nedeľa 11. augusta 2019

Továreň na bábiky - Elizabeth Macnealová (recenzia)

Je ako kvapka čiernej farby, ktorá sa postupne šíri vodou, zamoruje ju a s ňou aj všetko ostatné. (s. 287)


Londýn 1850.
Kniha plná umenia, malieb a veľkej výstavy, ktorá toho zmení veľa.

V Hyde Parku sa to hemží ľuďmi, nič nezvyčajné, no v dave sa stretnú Silas a Iris.
Iris je mladá žena, ktorá pracuje v obchode s bábikami spolu so svojou sestrou. Má ryšavé vlasy a jednu menšiu anomáliu, ktorá Silasa zaujme natoľko, že začne byť ňou posadnutý a urobí čokoľvek, aby ju dostal.

Iris si však jeho pozdravy, pozvania nevšíma, no Silas sa pri nej objavuje čoraz častejšie a čoraz viac vidí jeho temnú stránku a začína sa báť. So svojimi pochybnosťami sa zdôverí Louisovi, ktorý je prerafaelistický umelec a s podmienkou, že Iris naučí maľovať, sa stáva jeho modelkou.
Ostane však všetko iba v rámci toho, čo je povolené? Alebo viacero vecí prekročí zaužívané pravidlá? Pravidlá na život, slobodu, pohyb, lásku?


Podľahne žiaľu, hnevu, samote, žiarlivosti, pocitom, ktoré nedokáže pomenovať. Vzápätí si však utrie líce a tvár mu znehybnie. Nie, pomyslí si, nedovolí, aby ho to zlomilo. Musí ju získať. Získa si ju. (s. 245)


Továreň na bábiky je román, ktorý je plný vzrušenia, túžby, lásky, umenia, malieb, vášne, ale zároveň aj plný strachu a temnoty.
Autorka vytvorila krásne dielo, ktoré doslova dýcha atmosférou viktoriánskeho Londýna. Veľmi detailne, ale zároveň nenútene opisuje prostredie či postavy a vytvára veľmi krásnu zmes farieb, ktorú si čitateľ dokáže veľmi ľahko predstaviť.

Jej postavy sú opísané precízne, majú svoju minulosť, ktorú nám postupne počas deja autorka "dávkuje" a vytvárame si ucelený obraz nielen na to, ako postavy vyzerajú, ako sa správajú, ale hlavne čo ich viedlo k tomu, aby sa tak správali.

Veril som, že ma má láska pohltiť, premôcť. Že ma rozdrví vo svojej obrovskej papuli, privedie ma do záhuby a neostane mi iná možnosť, než jej podľahnúť. (s. 191)


Postupne odhaľujeme Irisine túžby, pocity viny, lásku k rodine, k sestre, k mužovi, strach z muža, zo spoločnosti.
Rosine trpké časy, ale aj jej pomer s mužom, ktorý jej ublížil, ako sa pretĺkala životom, ako ju poznačila choroba, ako sa snaží nájsť správnu cestu medzi tým čo je a čo nie je dobré.
Silasovu minulosť, jeho záľubu, myšlienky, istú dávku až takej, povedala by som, schizofrénie, keď sa snaží si nahovoriť niečo, čo nie je pravda a nikdy nebude. Jeho temná stránka je premyslená do detailov a čitateľ ju postupne odkrýva.
Louisov vycibrený vkus, maľovanie, hľadanie správnej cesty, jeho zábavnú stránku, zmysel pre umenie, detail a hlavne aj jeho minulosť, ktorú sa snaží skrývať.

Elizabeth Macnealová vytvorila teda hodnoverné postavy, ktoré majú svoj osud, svoje poslanie, každá je iná, jedinečná, každá má v príbehu svoje miesto. Čitateľ si teda nielenže dokonale "vybaví" vo svojej mysli ich osudy, ale skvele si dokáže predstaviť ich výzor, ktorý potom skvele zapadne do Londýna, ktorý autorka vykreslila.

Temnota je mäkká a teplá, ako páperová prikrývka. Ponorí sa do nej, do Louisa, a napokon sú zase spolu. (s. 337)


Kniha je teda plná krásnych opisov, zo stránok na vás dýcha umenie, farby, túžba po poznaní, po uznaní, po láske, po pochopení, ale zároveň aj temnota, túžba oslobodiť sa.
Elizabeth vykresľuje londýnsku spoločnosť, nielen zámožných ľudí, ale siaha až pomerne ďalej. Opisuje nevestince, prácu "ľahkých žien", ktoré si svoj osud často nevybrali samy, malých chlapcov, ktorí buď kradnú, alebo robia "špinavú prácu". Zároveň však sa dotýka aj motívu smrti, ktorý je neustále prítomný v diele a len čaká na svoje odhalenie.

