať a rozpísať sa. Do tejto knižky som sa pustila s obrovským nadšením a už tu vám prezradím, že ma nesklamala. Doteraz som dlho čítala viacmenej skôr YA, teraz mám doma hŕbu fantasy a skáčem od radosti.

,,Nepopal mě a neublížím ti."

Je to príjemná zmena. Prísť do sveta, kde je všetko inak, kde ľudské zákony fungujú inak, kde sa ľudia správajú inak.  Tu proti sebe bojujú ľad s ohňom. Tieto schopnosti nemá každý a ten, kto vie ovládať tieto živly má neuveriteľnú moc. Aj ohnivka bez ryšavých vlasov. Jedna z posledných.

,,Bezcitnost není moc. Tyranie není síla."

Postavy boli svojské, veľmi osobité, divoké a temperamentné. Silné osobnosti, ktoré majú vôľu zmeniť ich svet. Hlavná postava, Ruby, neuveriteľne odhodlaná, prudká rozohnená, s darom ohňa, sa kvôli svojim schopnostiam dostane do väzenia. To je však ten zlom, kedy stretne osobu, ktorá jej zmení život. Ruby, samozrejme, nestráca odhodlanie, ani ostrý jazyk. Je rozhodnutá na sebe pracovať a nastoliť spravodlivosť. Aj s hlbokou ranou v srdci. Musí bojovať za svoj ľud a odstrániť neprávosť. Arcus, zjazvený silný muž so zmyslom pre poriadok a oddanosťou vlasti so štipkou tajomnosti, odťažitosti s mrazivou drsnou povahou. Spolu sú neporaziteľní. No rozdelilo ich kráľove zajatie Ruby. A tak museli ísť každý sám za seba. Poháňaní hnevom a pod dohľadom stráží. Ich schopnosti ich perfektne vystihujú.

,,Když jde o tebe... rád se nechám spálit."

Vzťah medzi Arcusom a Ruby sa prehlboval obtiažne, no v knižke na tých pár stránkach to prišlo prirýchlo. Možno málinko naťahovania a napínania by nebolo na škodu. I keď by som možno nadávala nech už sa niečo deje, takto to bolo moc jednoduché. Ale nebolo času, ja to chápem :D Treba predsa zachraňovať svet.

Námet bol veľmi chytľavý a v mnohom podobný Červenej kráľovnej. Schopnosti a arény. Dokonca aj tá krásna obálka s kvapkajúcou krvou je dosť podobná, ale je to len námet. Kto od koho odpisoval? :D No ako každý príbeh aj tento bol vlastným spôsobom originálny, príjemne akčný, dramatický a napínavý. Iný ako ostatné a dych berúci. Je to také rýchle čítanie. Príbeh rozpráva Ruby zo svojho pohľadu a dej napreduje veľmi rýchlo. Nestihnete sa ani začudovať a už beží ďalej. Na nič nečaká, ničím nenudí.

,,Chceš-li se naplnit světlem, stačí se jen rozhodnout. Rozhodni se odpustit si. Rozhodni se milovat."

No a napokon príde to grand finale a ste tam, kde ste absolútne netušili, že budete. Akurát by som však prijala ešte pár strán navyše s menším pokračovaním :D Prekvapivé, zaujímavé, plus mínus úžasné. Nebolo to dokonalé, ale dosť príjemné na oddych a chytľavé, aby nenaštvala. V mojich očiach asi ČK neprekoná. Ale bola som spokojná, knižka ma prekvapila a v ničom nesklamala. Tie drzé rozhovory, rýchle scény a naliehavosť príbehu mi budú chýbať.

Za poskytnutie knižočky veľmi krásne Ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Môžete si ju zakúpiť tu ;)

sobota 26. mája 2018

Nechcem počuť tvoj plač - Simona Rošková (recenzia)

Keď ma oslovila autorka Simona Rošková, či by som si nechcela prečítať jej knihu, tak som si povedala: Prečo nie?
Slovenských autorov veľmi rada čítam a keď kniha stojí za prečítanie, tak veľmi rada o nej hovorím.
A ako to dopadlo s touto knihou?

Ako už samotná anotácia spomína, tak kniha sa točí okolo popôrodnej depresie a následnom pobyte na psychiatrii. O tomto sa prakticky píše na polke knihy a nič nové sa tam nedozvieme. Nič, čo by sme si nevedeli nejako predstaviť, dovtípiť sa aj sami.

Od druhej polovice to už bolo lepšie, ale podľa mňa tam bolo až priveľa zlých vecí, ktoré sa jednej rodine, priateľom dokázali stať. A všetky tie zlé veci sa na konci jednoducho vyriešili, bez žiadnych komplikácií. Skrátka tak to asi v tomto živote nechodí a prišlo mi to trošku... klišé.
Samozrejme, že tam boli aj nejaké nečakané situácie, ktoré som dychtivo hltala a chcela som sa o nich dozvedieť viac, skvelé priateľstvá, láska, problémy v rodine, plač, smútok, radosť, snaha a všetko sa to miešalo dokopy a vytváralo to čitateľný celok.

Ak sa mám vyjadriť k postavám, tak iba jedna jediná mi "prirástla k srdcu." A to bola Petra. Bola akčná, inteligentná, síce nemala vždy šťastie, ale aspoň sa snažila pomôcť kamarátke v núdzi.
Celkovo som mala trošku pocit, že o postavách som sa aj tak dosť nedozvedela, ale problém bol asi v tom, že kniha bola kratučká a situácie boli dosť na sebe. Nemáte dosť veľký priestor sa dozvedieť o nejakých situáciach viac, pretože sa hneď skončia.

Teraz ma ale neberte tak, že táto kniha je zlá. Áno, má svoje chyby, ale vtiahne vás do deja a vy ju budete mať chuť čítať aj počas chôdze. Autorka má skvelý štýl písania, ktorý vás zaujme, zvraty v dejoch budú síce mierné klišé, ale budú tam istým spôsobom zapadať.

Kniha je plná nádeje, snahy, lásky, rodinného puta, ale ponúka aj nevyriešené záhady, rýchle začiatky a konce zvratov.. Napriek tomu táto kniha určite stojí za prečítanie, pretože si pri nej skvele oddýchnete a to môžem potvrdiť, pretože som po skúškach a presne toto som potrebovala!

Nenáročné čítanie s dávkou napätia, ideálne na letné dni, vám určite zmení pohľad na život a zistíte, že niektorí ľudia to majú omnoho ťažšie než vy a aj napriek tomu nestrácajú vieru v lepšie zajtrajšky a sú schopní odpúšťať, nech sa deje čokoľvek a nech poviete na ich adresu hocičo.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme samotnej autorke, ktorá má aj svoj blog, ktorý si určite pozrite - tu.