Taktiež veľkú čas venuje opisom rodiny, myšlienkam a tradíciám, tomu, čo by sa malo praktizovať a ako je to v skutočnosti, opisuje obetavosť, lásku v tých najkrajších, ale aj najhorších podobách. Všetky tieto motívy postupne využíva v deji a čitateľ sa teda s nimi zoznamuje "za pochodu".

Na koniec len poviem, že kniha je napísaná krásnym jazykom, nasiaknutá všetkými krásnymi predstavami a ideálmi, no zároveň v jej vnútri sa skrýva aj čosi omnoho temnejšie ako posadnutosť...

Po prvý raz jej smrť naháňa strach. Díva sa na svoju ruku a nedokáže uveriť, že jedného dňa ju jej duša opustí, iskra zhasne. Portrét jej tváre ju však prežije, zveční ju v jej súčasnej podobe. (s. 129)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj tu.

piatok 9. augusta 2019

Polnočný klenot - Richelle Mead // recenzia

Opäť raz som sa nechala prekvapiť mojim vlastným talentom nečítať si anotácie k pokračovaniam knižiek, ktoré som už prečítala. Fungujem asi takto: Prečítam knižku, schovkám si ju do knižnice, napíšem recenziu, vezmem knižku z poličky, aby som ju vyfotila alebo doplnila recenziu a bodka. Viem, že má pokračovanie, ale nikdy neviem, o čom. Podľa deja hádam, čo sa bude diať ďalej a ďalej. No a aj tu som očakávala, že sa dozviem viac o Adelaide. Dozvedela som sa, no z inej hlavy. Ale malo mi to, trúbke, dôjsť, že na obálke je vždy iná ,,princezná". :D Aj tak som sa však tešila, pretože to bolo niečo nové, tajomné a neočakávané. Človek by si myslel, že o Mire vie všetko, no až takto sa dozvedáme, aká je v skutočnosti a čo má za lubom.

Prichádzame na to, čo ju trápi a za čím sa tak naháňa. Ak bola táto knižka plná prekvapení, aká bude tá ďalšia?

Obálka by si zaslúžila sýtejšie odtiene, ale dokonale odráža Mirin temperament a jej tajný život.

,,Mená majú význam. Moc."

Mira je prefíkaná, drzá, odvážna a priateľská. Súcití a tuho premýšľa, vyhodnocuje a počíta. Ako hlavná hrdinka je úžasným vzorom. Jednoduchým dievčaťom z nebohatej vrstvy. Odsudzované a podceňované. Nie priveľmi obľúbené. No aj tak nebojácne a hrdé. Statočné. S vysokým cieľom. A pred ničím sa nezastaví. Obľúbila som si ju a hltala som jej osud. Aj jej potenciálne romániky.

Knižka má podobne noblesnú atmosféru, ako Diamantový dvor. Neustále súperenie je cítiť z každej stránky. Každá chvíľka je plná dobrodružstva a nenecháva priestor pre nudné pasáže. Knižka dokáže miestami nudiť, avšak nevedela som jju pustiť z rúk ani tak. Neprekypuje obzvlášť chytľavými udalosťami, no je jedinečne napísaná a jej originálny námet sa mi asi ešte neobohral ani po druhej knižke. Knižka zrýchľuje a ku koncu prestávate dýchať.

,,Keď vás druhí tak ľahko odmietajú, chcete - nie, musíte - im dokázať, že sa mýlia. Vyžiadať si rešpekt."

Polnočný klenot ponúka iný pohľad na už známu ,,školu princezien". Vidíme osud Adelaide, ale i Tamsin. Hlavnú líniu však tvoria Mirine dobrodružstvá, no nájdete tu stránky aj o ostatných dievčatách. Otvárajú sa pred nami nové dvere, ukazujú nám iný uhol pohľadu. Teraz vieme ďaleko viac, ako sme mohli tušiť pri čítaní DD.

Aj keď mi knižka neprivodila žiadne pulzujúce a vybuchujúce emócie, ponúkla mi iný pohľad na celý Diamantový dvor a zaujala ma svojou úžasnou Mirou, ktorá by mala driemať v každej z nás. Dúfam, že ste rovnako ako my zvedaví na tretiu knižku ;)

Za knižočku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

streda 7. augusta 2019

Sex a lži - Leila Slimani/Laetitia Coryn (recenzia)

ZNÁSILNI MĚ
VEZMI SI MĚ
UDĚLEJ ZE MĚ OTROKA
JSEM JEN
HOLKA Z MAROKA (s. 22)


Leila Slimani je autorkou kníh, ktoré sa zaoberajú nie príliš radostnými chvíľkami, ale svoje postavy často vystavuje zložitým psychologickým procesom, ktoré sa dejú v ich vnútri.
Tentokrát prichádza opäť so závažnou témou, keď sa ženy z Maroka rozhodnú odhaliť svoje myšlienky a vysvetliť, ako to je v otázke sexu, ako muži si vážia či nevážia ženy, a ako to v skutočnosti teda je, v podobe krátkeho komiksu.

Leila sa stretne s Núr, ktorá jej bez zábran rozpráva o svojom živote - o tom, aký prísny a nábožný je jej otec, o tom, ako spoznala kamarátky a prišla na iné myšlienky, o tom, aký je jej sexuálny život, rozpráva o intímnych tragédiách, o tom, čo je povolené a čo nie, ako muži berú ženy, ako sa k nim správajú. Týmto rozprávaním dáva akýsi širší pohľad nielen na svoje detstvo, dospievanie a dospelosť, ktoré sa dajú zhrnúť do pár viet, pretože stále sa to točí okolo toho istého, ale zároveň nám čitateľom poukazuje, ako to prežíva väčšina žien v jej okolí. Aká je otázka sexu tabu. Ako muži si užívajú, no chcú vo svojom živote len pannu, pretože užiť si môžu, ale manželstvo mať s takou nemôžu, pretože prečo by aj mali, keď majú na výber?


Vytvořili jsem obraz pomstychtivého boha a trestajícího náboženství. (s. 45)


Toto drsné svedectvo autorkou otrasie. Rozhodne sa dať priestor ženám, ktoré majú čo povedať.
Prostredníctvom ich príbehov sa pred nami odkrýva dramatický pohľad na ženskú sexualitu v Maroku, na zaobchádzanie so ženami, na tragické osudy, na túžbu mať rodiny, byť šťastné, no pokrytecká spoločnosť a zaužívané "tradície" im to nedovolia.

Maroko sa ako krajina chce chápať ako moderná a postupne sa aj modernizuje, no známy tradícii, ktoré si ľudia postupom času vytvorili, sú tam stále.
Žena stále nemá slovo a i keď sexuálnym životom žijú viacerí, tak nie každému sa to darí dobre zamaskovať. Niektorí ľudia veria v to, že sa to zmení, že Maroko bude krajinou, kde žena bude mať možnosť povedať svoj názor a keď s niekým bude mať pohlavný styk, nebude hneď nečistá a nevhodná na vydaj.

Viaceré postavy poukazujú na život a tradície Maročanov. Kniha sa nielen zamotáva do sexuality, ale zároveň aj do náboženstva a tým pádom dáva čitateľovi priestor na to, aby si svoj názor obhájil a aby ženy pochopil. Asma Lamrabet vysvetľuje, ako to naozaj je a ako to chápu ľudia teraz. Ženy často ani len nemajú priestor a možnosť dostať sa k tomu, aby pochopili, čo im ich náboženstvo dovoľuje, nemajú priestor sa ozvať, a tak musia znášať otcovu pevnú ruku, matkine náreky a mužov, ktorí ich neľúbia.

Mám právo spát s kým chci, a přitom se chtít oženiť s pannou.
Nebuď tak netolerantní! (s. 28)


Ďalej autorka dala priestor homosexualite či dokonca Jennifer Lopez, ktorá nebola podľa obyvateľov Maroka správne oblečená a provokovala. Viacerí sa vyjadrili, že by ju upálili, pretože na ich pôde ukazuje niečo také cudné, ako je ženské telo.

Homosexualita, výtržnosti, filmy, ktoré zobrazujú skutočnosť a sú za to odsúdené. Toto je len zlomok toho, čo je v Maroku zakázané a poburujúce. Muži si akoby vytvorili vlastné pravidlá, ktorými by sa mali všetci riadiť a hlavne aby mohli takto "narábať" so ženským životom.

Spolu s autorkou stretávame rôzne ženy, ktoré trpia tým, že sú odsunuté na vedľajšiu koľaj a muži o ne nemajú záujem, lebo už nie sú panny.
Stretávame prostitútky, ktoré zrejme každý druhý muž navštevuje (vtedy pre nich nie sú problémom, len aby zahnali túžbu), ktoré musia uživiť rodinu.
Ocitáme sa s rôznymi neprávosťami, pochodmi za spravodlivosť, rôznymi udalosťami, ktoré chcú prekročiť tradíciu a ukázať, že všetci sme rovní a máme rovnaké práva.

V knihe Sex a lži sa stretneme so smútkom, s tragédiami, ktoré otriasajú našimi životmi, so zlými podmienkami, násilím, zákonmi, odporom, tvrdou výchovou, homosexualitou, náboženstvom, so ženami, ktoré sú ochotné sa voči tradíciám postaviť a bojovať za svoje práva, no hlavne v každej časti knihy cítiť akúsi nádej, že sa všetko zmení, že ženy budú považované za ľudské bytosti, ktoré majú právo robiť čo chcú a ako chcú a nik ich za to nebude odcudzovať.

Ilustrácie sú krásne, verne zobrazujú emócie na jednotlivých postavách, sú nakreslené do detailov, no zároveň sú jednoduché a presné.

Marocká společnosť je schizofrenní - tvrdíme, že chceme být  moderní zemí, která chrání své obyvatele, ale otázka sexuality zustává nadále tabu. (s. 37) 


Summa summarum Sex a lži sú knihou, ktorá vám zaberie pár minút, ukáže vám iné pohľady na svet, zobrazí vám, ako žijú ženy, ako sa cítia, čo môžu a čo nie.
Spolu s viacerými "bojovníkmi" za ženské práva sa objasňuje nielen postavenie ženy v spoločnosti, ale aj to, ako náboženstvo vplýva na výchovu a chod celej krajiny, na jeho zlú interpretáciu a zaužívané tradície.

Dielo plné myšlienok, viery v to, že Maroko raz bude modernou krajinou, ku ktorej sa hrdo hlási, vás zasiahne, no zároveň aj vo vás "nahlodá" akúsi nádej, že nie všetci obyvatelia sa správajú rovnako, že nie všetci sú tí zlí a že nič nie je stratené, pokiaľ si ženy uvedomia, že môžu niečo zmeniť, tak to zmenia. A v tom je sila týchto krehkých duší.
Nič sa nezmení, pokiaľ si ženy neuvedomia svoju silu. To, že môžu zmeniť podmienky, v ktorých žijú, ak sa postavia za svoje práva a názory a ukážu, že sú ľudskými bytosťami.
I keď je to ťažké...
Ale bude to stáť za to.

Když svou manželku vidíš jako stroj, na rození dětí...
...který nemá nárok na potěšení, a když její tělo považuješ za svuj majetek...
jak máš pak mít zdravý přístup k sexualitě? (s. 69)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Knihu si zakúpite tu.

nedeľa 4. augusta 2019

Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať - Carolia Setterwall (recenzia)

Stala sa zo mňa smutná postavička, ktorá sama a so slzami v očiach tlačí kočík so spiacim dieťaťom na cintoríne na Štedrý deň. (s. 205)


V jedno obyčajné októbrové ráno sa Caroline zmení svet.
Nájde svojho muža mŕtveho v posteli.
V okamihu ostáva so svojím malým synom celkom sama a musí si na tento život zvyknúť. I keď jej je rodina stále nablízku, keby niečo potrebovala, časom sa aj ich záujem zmenšuje a Carolina musí nájsť vnútornú silu bojovať ďalej. Za seba, ale hlavne za svojho syna.

Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať je silný autobiografický príbeh, dojímavé zúčtovanie nielen so smrťou, ale aj so životom, s láskou a materstvom, s rodinnými vzťahmi, s kamarátmi, s modernými vzťahmi a s očakávaniami, ktoré nie sme schopní naplniť, aj keby veľmi chceme.

Carolina čitateľovi odhalí desať rokov svojho života plného lásky i žiaľu, život, ktorý si nenaplánovala.
Spolu s ňou sa vraciame do minulosti, hľadáme, nachádzame, snažíme sa pochopiť jej správanie, jej očakávania. Pozorujeme rodiaci sa vzťah medzi Carolinou a jej manželom, prvé stretnutie s rodičmi, plány, bývanie či dieťa.

Odrazu mám pocit, že všetci sú rovnako vysokí ako ty. Každý má približne stodeväťdesiat centimetrov, nosí tmavú mikinu a kráča mi naproti presne ako ty.
Tu si. Nie, tam. A tam. A dokonca aj tam. Si všade a vlastne nikde. (s. 117)


Carolina pôsobí ako veľmi nevyrovnaná osoba, ktorá chce vo svojom živote, aby všetci fungovali podľa jej predstáv. Nemôžeme sa jej však čudovať. Vo svojom živote si prešla už smrťou jej otca, s ktorou sa musela vyrovnať a ktorú aj tak celkom ešte neprekonala (veď kto by aj áno), ale zároveň pre ňu život prichystal ešte jednu bolesť, a to smrť jej milujúceho partnera.

Vo svojom vnútri sa začína Carolina obviňovať, hľadať útechu v rodine, priateľoch, nevie sa vymaniť z kruhu, do ktorého sa dostala, no jej syn je to najdôležitejšie, čo ju ženie vpred, čo jej dodáva silu a nádej bojovať a prekonať traumu.

Počas celej knihy si dokážete s Carolinou vytvoriť istý vzťah, pretože nám ponúka jej myšlienky, nálady, pocity "z prvej ruky".
Nesnaží sa o to, aby ste ju ľutovali, i keď si uvedomuje, že aj také obdobia boli, no snaží sa čo najviac autenticky čitateľovi opísať, čo sa jej stalo.

Želám si, aby som mohla dostať ešte jednu šancu ľúbiť ťa. Celého aj s chybami a nedostatkami. Chcela by som začať odznova, zmeniť sa byť ti lepšou partnerkou. Partnerkou, ktorá sa viac pýta, viac počúva, ktorá je chápavejšia a trpezlivejšia. No viem, že to nejde, a tak len ticho načúvam a zbieram čriepky z tvojho života, ktoré mi unikli. (s. 171)


Spolu s ňou sa čitateľ dostáva do kontaktu s inými postavami, vytvára si s nimi vzťahy také, ako si vytvára aj ona.

Možno sa niekomu bude zdať, že Carolina počas celej knihy iba opisuje dni, mesiace beznádeje a hľadania síl pokračovať ďalej, no s každou stránkou nám odkrýva to, ako sa jej duša hojila.

Kniha je písaná akoby formou denníka, v ktorom sa Carolina prihovára svojmu manželovi, dosť často ho menuje, vytvára akoby prehľad dní, ktoré mu chce povedať.
Caroliin mŕtvy muž sa stáva nezainteresovaným pozorovateľom jej života, vyrovnávania sa so stratou, hľadaním síl, dospievania ich syna, vytváraním vzťahov.

V každom okamihu akoby jej mŕtvy muž bol s ňou. Snaží sa, aby ju pochopil, aby bol pre ňu imaginárnou oporou, o ktorú sa môže vždy oprieť.

Pri predstave, že ešte včera si tu ležal a dnes už s nami nie si, ma zaplaví pocit nekonečnej prázdnoty. (s. 62)


V tejto knihe teda nájdete akoby dlhší monológ s mŕtvym, v ktorom Carolina opisuje vzťahy medzi kamarátkami, rodinou, strach o dieťa, o seba, začlenenie sa do spoločnosti, materstvo, opisuje dôveru, lásku, hľadanie šťastie pre seba a svojho syna, vyrovnávanie sa so svojím životným údelom, opisuje starostlivosť o dieťa, zmenu prostredia, čo musela a nemohla urobiť, čo jej dodalo silu a čo ju o ňu obralo.

Aj keď sa to možno nezná, Carolina sa nesťažuje (i keď je pravda, že v knihe sa viackrát sťažuje, no jej myšlienkové pochody a nálady sú veľmi premenlivé a stále hľadala správnu cestu). Prijíma svoju životnú rolu, snaží sa vyťažiť z nej to najviac, čo dokáže a hlavne sa nepretvaruje a nenahovára si, že niečo zvládne, keď vie, že na to nemá.

Vo svojej podstate je to veľmi silná žena, ktorá nejde za hranicu svojich možností, miestami sa zdá sebecká, naivná, prchká, ale predsa takáto je každá druhá žena. Nemôžeme ju súdiť, musíme sa snažiť ju pochopiť a uvedomiť si, že jej vyrovnávanie sa so životom nás zasiahlo viac, ako sme si mysleli, pretože našla v sebe niečo, čo má v sebe každá žena - vnútornú silu.
A tým nás môže len inšpirovať.


Pravidelne konštatuje, že si mŕtvy, a zdá sa, že ho to netrápi, stále to berie ako fakt, no vzápätí sa spýta, kedy prestaneš byť mŕtvy. (s. 283)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.

štvrtok 1. augusta 2019

Niečo si želaj - Karen Riversová // recenzia

Želania sú v dnešnej dobe dosť často vyslovované. Prajeme si byť úspešnými, mať úžasný dom, poslušné deti, najlepších priateľov pod slnkom,... jednoducho prajeme si mať dokonalý život. Takto to však nefunguje a každý z nás vie, že len vidieť padať hviezu a niečo zašepkať nefunguje.

,,Tuším si nahováraš, že iba ty si pošramotená."

Táto knižka nie je síce želaním padajúcej hviezdy, no niečo tu predsalen padá. Lietadlo. Bum tresk a z jediných dvoch osôbok, ktoré pád prežili sa stal zamilovaný pár. Pravedepodobnosť jak delo!

Knižka sa číta rýchlo a hravo, ale je to boj. Hlavná hrdinka sa až moc zamýšľa nad vecami, ktorá by som ja soobne nepovažoval za až tak dôležité. Nerozmýšľa nad náskedkami a tá jej detská bezhlavá zamilovanosť má isté hranice.

Knižka je písaná v druhej osobe. Myslím, že tu chcela autorka podtrhnúť to, že treba veriť a zázraky sa môžu prihodiť komukoľvek z nás, ale toto stotožnenie sa s hlavnou hrdinkou ma vôbec nechytilo. Preto sa mi do knižky ťažšie začítavalo. Knižka, ako všetky tínedžerské romány, považuje banálne problémy za katastrofy globálnych rozmerov a s okolnosťami, ktoré by mali mať zmysel zametá ako s malichernosťami.

,,Si ako stvorená pre romantické komédie. Neznášam ich síce, ale teba mám rád. Dokonca aj keď si rozgajdaná kráska. Budem tvoj superhrdina. Ochránim ťa pred vlkmi."

Mám rada zamilované príbehy, avšak tu v tejto knižke už toho ,,cukru" na mňa bolo príliš. Josh Harris ma miluje, a nehovorte mi len Josh. Chápem, že keď dospievajúci človek spadne s celým lietadlom a nejakým zázrakom prežije, je to šok a takýto trauamtický zážitok so sebou nesie kvantum negatívnych následkov, ale určite k tomu nepatrí až takto vygumovaný mozog. Na tejto knižke ma vytáčali rozhovory, činy, myšlienky,... všetko.

Knižka bola predvídateľná, hlúpa. ješitná, detská a vôbec mi nedávala zmysel.

Viem však, že pred pár rokmi by som túto knižku hltala slovo za slovom. Prišla by mi inovatívna a roztomilá. Chválila by som ju do neba, pretože by sa mi strašne páčilo, aká je milá a bezstarostná. Páčilo by sa mi, že nesie myšlienku, že treba veriť a niečo si priať. No už som z týchto knižiek asi vyrástla a vôbec ma neoslovujú. Som si istá, že mnohým z vás sa budete knižočka páčiť, pretože je taká nevinná. Avšak ja v nej vidím vážne nedostatky. Myslím, že už nespadám do okruhu čitateľov.

,,Nikto nepochopí, ako sa z teba stane svetlo, blesky, dážď, hviezdy, ako budeš láska a dáždniky a hlavolamy."

Ospravedlňujem sa takýto zvoz, ale knižka mi už od začiatku nesadla a len som túžobne čakala na koniec.

Aj napriek tomu, že ma knižka až tak nendchla, ponúkla mi hľadané útočisko a únik z horúcich letných dní a oddych od školských učebníc.

Verím, že aspoň niekomu z vás sa knižočka zapáči. Určite nám dajte vedieť vaše názory, budeme sa tešiť ;)

Prajem vám krásne letné čítanie.



Za kniťočku ďakujeme bux.sk. Zakúpiť si ju môžete tu.


- Veronika - 

nedeľa 28. júla 2019

Dcéra ľudstva - Giovanna a Tom Fletcher // recenzia

Nie je jednoduché napísať originálny príbeh, ktorý vtiahne každého čitateľa a navnadí ho na pokračovania či iné podobné knižky. Dnes už máme preplnené knižnice, kníhkupectvá, poličky a veľa knižiek môžme považovať za opakujúce sa a neoriginálne. Našťastie pre nás však ešte existuje veľa autorov, čo si aj v dnešnej dobe vedia získať srdcia nadšených čitateľov svojimi jedinečnými myšlienkami, a v prípade Dcéry ľudstva to nebude inak.

Už na prvý pohľad knižka zaujme každého knižného obdivovateľa. Však kto by nechcel v zlate odetú knižku? A ešte keď ju k tomu zdobí tak krásny premyslený a prepracovaný symbol. Aj keď netušíte, čo knižka ponúka, už len vďaka svojmu zovňajšku má knižka neprekonateľné čaro a silu.

Čo sa týka hlavných postáv, tak o tom sa ani nemusíme baviť. Obaja hrdinovia si získali moju plnú dôveru a moje romantické srdiečko vždy s radosťou zaplesalo, keď sa na ,,scénu" priplachtil Bram. Eva je Spasiteľka, jediné dievča na planéte, ktoré musí zachrániť svet, no a Bram je pilotom. Nie len takým hocijakým. Je najlepší. Bram je zlatíčko. Má to v hlave pokope. Je vytrvalý, má zmysel pre sprvavodlivosť a nevzdáva sa. Ctí si pravidlá, no jeho srdce vždy zvíťazí. Eva nie je žiadnym opakom k Bramovi. Je takisto silná a odvážna. Vôbec nie je hlúpa. Je inteligetná a veľmi všímavá. Obaja hrdinovia nosia v sebe také to svetielko správnosti a jedinečnosti. Eva je bábka v rukách mocných. Veď vyberať si partnera iba z troch možností, ktoré vyberie niekto za vás, tak to je skutočná katastrofa. A to len pre záchranu ľudstva. Splodenie dievčať, ktoré svet potrebuje. No možno sa dočkáme vytúženého vzdoru, ktorý pozlátko dokonalosti naruší.

,,Letmo pozriem na miesto, kde som strávila lenivé dni svojho detstva... Z tej spomienky mi zostane smutno. Nie z nostalgie, ale z ľútosti nad tým naivným malým dievčatkom."

Vďaka pohľadom týchto dvoch mladých ľudí vidíme svet aj zhora aj zdola a máme tak lepší prehľad o svete aj o ich pocitoch. Navyše ja milujem chlapčenské pohľady, takže tu sa nemáme o čom baviť :D

Príbeh je originálny a výnimočný. Posledné dievča na Zemi? To musí byť žart, no nie? Verte mi, nie je. Eva je naozaj jediným dievčaťom, ktoré za posledných pár rokov narodilo. Zo všetkých ostatných žien už sú babičky alebo sú zavreté v nejakých špeciálnych komorách, ktoré ich držia ,,pri živote". Dúfam, že ďalšie diely nám odkryjú viac aj o tejto stránke tohto sveta budúcnosti, pretože je to ozaj zaujímavé.

Aj keď je v tomto svete žien žalostne málo a vyzerá to tak beznádejne, že žiadne ďalšie sa, bohužiaľ, nenarodia. Nemajú žiadne privilegované postavenie. Zdá sa, že áno, pretože všetky by chceli byť matkami Evy Spasiteľky, avšak v skutočnosti plnia len úlohy nejakých vychovávateliek a náhradných matiek. Pôsobia viac ako slúžky, nech ako niečo, čo by sa malo chrániť a strážiť. Je mi ľúto, že ani v takejto chvíli si spoločnosť nevie vážiť ženy viac. Je žalostné, že sa stávajú len objektom pokusov a výzkumov.

Eva dostala hologram Holly, kamarátku. Toto dievča však ovláda partia chalanov pomocou ultramodernej technológie. Dokážu svoj mozog vložiť do nehmotného umelého stvorenia. V ovládaní Evinej kamarátky sa striedajú traja takýto piloti. Ona má však svojho favorita a nemusím vám ani prezrádzať kto to je, pretože je to aj môj favorit. Škoda, že im nie je súdené byť spolu. Tento dôkaz moci modernej technológie len ešte viac šliape po ľudskosti.

,,Si milovaná. Si svoja. Nie moja ani ich. Pamätaj na to."

Nachádzame sa teda v ďalekej budúcnosti plnej dronov, kryptokomôr a hologramov. Z technickej stránky sa knižka tiež skvele číta, pretože vzbudzuje v čitateľovi hlbokú zvedavosť, pretože každého predsa zaujíma, ako bude svet vyzerať o pár rokov. O pár desiatok či stoviek rokov.

Knižka neustále priťahuje pozornosť a ja sama som pri nej občas zabúdala dýchať, pretože som hltala každé jedno slovo a nechcela o nič prísť. Knižka je dokonale akčná a príjemná. Nič extra krvavé a násilné. Žiadne znechutenie mi neprivodila. Za to je podaná dosť realistickým spôsobom. Odsudzuje sebeckú spoločnosť a pozdvihuje silu jednotlivca. Knižka je hrdinka sama o sebe a myslím, že nie len námetom, ale aj spracovaním, premyslením a konštrukciou je naozaj jedinečná a varuje nás ako ľudí moderného storočia, aby sme neprepadli samozrejmostiam, a vážili si, čo máme. Nabáda nás zamyslieť sa a trošku pochopiť, aká budúcnosť nás čaká ak ako ľudia prídeme o našu ľudskosť.

,,Vojna. Chamtivosť... Sebecká. Presne taká je naša nátura."

Najmä z pohľadu Evy môžeme vidieť, aký je tamojší svet prehnitý a na spadnutie. Z pohľadu Brama však môžeme vidieť, ako sa obyčajnejší ľudia bez moci snažia zachovať si dôstojnosť a ochrániť svet, v ktorom žijú.

Každá minca má dve strany, a tak môžeme pochopiť aj vládu, prečo sa snaží Eve nakecať sprostosti, a prečo pred ňou všetko skrývajú a držia ju na krátko. Ide im len o zachovanie ľudskej rasy? Alebo ide o moc? O postavenie?

Je to iba otázkou času, kedy príde nejaký vedec a dokáže umelo vytvoriť naozajstného človeka, ktorý môže ohroziť Evine postavenie. Aj keby nie, aj tak som si istá, že sa ešte pri tomto príbehu máme na čo tešiť. Cítim, že to bude veľkolepé.

,,Svet sa pozerá. Tak potom by sme mu mali dať niečo, čo by mal vidieť."

Táto knižka bola strhujúca, bola napínavá, bola skvelá. A ja sa už teraz teším, čo prinesie ďalšia.

Za knižočku ďakujeme siti kníhkupectie PantaRhei. Objednávajte tu. A prajeme Vám úžasné čítanie ;)

- Veronika - 

streda 24. júla 2019

Maj "pekný" deň - Lina Franková (recenzia)

Niekedy bol reťazec trýzne nekonečný a život sa zmenil iba na menšie a väčšie rany. (s. 38)


Maj "pekný" deň je kniha od slovenskej autorky s tematikou LGBT, v ktorej sa rozoberá vzťah dvoch chlapcov, ktorý začal akosi úplne inak, než začínajú klasické vzťahy.

Oliver je komplikovaný chlapec, ktorý si užíva pozornosť a neradno sa s ním zahrávať. Spolu s kamarátmi uzavrie stávku, že sa do neho zamiluje ustráchaný chlapec Markus.
Na začiatku iba žart, no potom to všetko prepukne v jednu veľkú lásku, ktorú možno prirovnať k tornádu, a zmetie so sebou všetko, čo sa jej postaví do cesty.

Povedal mu niečo výnimočné, niečo čo prehlušilo dlhoročné ticho a prasklo bublinu a on zrazu počul a videl, že vôkol neho je život. Na perách sa mu objavil malý úsmev. A objavil sa aj v jeho očiach. (s. 34)


Lina Franková vytvorila pozoruhodný príbeh dvoch chlapcov, ktorí nielen svojím výzorom, ale aj konaním, sa úplne odlišujú. Zatiaľ čo Oliver koná pudovo, je vysoký, krásny, silný a bezprostredný, Markus je jeho pravý opak - ustráchaný, nízky, málo sebavedomý, koná na základe rozumu a snaží sa byť neviditeľným. Jeho snaha je však márna, pretože sa dostane pod ruky Oliverovi a už niet cesty späť. Markus teda musí vykročiť zo svojej komfortnej zóny a skúsiť pripustiť do svojho života viac šťastia, no zároveň aj bolesti.

Príbeh je zaujímavo podaný, autorka stavila na zvláštnu kompozíciu, kedy príbeh tejto dvojice si "podávajú" ľudia, ktorí sa stali súčasťou ich životov a zasväcujú do neho aj iných. Až kým sa neuzavrie.

Zaliala ho vlna ľútosti, že mu nedokáže pomôcť a znova ho postaviť na nohy. Pridať mu späť roky, ktoré teraz bolestivým plačom stráca, pridať mu výšku, s ktorou by sa mu ľahšie prebíjalo svetom, duševnú silu, ktorá by mu dopriala vyspať sa z toho všetkého...  (s. 323)


Spolu s touto vášňou zmietanou dvojicou dozrievame. Vidíme ich zostupy a pády, prežijeme s nimi výkriky žiarlivosti, hádky, nespútaný chaos, zamilovanie, sex, intrigy, nevera (fyzická či psychická), hľadanie podstaty svojho bytia, až dospejeme do fázy, kedy sa z nich stanú dospelí ľudia, ktorí musia čeliť zoči-voči realite.

Autorka dokázala na cca 350 stranách vytvoriť príbeh, ktorý je zamotaný, no stále si dokáže udržať vašu pozornosť. Jej postavy sú premyslené, dôsledné a často sa aj pod vplyvom udalostí, veku menia, dospievajú a vytvárajú si svet podľa seba.


Nielen príbeh Olivera a Markusa si získa pozornosť čitateľov, ale aj postava Irmy, Šarloty, Félixa či Gabriela, no aj ďalších vedľajších postáv, ktoré dotvárajú tie hlavné a vytvárajú tak celkovú ich charakteristiku.

Skĺzol sa po sklenených dverách na chodník medzi črepiny svojich nádejí a túžob, schoval si tvár do dlaní a pozvoľna utíchal, tušiac, že už nič viac nezmôže. Je koniec. Pokazil už všetko. Kôpka chýb sa navŕšila a rozsypala. (s. 277)


Celou knihou sa nesie atmosféra tajomnosti, smiechu, napätia, lásky a umenia.
Spolu s dvojicou neriešime len ich vzťah a fungovanie, ale zároveň sa posúvame aj do sféry rodiny či priateľstiev.
Markus sa snaží vyrovnať s tragédiou, ktorá postihla jeho krehké srdiečko, no zároveň aj potom prijať fakt, že všetko, v čo doposiaľ veril, je úplne inak.
Oliver sa naopak musí vyrovnať s komplikovanou povahou otca, vytvoriť si vzťah k členom svojej rodiny a nájsť správnu cestu k tomu, aby uplatnil svoju šikovnosť.


Priateľstvo, rodina a vzťahy sú kľúčové motívy, s ktorými potom súvisia aj tie ďalšie.
Priateľstvo, ktoré pomôže, keď je najhoršie. Priateľstvo, ktoré drží spolu.
Rodina, ktorá sa snaží pochopiť. Rodina, ktorú našli. Rodina, ktorú hľadali.
Vzťahy, tie ktoré vás posilnia a tie, ktoré vás zničia.

Zmocnil sa ho dokonalý dojem konca. Akoby sa kdesi blízko pri ňom nahlas a definitívne zatvárali veľké a starodávne dvere, ktorými dosiaľ pre ich mohutnosť nedokázal pohnúť. Hoci do nich dlhé mesiace z celej sily tlačil... Až kým sa nevzdal a nenechal ich navždy tak trochu pootvorené. (s. 332)


Summa summarum, Maj "pekný" deň je krásny príbeh dvoch komplikovaných postáv, ktorý vám vyčarí úsmev na tvári, ale aj pár sĺz. Budete spolu s hlavnými postavami smútiť, hľadať šťastie, miesto vo svete, pravdu, bojovať za to, čo je správne, odcudzovať, ale aj chápať.
Jediné negatíva, ktoré táto kniha má je štylistika, malé písmenká a strašná gramatika (práca jazykového redaktora zlyhala na plnej čiare, čo ma dosť mrzí a ani autorka, ani kniha si to nezaslúžili), no vy jej predsa len môžete odpustiť tento nevedomý prešľap a nájsť krásu tohto príbehu aj napriek tomu. Ja už len na záver, chýba mi Markus!

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke. Môžete ju sledovať na jej instagrame a knihu si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve.